Dnes má už účet na Facebooku či na Instagrame takmer každý. Nie všetci ho však využívajú na účely, na ktoré je určený. Existujú aj takí ľudia, ktorí sociálne médiá berú ako prostriedok, vďaka ktorému môžu šíriť dezinformácie a hoaxy. Čo na to hovorí Polícia Slovenskej republiky?
S historkou o bielej dodávke, ktorá kradne deti, sa už stretol zrejme každý. A čo tak nová smrtiaca droga, ktorú narkomani rozdávajú pred školou deťom? Podobné príbehy majú vo zvyku šíriť sa internetom neuveriteľnou rýchlosťou. Podľa polície je však valná väčšina takýchto správ falošná či minimálne nepotvrdená. Kde sa takéto správy vôbec berú?
Jedným z miest s najlepšími podmienkami na ich šírenie sú sociálne siete. Práve z tohto dôvodu sa rozhodla polícia SR pred viac než rokom vytvoriť na Facebooku stránku s názvom Hoaxy a podvody – Polícia SR, ktorá sa zameriava práve na prípady, kedy ľudia prezentujú hoaxy ako pravdivé informácie.
Dopúšťajú sa trestného činu
Polícia sa takýmto spôsobom rozhodla zareagovať na obrovské množstvo hoaxov, ktoré sa dennodenne objavujú na slovenskom internete. Hlavná stránka polície o týchto prípadoch informovala už predtým, podobné informácie však kvôli veľkému množstvu príspevkov ľudia často prehliadli.
To podnietilo vznik stránky určenej špeciálne na odhaľovanie hoaxov a podvodov, ktorých sa dopúšťajú napríklad aj úplne bežní užívatelia Facebooku. Stránka taktiež sleduje aj pochybne vyzerajúce informácie zdieľané na Instagrame či e-maily, v ktorých sa rôzni podvodníci snažia od ľudí vymámiť peniaze.
Takéto podvody a rôzne poplašné správy sú teda hlavným zdrojom obsahu stránky. Hovorca Prezídia Policajného zboru Michal Slivka upozornil, že šírenie nepravdivých informácií môže byť vyhodnotené ako trestný čin.
Slovo hoax Slivka vysvetlil ako podvod alebo žart a dodal: „Ak sa rozhodnete na internete žartovať takýmto spôsobom, majte na pamäti, že sa môžete dopustiť aj trestného činu.“ Za takýto trestný čin môže jednotlivcovi hroziť trest od dvoch do ôsmich rokov väzenia.
Prečítajte si aj: Marihuana alebo konvertovanie na islam. Koronavírus sa stal zdrojom mnohých hoaxov
Vyvinuli sa
Aj dnes stále platí, že veľa podvodov sa odohráva naživo, dobrým príkladom sú napríklad stále veľmi časté krádeže na dôchodcoch. S postupným presunom diania na internet sa tam však museli presunúť aj podvodníci. A keďže ľudia sú už dnes opatrnejší, vymysleli si množstvo naozaj kreatívnych spôsobov, ako ľudí oklamať. Rozošlú napríklad faktúru, ktorá sa tvári ako z obchodného registra, a žiadajú podnikateľov o poplatok za zápis. Nič netušiaci podnikatelia potom nadobudnú dojem zákonnej povinnosti a poplatok uhradia.
Okrem toho sa čoraz častejšie podvodníci ukrývajú za stránky, ktoré ponúkajú ľuďom rôzne výhry za obyčajné zdieľanie a komentár. Danú osobu potom pod rôznymi zámienkami kontaktujú so žiadosťou o údaje z kreditnej karty či o zaslanie určitej sumy peňazí, ktorú im sľubujú vrátiť. „Výherca“ sa tak nepoteší výhre, ale prázdnemu bankovému účtu.
Dezinformácie každého druhu
Stránku v súčasnosti sleduje takmer 35-tisíc užívateľov Facebooku. Bežným postupom je, že sa na stránku obracajú ľudia so žiadosťou o overenie pravdivosti príspevku, ktorý sa im zdá podozrivý. Druhy príspevkov sú rôzne: môže ísť napríklad o bežného človeka šíriaceho vymyslenú informáciu o imigrantoch na Draždiaku, ktorí sú v skutočnosti iba skupinkou ľudí s tmavšou pleťou, ktorí sa rozhodli ísť si v lete zaplávať.
Časté sú aj e-maily od ľudí, ktorí sa snažia o vydieranie, napríklad pomocou podvodne získaných intímnych fotografií, nabúrania sa do súkromných účtov alebo telefonáty od ľudí vydávajúcich sa napríklad za banku obete. Témou číslo jedna je však už spomínaná dodávka kradnúca deti. Na stránke sa objavuje často, vo svojich statusoch ju totiž pravidelne spomínajú ľudia z celého Slovenska. A polícia zakaždým dokáže, že ide o neohlásenú dezinformáciu.
Snažia sa chrániť
Je síce dôležité informovať o podvodoch na internete, no ľudia, ktorí sa o stránku starajú, si zrejme uvedomujú aj dôležitosť prevencie. Okrem statusov sa totiž na stránke často objavujú rôzne infografiky. Ich cieľom je poukázať na najčastejší modus operandi pri internetových podvodoch. Taktiež uverejňujú rady, ako sa správať v rôznych situáciách, ktoré pôsobia podozrivo, a nestať sa tak obeťou podvodu.
Stránka zaviedla aj niekoľko seriálov, v ktorých sa venuje napríklad hoaxom v zdravotníctve, opakovaným hoaxom o únose detí, hoaxom o cudzincoch či o bezpečnosti na internete ako takej. Predmetom týchto videí je zväčša prevencia. Vo videách o cudzincoch sa napríklad polícia snaží priblížiť oblasti, ktoré sa často stávajú terčami hoaxov a dezinformácií.
Učí používateľov, ako nenaletieť na očividné hoaxy. Hlavnou myšlienkou stránky je teda určite výzva, aby sa ľudia na internete konečne zamysleli nad svojím konaním. Či už jeho používatelia, ktorí často uveria klamstvám, alebo podvodníci, ktorí chcú takýmto ľudom nejako ublížiť a oklamať ich.
Titulná fotografia: pixabay.com