Najväčší tropický dažďový prales na svete alebo nie všetkými obľúbené pomenovanie „pľúca Zeme“. Obe tieto charakteristiky pripisujeme Amazonskému pralesu, ktorý zaberá zhruba 40 percent územia Južnej Ameriky a preteká ním najvodnatejšia rieka Amazonka. No čoraz viac ho ohrozujú mnohé veci.
Amazonský prales má rozlohu 5,5 milióna kilometrov štvorcových. Celkovo sa rozprestiera na území deviatich štátov Južnej Ameriky. Je domovom najrôznejších druhov rastlín a zvierat, medzi ktorými nájdeme napríklad aj ružové delfíny či anakondu.
Problémy, ktorým čelí Amazonský prales
Amazonský prales čelí viacerým hrozbám. Jednou z nich je aj odlesňovanie, ktoré má rôzne príčiny. Spočiatku bola jeho dôvodom najmä potreba obživy miestnych farmárov a ich rodín. Neskôr sa hlavnou príčinou stali priemyselné činnosti a veľkoplošné poľnohospodárstvo, pričom ide mnohokrát o ilegálny výrub lesov za účelom získania pôdy.
Rovnako pastviny určené na chov hovädzieho dobytka, sójové farmy, plantáže palmového oleja, ťažba minerálov či dreva zohrávajú veľkú úlohu na systematickom vyrubovaní stromov. Ťažba minerálov okrem iného spôsobuje kontamináciu pôdy a vody.
Napriek zvýšenej pozornosti venovanej problematike odlesňovania a upozorneniam o dôležitosti Amazonského pralesa, miera deforestácie podľa Národného inštitútu pre vesmírny výskum neklesá.
Ďalší problém predstavujú požiare. Minulý rok bolo v Amazonskom pralese zaznamenané ich rekordné množstvo. Spôsobené môžu byť zásahom blesku počas búrok, klimatickými zmenami, otepľovaním, suchom či deforestáciou. Taktiež ľudskou činnosťou, teda úmyselným vypaľovaním území, pri ktorom sa oheň nekontrolovateľne šíri z poľnohospodárskych oblastí.
Hrozby rovnako predstavuje pytliactvo a pašeráctvo. Ľudia ilegálne pašujú rastliny alebo lovia zvieratá, ktoré potom predávajú ako jedlo, materiály či liečivá. Niektoré druhy zvierat, ako je napríklad amazonská korytnačka, sa tak pomaly vytrácajú z oblasti Amazonského pralesa.
Prečítajte si aj: Nádej na lepší vzduch, alebo ako koronavírus mení životné prostredie
Dopad ekologických katastrof na faunu a flóru
Amazonský dažďový prales ponúka širokú škálu rôznych druhov rastlín a živočíchov. Je domovom pre niekoľko miliónov druhov stromov, rastlín, hmyzu, vtákov, opíc a iných foriem života.
Globálne otepľovanie, požiare či odlesňovanie majú veľký vplyv na samotný prales a život v ňom. Vezmime si napríklad dopad týchto zmien na leňocha, ktorý viac ako osemnásť hodín denne oddychuje. Dôvodom jeho sedavého životného štýlu je nízkokalorická potrava, ktorá mu poskytuje málo energie.
Pre nedostatok pohybu je preňho ťažké prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam. To znamená, že ak nastanú rapídne zmeny, spôsobené už spomínaným odlesňovaním alebo globálnym otepľovaním, môžu byť leňochy odsúdené k vyhynutiu, pretože sa nedokážu rýchlo adaptovať.
Príroda si nájde svoju cestu
Vzájomné pôsobenie medzi organizmami v ekosystéme funguje od nepamäti. Prirodzené predátory lovom koristi zabezpečujú nepremnoženie istého druhu. Príkladom je aj symbióza húb a rias z lišajníkov, pričom riasa tvorí organické látky a huba poskytuje vodu.
V brazílskom pralese môžeme nájsť podobných príkladov hneď niekoľko. Aguti je malý cicavec, ktorý zabezpečuje prežitie brazílskych stromov para orechov. Jedna tobolka môže obsahovať aj dvadsaťpäť orechov, čo preňho predstavuje príliš veľké množstvo potravy.
Zvyšky, ktoré neskonzumuje, zakope v rôznych častiach pralesa. Z niektorých zvyšných orechov potom vyrastú nové generácie stromov. Vzájomné vzťahy, akým je aj tento, majú pre život v pralese veľký význam.
Prvá pomoc životnému prostrediu
Prvoradé je si uvedomiť, že každý jeden z nás môže svojím správaním prispieť k zlepšeniu stavu našej planéty. Nesmieme zabúdať na dôležitosť zdravého životného prostredia, nezabúdajme o tom hovoriť.
Poškodené ekosystémy obnovme vysádzaním stromov. Obmedzme používanie plastov, hoci je to v súčasnej dobe neľahká záležitosť. Recyklujme. Pri nákupoch používajme vlastné textilné alternatívy igelitových vrecúšok. Podporujme módne spoločnosti, ktoré sa svojím pôsobením snažia minimalizovať škody na životnom prostredí.
Titulná fotografia: pixabay.com
