Dejan Prokop sa vďaka svojej záľube, astronómii, dostal až na medzinárodnú súťaž do Pekingu. Z podujatia, ktorého sa zúčastnilo viac ako dvesto ľudí z 39 krajín, si odniesol bronzovú medailu. Jeho cesta k astronómii bola skôr náhodou. Momentálne študuje v prvom ročníku na Karlovej univerzite v Prahe a v tom, či sa bude v budúcnosti venovať práve astronómii, ešte nemá jasno.
Ako si sa dostal k astronómii? Bolo to niečo, čo ťa bavilo odmalička, alebo si k nej začal mať blízko až popri štúdiu?
Astronómia ma fascinovala od chvíle, kedy som pod stromček dostal svoju prvú encyklopédiu o vesmíre. Môj záujem o ňu bol spočiatku pasívny. Potom som prišiel na gymnázium, kde si ma úplnou náhodou vyhliadla jedna profesorka, ktorá sa ma spýtala, či by som nemal záujem zúčastniť sa súťaže Čo vieš o hviezdach?
Ja som súhlasil a odvtedy som začal mať o astronómiu väčší záujem. Pripravoval som sa na súťaž a nakoniec sa mi podarilo získať druhé miesto na celoslovenskom kole. Vtedy som získal aj poukážku na nákup astronomickej techniky a kúpil som si svoj prvý teleskop. Takisto som sa zúčastňoval astronomických akcií a sústredení a vytváral si cenné kontakty.
Na strednej škole, keď som už mal lepšie vedomosti z fyziky, zaobstaral som si aj iné materiály a rozhodol som sa zlepšovať. Postupne som začal pomáhať s vedením astronomického krúžku, kde som pripravoval mladších študentov, organizoval astronomické pozorovania a spolu sme navštevovali hvezdárne a planetáriá.
Astronómia sa stala mojím hlavným záujmom v treťom ročníku na gymnáziu, kedy som bol súčasťou veľkej komunity astronómov a to ma motivovalo zlepšovať sa a zúčastňovať sa ďalších súťaží. Napokon som sa rozhodol vyskúšať astronomickú olympiádu, ktorá má povesť najdôležitejšej stredoškolskej súťaže v tejto oblasti.
Vďaka astronómii si sa dostal až do Pekingu. Čo to pre teba znamenalo?
V okamihu, keď som bol vyhlásený ako postupujúci na International Olympiad on Astronomy and Astrophysics, bola to obrovská radosť, ktorú však dopĺňala aj veľká zodpovednosť. Tak ako každý športovec je hrdý, keď môže svoju krajinu reprezentovať na olympijských hrách, účasť na súťaži medzinárodného formátu bola pre mňa obrovskou výzvou a mojím cieľom bolo sa na ňu dôkladne pripraviť.
Vedel som, že sa v lete nebudem môcť flákať, ale väčšinu času budem musieť obetovať príprave. Jej súčasťou bol aj týždenný workshop v Maďarsku, sústredenie vo hvezdárni v Žiari nad Hronom, ale väčšinu času vypĺňalo najmä samoštúdium. Vedel som, že prípadný úspech na IOAA by bol mojím najväčším životným úspechom a to ma motivovalo ísť za svojim cieľom
Prečítajte si aj: V 16-tich vedie úspešný portál: Niekedy mi nízky vek aj pomohol
Do Pekingu ste spolu s kolegami cestovali za vlastné peniaze. Ako sa študujúcemu človeku dá vycestovať takto ďaleko do zahraničia na vlastné náklady?
Celkové náklady dosiahli sumu asi 1 400 eur, pričom väčšinu tejto ceny tvorila letenka a samotný poplatok za účasť na súťaži vo výške okolo 450 eur. Do týchto nákladov spadajú aj ostatné položky, ako napríklad poistenie, očkovanie, víza, nákup literatúry, náklady spojené s účasťou na prípravných akciách či samotné náklady na stravovanie a pobyt. Je to nepochybne veľká suma pre stredoškoláka, a preto býva zvykom oslovovať sponzorov a organizácie s prosbou o pomoc.
Niekedy sú študenti úspešnejší a inokedy musia tráviť veľké množstvo času zháňaním prostriedkov. Mne sa rozhodli pomôcť priatelia a spolužiaci. Zorganizovali pre mňa verejnú zbierku prostredníctvom transparentného účtu a podarilo sa im veľmi rýchlo osloviť množstvo ľudí, za čo im z mojej strany patrí veľká vďaka. Tá patrí aj dobrým ľudom, ktorí mi boli ochotní pomôcť. Ale ak by sa mi takejto pomoci nedostalo, pravdepodobne by som postupoval rovnako ako moji kolegovia alebo si účasť na súťaži musel hradiť sám.
Vašu cestu nepodporil finančne napríklad ani rezort školstva. Ako to vnímaš? Neočakával si z ich strany väčšiu podporu?
Ako som spomínal, celý proces získavania prostriedkov na účasť v súťaži je časovo náročný a nikdy neviete, či v konečnom dôsledku budete úspešní. Preto, podobne ako moji kolegovia, trávia títo študenti hodiny písaním rôznych mailov so žiadosťami o granty, oslovujú významné osobnosti, inštitúcie, vyššie územné celky a podobne. Tento čas by mohli investovať radšej do lepšej prípravy na súťaž a myslím si, že štát by mal byť hrdý na ľudí, ktorí takto reprezentujú dobré meno Slovenska.
Neviem, ako pri ostatných olympiádach, no v prípade tej astronomickej, rezort školstva neposkytuje finančnú pomoc. Napriek tomu, že títo študenti pravidelne píšu aj sem. Boli snahy zvýšiť povedomie o tejto súťaži, ktorá je na medzinárodnej úrovni pre Slovensko jednou z najúspešnejších. No vyzerá to tak, že súčasný predstavitelia rezortu nejavia dostatočný záujem. Ako príklad uvediem našich kolegov z Českej republiky, kde im ministerstvo školstva každoročne uhrádza všetky náklady spojené s olympiádou. Ich prípadný úspech taktiež patrične finančne ocení.
Získal si bronzovú medailu, tvoja kolegyňa zlatú. Váš úspech ocenil aj predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič. Čo pre teba tento úspech znamená?
Jozef Viskupič nás prijal na návšteve na úrade, kde sa nám osobne poďakoval za reprezentáciu kraja a Slovenska a udelil nám odmenu za naše úspechy. Pre mňa je zisk bronzovej medaily mojím doterajším najväčším životným úspechom. Obstáť v konkurencií vyše dvesto študentov z 39 krajín sveta nie je, vzhľadom na to, že sme malá krajina, vôbec jednoduché.
Vždy budú u mňa spomienky na IOAA vytvárať veľmi príjemné pocity, na ktoré by som nerád zabudol. Zároveň ma motivujú ďalej sa zlepšovať a prekonávať svoje limity, pretože účasť mi ukázala, že ak človek pracuje a je vytrvalý, dosiahne svoj cieľ.
Majú mladí ľudia záujem o astronómiu?
Mladí ľudia nemajú veľký záujem o prírodné vedy ako sú matematika alebo fyzika. Najmä astronómia je na okraji ich záujmu. Avšak existujú témy v tejto oblasti, ktoré ľudí veľmi zaujímajú. Patrí sem napríklad vypustenie nejakej družice, možnosti života na Marse alebo čierne diery. To sú niektoré z mnohých tém, na ktoré sa ma často pýtajú. Astronómia nie je vyučovacím predmetom na základných ani stredných školách. Myslím si, že znalosť astronómie do istej miery patrí do všeobecnej inteligencie človeka.
Prečítajte si aj: Mladá návrhárka Dajana Rodriguez: Idem ťažšou cestou ako väčšina rovesníkov
Momentálne študuješ na Karlovej Univerzite v Prahe. Je astronómia oblasť, ktorej sa chceš venovať aj v budúcnosti?
Áno, momentálne som študentom prvého ročníka Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, kde študujem odbor všeobecná fyzika. Toto štúdium som si vybral práve preto, pretože si myslím, že má k tomu, čo ma baví, najbližšie a dokáže mi poskytnúť základy pre moje budúce povolanie.
Na túto školu som išiel s cieľom, že ma tu nejaký odbor fyziky možno osloví a nie preto, že by som išiel priamo po astronómii. Samozrejme, astronómia je jednou z možností, no mojim plánom je vytvoriť si obraz o každej oblasti fyziky a následne sa rozhodnúť pre tú správnu. Astronómia alebo astrofyzika patria vo všeobecnosti k menej prakticky využiteľným na Slovensku. Keďže by som sa v budúcnosti rád vrátil na Slovensko, pravdepodobne sa budem musieť poobhliadnuť po niečom inom.
Myslíš si, že je na Slovensku astronómii a astrofyzike venovaná dostatočná pozornosť alebo je čo zlepšovať? Čo by si ty sám v tejto oblasti zmenil?
Ako som naznačil už predtým, myslím si, že astronómií a astrofyzike sa na Slovensku nevenuje dostatočná pozornosť. Je tu hneď niekoľko oblastí, v ktorých by som videl zlepšenie. Začať treba od mladých, kde vidím priestor najmä v propagovaní astronómie. Je dôležité, aby mladí ľudia pestovali podobné záujmy a stávali sa členmi menších astronomických klubov, ktorých na Slovensku nie je veľa. Na druhej strane, nikto nemôže čakať, že taká krajina ako Slovensko bude v astronómií a kozmickom výskume robiť nejakú prevratnú vedu.
Ale máme ľudí napríklad zo Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity, ktorí sa snažia svojou činnosťou vzbudzovať u verejnosti záujem o astronómiu a kozmonautiku. Preto si želám, aby sa Slovensko stalo plnohodnotným členom ESA (Európska vesmírna agentúra, poz. redakcie) a v budúcnosti ťažilo z tohto členstva čo najviac, pretože momentálne je budúcnosť neistá.
Stretávam sa aj s názormi ľudí, ako načo investovať také veľké finančné prostriedky do výskumu vesmíru, keď Slovensko čelí rôznym iným problémom. Pravdou je, že nemajú predstavu o tom, aké výhody by posun v tejto oblasti pre Slovensko mohol znamenať. Svoju budúcnosť by tu mohlo nájsť množstvo talentovaných Slovákov.
Titulná fotografia: Dejan Prokop
