Napriek tomu, že tím organizácie Lifestarter tvoria samí mladí ľudia, neboja sa vzdelávať ani o mnoho starších. Riešia viaceré aktuálne problémy či otázky, ktoré trápia ich samých.
Neziskovú organizáciu Lifestarter tvorí mladý tím, ktorý vedie Michal. Spolu s ďalšími členmi – Monikou, Martinou, Ráchel, Martinom a Damiánom riešia aktuálne problémy, ktoré rezonujú v spoločnosti. Chcú zlepšiť fungovanie v školstve, rozvíjať mladých ľudí či pomôcť k zmysluplnému využívaniu voľného času. Organizujú teambuildingy zamerané na rôzne témy a vytvorili aj vlastnú spoločenskú hru.
Čo bolo hlavným podnetom na založenie organizácie Lifestarter a ako dlho funguje?
Martina: Občianske združenie Lifestarter oficiálne vzniklo v roku 2017, no dalo by sa povedať, že niektoré z našich aktivít začali už skôr, aj keď ešte neboli pod hlavičkou Lifestarter. Viacerí ľudia z nášho tímu sa dobrovoľnícky venovali deťom a mladým organizovaním táborov, stretiek, kurzov, či podujatí a myslím si, že tu niekde to začalo. Čoraz viac sme si uvedomovali potrebu a zároveň dopyt po aktivitách tohto druhu a začali sme sa im venovať vo väčšej miere.
Heslom organizácie je Pomáhame ľuďom rásť. Čo všetko si môžeme pod touto vetou predstaviť?
Monika: Baví nás pracovať s ľuďmi a radi vidíme, ako sa posúvajú a rozvíjajú. Naše motto má vyjadrovať, že chceme byť pri ľuďoch, ktorí majú túžbu rásť a objavovať svoj potenciál, no rovnako radi ľudí motivujeme a pomáhame im nachádzať ich talenty a poslanie.
Martina: Mnohí z nich nemali možnosť venovať sa svojmu rozvoju alebo zistiť, v čom sú dobrí, lebo nemali na to príležitosť, čas ani priestor. My práve v tomto chceme ľuďom pomôcť a vytvoriť vhodné podmienky pre ich osobnostný rast.
Každá organizácia sa snaží byť v niečom iná než ostatné. V čom sa odlišujete vy?
Michal: To musia v prvom rade povedať ľudia, s ktorými pracujeme a ktorým slúžime. Za nás môžeme povedať, že v našej práci sa snažíme spojiť autentickosť, odbornosť a komunitný charakter. Autentickosť je pre nás akási cesta k úprimným a dobrým vzťahom, odbornosť znamená, že sa snažíme k našim aktivitám pristupovať profesionálne a že naši ľudia majú aj odbornú kompetenciu robiť to, čo robia. Veľká pridaná hodnota je práve komunita, pretože ľudia a vzťahy sú to, čo ostáva v pamäti najdlhšie.
Prečítajte si aj: V Španielsku som spala pred bankou, aby ma nik neukradol, vraví mladá cestovateľka
Máte pocit, že máte v oblasti, v ktorej fungujete, veľkú konkurenciu?
Martina: Neviem, či sa to dá nazvať konkurenciou, pretože v podstate aj mnohým ďalším organizáciám ide o podobný cieľ – formovať ľudí, a to je dobre. Budeme len radi ak sa táto téma bude viac dostávať do povedomia a teda, budú vznikať nové organizácie, nové programy, ktoré by sa vzdelávaniu venovali. V minulosti sa veľmi o osobnostnom raste a formácii nehovorilo. Dnes už je programov na vzdelávanie viacero, ale väčšinou ide skôr o učenie sa cudzích jazykov alebo o kurzy zamerané na konkrétne profesie.
Myslím si, že organizácií, ktoré by sa zameriavali na zážitkové neformálne vzdelávanie, či rozvoj osobnosti vo všeobecnosti a zároveň u všetkých vekových kategórií nie je až tak veľa, aspoň nie v našom meste. My v našom okolí vnímame viacero potrieb, a preto sa snažíme našimi aktivitami prispievať k rozširovaniu ponuky zmysluplného využívania voľného času.
Máte vo svojom tíme samých mladých ľudí. Na základe čoho ste tím vytvorili?
Martina: Ako sme v úvode spomínali, niektoré z aktivít, ktorým sa venujeme, sme rozbehli ešte pred vznikom samotného Lifestarter-u. Preto vznik nášho tímu bol akýmsi prirodzeným výstupom našej predchádzajúcej spolupráce. Áno, niektorí ľudia sa vymenili, niektorí noví ľudia sa k nám pridali, ale nedá sa povedať, že by sme mali nejaké špeciálne kritériá pri výbere ľudí do tímu.
Pre nás je predovšetkým dôležité, aby sa ľudia, ktorí sú súčasťou tímu, chceli vzdelávať. Aby ďalším mohli čo najviac odovzdať, aby robili to, čo ich baví a robili to najlepšie, ako vedia. Hlavne, musia mať nadšenie pre myšlienku Lifestarter-u. Aby sme dokázali spolupracovať, potrebujeme byť v prvom rade jednotní a potrebujeme mať jasno v tom, kam smerujeme a akým spôsobom sa tam chceme dostať. Preto pre nás vek vôbec nie je rozhodujúci.
Jednou z vašich aktivít je aj vzdelávanie učiteľov programom Učiteľ 21 v oblasti nových technológií. Čo bolo rozhodujúcim podnetom na jeho vytvorenie?
Michal: Téma digitálnych zručností mi je dlhodobo blízka. Popri štúdiu andragogiky na UKF som sa ju vo viacerých smeroch snažil prepojiť so vzdelávaním dospelých a poukázať tak na možnosti, ktoré technológie pre vzdelávanie predstavujú.
Popravde, impulzom pre vznik programu Učiteľ 21 bola pre mňa vyhlásená výzva Nadácie Orange, ktorá v tomto školskom roku podporovala aj vzdelávanie učiteľov v oblasti digitálnych zručností. Pripravil som z viacerých tém vzdelávací program a keď nám schválili dotáciu, bolo to len takým potvrdením, že táto oblasť je naozaj aktuálna.
Prečítajte si aj: Spisovateľka Hrašková: Na politické témy nemám žalúdok
Aké sú reakcie učiteľov? Chcú sa v tejto oblasti vzdelávať?
Michal: Chcú-nechcú, nemajú veľmi na výber. Digitálne technológie idú vpred rýchlo a v mnohom ovplyvňujú aj školské prostredie. Najmä starší učitelia majú z technológií často strach, pretože neraz sú ich vlastní študenti viac zorientovaní alebo skúsenejší pri používaní rôznych online nástrojov či zariadení. No a preto títo učitelia radšej technológie nevyužívajú. Cieľom tohto kurzu je okrem naučenia sa niektorých zručností aj odbúravanie strachu z používania digitálnych technológií.
Musím povedať, že doposiaľ sú reakcie učiteľov pozitívne. Sú radi, že spoznávajú aplikácie, ktoré im uľahčia komunikáciu so študentmi, alebo že sa naučia, ako využiť sociálne siete, video či prezentáciu v prospech svojho predmetu. Verím, že takéto vzdelávanie má perspektívu, preto pripravujeme aj nejaké ďalšie veci, ktoré zatiaľ ale neprezradím.
Ďalšou aktivitou je rozvoj mladých ľudí. Zamerali ste na vekovú kategóriu stredoškolákov. Prečo ste sa rozhodli venovať pozornosť práve im?
Martina: Rozhodli sme sa im venovať najmä kvôli tomu, že my sami sme v podobnom veku (prevažne vysokoškoláci). Je to teda skupina, ktorá nám je z tohto pohľadu najbližšia a to je do veľkej miery pri práci s mladými ľuďmi veľmi podstatný faktor. Predsa len je pre nás jednoduchšie nadviazať s mladými kontakt na neformálnej a priateľskej úrovni. Nechceme, aby si od nás držali odstup, ako to častokrát pri vzdelávaní býva, ale chceme byť jednými z nich. Zároveň dokážeme vidieť veci z ich pohľadu, keďže sa stretávame s rovnakými problémami ako oni.
A v neposlednom rade vidíme práve v mladých veľký potenciál, ktorí je veľakrát nevyužitý. Mladí ľudia majú veľa voľného času, energie aj kreativity. Neboja sa výziev, neboja sa snívať. No často im chýba podpora. My im takto chceme ukázať, že sa to dá, že na to majú, že sa oplatí do seba investovať a pomôcť im na tejto ceste, aby sa necítili v tom sami.
Ste mladí ľudia a vzdelávate aj starších, napríklad spomínaných učiteľov, ale aj tínedžerov. Je ťažké vytvoriť si u týchto vekových skupín rešpekt?
Martina: To, čo si pri mladých ľuďoch uvedomujeme je, že nie je až tak dôležitý rešpekt ako taký, ale vedieť ich zaujať a získať si ich pozornosť hneď na začiatku, inak to nebude veľmi fungovať. Samozrejme, to nie je vždy ľahké, nie vždy sa to podarí, lebo to závisí od konkrétnej skupiny či jednotlivcov, s ktorými pracujeme, a od ich motivácie prísť.
Michal: A veľa spraví aj to, keď sa delíme s vlastnými skúsenosťami, zážitkami či svedectvami. Mladí ľudia, ale aj učitelia tak vidia, že to nie je len niečo naučené, ale že sa snažíme veci, o ktorých hovoríme, aj žiť.
Prečítajte si aj: Vyrába hodiny z LP platní: Môže sa zdať, že sú všetky hodiny rovnaké, stále sú odlišné
Vytvorili ste dokonca spoločenskú hru s názvom Horúce kreslo, ktorej cieľom je, aby sa ľudia navzájom lepšie spoznali a budovali si vzťahy. Majú dnes ešte ľudia záujem o takéto spoločenské hry?
Michal: Či si to ľudia uvedomujú alebo nie, majú potrebu mať dobré vzťahy. So svojím manželom či manželkou, s deťmi, s priateľmi či kolegami. No často nevedia, kde začať, aby sa ich vzťahy posunuli z tém počasie, šport, politika a boli viac dôverné a osobné. Túto hru sme vymysleli vlastne tak spontánne, keď sme premýšľali nad tým, ako docieliť, aby sa aj neznámi ľudia na jednej z našich akcií začali rozprávať viac do hĺbky.
A či je záujem? Z toho, čo pozorujeme, tak áno – našu hru si objednali mnohé rodiny, komunity aj školy a spätná väzba, ktorú dostávame, je povzbudzujúca. Partneri či rodiny sa o sebe navzájom dozvedajú nové veci, žiaci na hodinách sa rozprávajú aj o svojich hodnotách či snoch, skupinky priateľov sa zas dobre zabavia. Takže sme radi, že sme mohli priniesť niečo, čo má zmysel.
Uskutočňujete rôzne druhy teambuildingov. Ekologické, dramatické či dokonca aj pre krásu alebo čisto pre mužov. Kde beriete inšpiráciu na ich tvorbu?
Michal: S teambuildingami sme začínali tak, že sme pre niekoľko firiem zorganizovali jednoduchý teambuilding, ktorý nemal byť iba o adrenalínovom zážitku, ale mal pomôcť tímu prehĺbiť vzťahy. Je pravda, že teraz tých teambuildingov toľko nemáme, keďže sa venujeme aj iným oblastiam, ktoré som spomínal.
Väčšinou teambuilding prispôsobujeme konkrétnemu tímu, s ktorým máme pracovať, preto je to vždy špecifické. Ponuku, ktorú máme zverejnenú na stránke, máme najmä kvôli tomu, aby sme inšpirovali samotné firemné tímy a tiež, aby manažéri či riaditelia nemali pocit, že si objednávajú mačku vo vreci a vedeli, čo asi očakávať.
Sídlite v Trnave v bývalom cukrovare. Obnoviť tieto priestory sa vám podarilo aj vďaka rôznym nadáciám či iniciatívam. Ako ste sa dostali k k tejto budove?
Damián: V budove, ktorá patrí bývalému trnavskému cukrovaru máme komunitnú miestnosť v podstate už niekoľko rokov. Vzadu za domom bol dlho nevyužívaný a zarastený dvor, o ktorom sme si povedali, že ak by vyzeral podstatne lepšie, dal by sa využívať na rôzne aktivity. Tak sme napísali pár projektov, získali podporu z nadácií a po dohode s vlastníkom cukrovaru sme tu začali budovať Cukrovar Point – priestor pre oddych a kultúru. Tieto mesiace sa kvôli koronavírusu všetko trošku spomalilo, ale veríme, že už v lete tu budeme môcť robiť nejaké eventy.
Chceli by sme tu v lete zorganizovať napríklad komunitnú grilovačku, nejaký filmový večer alebo popoludnie pre rodiny – uvidíme však, či nám to aktuálna situácia dovolí. Každopádne, bude to miesto, ktoré bude mať využitie a bude slúžiť ľuďom.
Prečítajte si aj: Úspešný účastník medzinárodnej súťaže: Znalosť astronómie do istej miery patrí k všeobecnej inteligencii človeka
Vytvorili ste heslo #nebuďkaktus, ktorý je na sociálnych sieťach vaším poznávacím znamením. Prečo práve kaktus?
Ráchel: V skutočnosti to bola len jedna kampaň, no je pravdou, že mnohým sa s nami spája len kaktus. Chceli sme spraviť viac netradičnú kampaň na získanie 2 percent z daní. Nápad #nebuďkaktus padol úplne spontánne na stretnutí, nikto z nás nečakal, že to bude mať takýto dopad.
Zapojili ste sa do kampane #GivingTuesday (rozdávanie niečoho nezištne, komukoľvek, kdekoľvek, pozn. red.)? Čo vám tento krok dal?
Martin: Keďže v týchto mesiacoch ešte len pripravujeme novú marketingovú a fundraisingovú stratégiu, naším cieľom bolo viacmenej len predstaviť ľuďom našu činnosť a nasadenie. Aj keď sme dostali aj nejaké finančné dary, za čo naozaj ďakujeme, dôležitým ovocím #GivingTuesday je napríklad aj tento rozhovor.
Titulná fotografia: osobný archív Lifestarter