Dvanásť dní v jednej izbe. Ako vyzerá repatriácia na Slovensko v praxi?

Repatriácia. Jednoduchý pojem, ktorý však v sebe ukrýva niekoľko úkonov, ľudského úsilia a funkcií zabezpečujúcich tento proces.

Doslovný význam slova repatriácia je doprava alebo návrat osôb späť do vlasti. A práve dlhoočakávaný príchod občanov Slovenskej republiky sa konal kvôli celosvetovej pandémii i z Cypru.

Prečítajte si aj: Raj v čase vírusu? V ostrovnej krajine môžete počas pandémie vyjsť von len po odoslaní SMS

Vybavenie sa na letisku rýchle ako nikdy predtým

Po presne päťdesiatich troch dňoch strávených na slnečnom pobreží Cypru sa spolu s priateľom vraciame späť do horami obklopeného vnútrozemia. Pocity sú zmiešané ako nikdy v živote. Na bezstarostný život pri mori sa zvyká ľahko a do rýchlo ubiehajúceho života sa nám, popravde, vracať nechce.

No nikto nevie, kedy komerčné letecké spoločnosti znova otvoria svoje prevádzky a inú šancu dostať sa domov už nedostaneme. A preto sa v pondelok 4. mája o pol štvrtej musíme dostaviť na letisko v meste Larnaka.

Ambasáda nám za poplatok vybaví odvoz a my sa s preplnenou batožinou, ktorá nesmie byť ťažšia ako tridsaťdva kilogramov, vezieme na miesto odletu. S polhodinovým meškaním sa stretávame s ostatnými deviatimi repatriantmi v prázdnej budove a mierime k letiskovej prehliadke. Nikdy nešlo na letisku všetko tak rýchlo a hladko.

Prázdne letisko v Larnake. (foto: osobný archív Eleny Halačovej)

Trocha dlhší let, ako je bežné

Už sa vezieme autobusom smerom k lietadlu a dlhou cestou rozmýšľame, ako bude vyzerať náš vládny špeciál. Po ceste ešte narazíme na jazierko plné plameniakov. Až prídeme k cieľu. Veľké šedé vojenské lietadlo obklopujú ľudia v bielych oblekoch. Najskôr nás čaká spoločná fotografia, potom nástup na palubu. Kontrola mien, teploty a dezinfekcia.

Sadáme si na sedačky umiestnené po boku lietadla a dostávame pokyny od posádky. Letieť budeme namiesto zvyčajných troch hodín päť a pol hodiny. Dôvodom je malá rýchlosť Sparťana (meno lietadla). Dostaneme i štuple do uší proti veľkému hluku, pitný režim, jedlo či káva sú taktiež zabezpečené.

Slovenskí pracovníci sú nesmierne milí a príkladne sa o nás starajú. Let si spríjemňujeme spaním, pozeraním Netflixu či nádhernej scenérie odohrávajúcej sa niekoľko kilometrov pod nami.

Potom nastalo najlepšie pristátie v našich životoch. Dotyk kolies so zemou sme ani len necítili.

Po vystúpení z lietadla nás od hlavy po päty vystriekali dezinfekciou a poslali na kontrolu totožnosti k policajnému dôstojníkovi. Na leteckú základňu v Malackách nás prišli privítať i z ministerstva.

Prevoz Slovákov z Cypru. (foto: osobný archív Eleny Halačovej)

Repatriácia ďaleko od domova

Ešte stále nevieme, do akého štátneho karanténneho zariadenia budeme umiestnení. Počítame s tým, že niekam k mestu Púchov, z ktorého pochádzame. Opak je však pravdou. Miniautobus mieri na východ, presnejšie do Košíc. Štyri hodiny od nášho bydliska. Nehovorilo sa o tom, že by nás mali umiestniť čo najbližšie k našim domovom?

Po nekonečných šiestich hodinách cesty sa tešíme na vytúžený odpočinok. O piatej hodine ráno sa začína ubytovací proces. Ďalšie meranie teploty, nasadenie nového rúška, dezinfikovanie rúk, zápis na vrátnici a papier s pokynmi pre ubytovacie osoby.

Izba je celkom v poriadku, taký internátny štandard. Jedlo dostávame trikrát denne. Zaklopanie na dvere indikuje príchod raňajok, obeda a večere. Vraj si budeme platiť len za tieto služby. Čas si krátime štúdiom, čítaním alebo prezeraním internetu, či (ako môj priateľ) prácou z ,,karantény”.

Žiaľ, všetko na úkor našich mobilných dát, keďže internet ani wifi pripojenie nie sú v karanténnom balíčku. Čas si krátime aj zábavnými a príjemnými rozhovormi pri okennom parapete s našimi susedkami z vedľajšej izby.

Let na Slovensko bol mimoriadne pokojný. (foto: osobný archív Eleny Halačovej)

O testoch by sme vopred nevedeli, museli sme sa pýtať

Na šiesty deň nás navštívia zdravotníci s tyčinkami určenými na odbery. Jedna určená do ústnej dutiny, dve do oboch nosných dierok. Ak by som mala hovoriť za seba, nebol to ani bolestivý, ani nepríjemný zážitok.

Môj priateľ je však po operácii a modelácii celého nosa a čela, on už mal menší problém. Až do posledného dňa sme nedostali žiadne informácie o testovaní. Ak by sme si sami nezavolali na vrátnicu, muži v bielom by boli veľkým prekvapením.

Čo sa však týka výsledkov, na druhý deň sa ich dozvedáme od vrátnika a výsledok nás posúva o krok bližšie domov. Budeme mať však ešte jednu zastávku. Karanténnych štrnásť dní musíme dokončiť v domácej izolácii. Prečkáme ju u priateľovho kamaráta, ktorý nám ochotne prepožičia svoj byt.

Nejde nám však do hlavy jedna vec. Ďalších osem dní síce musíme stráviť uzavretí, ale do prechodného bydliska sa presunieme taxíkom a potom vlakom, v ktorom sa stretneme s ďalším cestujúcim a dvoma sprievodcami.

Čím dlhšie len sedíme, ležíme či prechádzame z jednej izby do druhej, sme unavenejší, lenivejší. Boli by sme radosťou bez seba, keby sme si mohli ísť spraviť aspoň okruh okolo domu.

V utorok 19. mája o trištvrte na štyri konečne sadáme do auta a vezieme sa do našich domovov. Následne nás čaká vybaľovanie a radosť, že môžeme nasávať čerstvý vzduch.

Let z Larnaky bol dlhší ako pri bežných komerčných letoch. (foto: osobný archív Eleny Halačovej)

Výhody štátnej karantény

  • Aj ja, aj môj priateľ stále bývame v rodičovských domoch. Preto by sme nemali kde prebývať, keby neboli štátne zariadenia.
  • Mohli sme si povedať, s kým chceme byť na izbe, poprípade vypýtať si samostatnú izbu so sociálnym zariadením.
  • Trikrát denne teplá strava.

Nevýhody štátnej karantény

  • To najzákladnejšie je asi to, že nie ste doma vo svojom pohodlí. Aj keby sme boli zavretí takú istú dobu, boli by sme v domácom prostredí a pohodlí.
  • Nemôžete si variť. My sme si museli nechať kúpiť i rýchlovarnú kanvicu, aby sme si mohli variť čaj či kávu. Jedna repatriantka neje zeleninu, tak povedala, že nechce, aby jej nosili jedlo, ktorého cena je 13 eur za deň. Bolo jej však povedané, že si zaň bude musieť zaplatiť aj v prípade jeho odmietnutia.
  • Štyri hodiny od trvalého bydliska. Keby priateľ v Košiciach nemal kamaráta, nebolo by ľahké priniesť nám napríklad spomínanú kanvicu či iné potrebné predmety.
  • S tým sú spojené i náklady na dopravu domov.

Titulná fotografia: osobný archív Eleny Halačovej

Zdieľajte článok

Komentáre: