Téma zle nastaveného vzdelávacieho systému na Slovensku nie je novinkou. Školstvo je jednou z oblastí, kde štát dlhodobo zlyháva. Vysoké školstvo nie je výnimkou. Systémová reforma je stále v rovine úvah. Na základe dostupnej analýzy iniciatívy To dá rozum sme sa pozreli prioritne na to, akým spôsobom vysoké školy prijímajú svojich študentov.
Vysoké školy o študentov doslova súťažia. Nároky, resp. kritériá na zručnosti a vedomosti študenta rapídne klesajú a to otvára dvere aj pre študentov, ktorí počas predchádzajúceho štúdia dosahovali podpriemerné výsledky.
Vysoké školstvo sa tak nestáva akýmsi „privilégiom“ pre tých, ktorí sú motivovaní a chcú dosiahnuť kvalitné vzdelanie, ale stáva sa skladiskom študentov, ktorí si idú po „lacný“ titul. Tento trend dokazuje viacero parametrov a vyplýva to i z analýzy, ktorú realizovala iniciatíva To dá rozum.
Samozrejme, faktorov, ktoré ovplyvňujú pokles kvality vzdelávania na Slovensku, je viac, a preto nemožno dané zistenia paušalizovať. Autorkou analýzy, ktorá nám poskytla relevantné informácie, je Katarína Vančíková.
Väčšia ponuka, málo študentov
Na Slovensku ponuka miest na vysokých školách prevyšuje reálny počet záujemcov. To je zistenie, ktoré prináša samotná analýza. Relevantnou vzorkou pre skúmanie tohto faktora bola populácia 19-ročných. To je približne vek študenta (stredoškoláka), ktorý by sa mohol po ukončení strednej školy zaujímať o pokračovanie v štúdiu na vysokej škole.
Za posledných desať rokov klesol počet tejto populácie o 30 percent. Tento trend a zároveň i demografický aspekt sa však výrazne neodzrkadlil na počte plánovaných miest, ktoré vysoké školy ponúkajú záujemcom o štúdium. Ten klesol len o 16 percent.
Nie každý 19-ročný však musí ukončiť štúdium strednej školy maturitou. Lepšiu predstavu môže teda ponúknuť číselný údaj (evidencia CVTI – Centrum vedecko-technických informácií), že v roku 2018 bolo evidovaných 40 055 maturantov.
Vysoké školy počítali spolu s 40 503 študentmi denného štúdia. Z toho vyplýva, že každý študent s maturitou mal možnosť získať miesto na niektorej z vysokých škôl.
Prijímacie skúšky sa stali zbytočnými
„Vyššia ponuka miest na vysokých školách, ako je počet maturantov, vytvára medzi vysokými školami konkurenčné prostredie, ktoré je zosilnené aj výraznejším odlivom mladých ľudí na vysoké školy v zahraničí,“ uvádza vo svojej analýze jej autorka Katarína Vančíková.
Vedenia vysokých škôl sa prioritne riadia počtom študentov, ktorí u nich budú v danom akademickom roku študovať. Kvantita ide teda značne nad kvalitu. Zatiaľ čo v roku 2005 sa bez prijímacej skúšky dostalo na vysokú školu len 35,5 percenta uchádzačov, v roku 2018 bolo bez prijímacích skúšok akceptovaných až 61 percent prihlášok.
U niektorých typov štúdia je výber dlhodobo podmienený prijímacími alebo talentovými skúškami. Závisí však od profesie. Týka sa napríklad budúcich lekárov, policajtov, zdravotníkov, ale aj povolaní s umeleckým zameraním.
V rámci analýzy To dá rozum bolo zistené, že až 57,9 percenta prihlášok na denné štúdium v prípade verejných vysokých škôl je vybavených kladne. V prípade súkromných je to až 97,3 percenta.
Nízke požiadavky (ne)súvisia s financovaním
Školy argumentujú v rámci znižovania nárokov na študenta tým, že sú závislé od počtu študentov, pretože viac študentov znamená viac peňazí do ich rozpočtu. Avšak táto predstava je mylná. Výška finančných prostriedkov pridelená škole nie je stanovená počtom prijatých študentov. Objem financií, ktoré verejná vysoká škola dostane, je rovnaký.
„Ak by všetky verejné VŠ prijali menej študentov, mohli by mať vyššiu dotáciu na jedného študenta. Celkovo by teda nemali menej prostriedkov,“ píše autorka Vančíková.
Napriek tomu si väčšina pedagógov a doktorandov (až 48,6 percenta) z praxe myslí, že je to práve systém financovania, ktorý vyvoláva tlak na znižovanie nárokov na študentov a prijímanie vyššieho počtu.
Zástupkyňa školy ponúkajúcej umelecké programy sa v analýze vyjadrila takto: „Viete, teraz sa veľa hovorí o tom, že kvalita a tak ďalej. No však to je veľmi jednoduchá záležitosť, prečo je to tak. Keď budeme prijímať na vysoké školy aj bez prijímačiek, aj štvorkárov, aj všelijakých, no tak potom o akej kvalite chceme hovoriť…“
Hlas študentov v zahraničí
Skupina študentov, ktorí študujú v zahraničí, je voči rušeniu prijímacích skúšok na slovenských vysokých školách kritická. Väčšina z nich prijímacie skúšky v zahraničí musela absolvovať, aby dokázala, že na danú úroveň patrí.
Počas analýzy boli realizované skupinové rozhovory so študentmi, ktorí hovorili o tom, že zrušenie prijímacích skúšok v nich vzbudzuje nedôveru voči kvalite vzdelávania u nás.
„…Oni to akože odôvodňujú tým, že chcú dať šancu všetkým, ale jednoducho tento prístup sa mi nepáči. Myslím si, že keď idete na vysokú školu, tak aspoň nejaký základný návrh toho, čo sa od vás čaká, by tam mal byť,“ uviedla počas skupinových rozhovorov študentka z Brna, ktorá sa predtým zaujímala o štúdium informatiky v Bratislave.
Pre motivovaných študentov je teda príliš jednoduchá cesta neatraktívna. Príčin, prečo si mnohí vyberú štúdium v zahraničí, je viac. Hlavným dôvodom je renomé škôl v zahraničí, vyššia uplatniteľnosť na trhu práce alebo lepšie sociálne zabezpečenie a podmienky pre vedeckú a tvorivú činnosť.
Prečítajte si aj: Komentár: Čo nás koronavírus naučil o slovenskom školstve?
Zistenia, ktoré odzrkadľujú realitu
Analýza realizovaná prostredníctvom projektu To dá rozum ukázala, že slovenské vysoké školstvo naďalej výrazne chátra. Vysoké školy reagujú na klesajúci počet študentov tým, že znižujú nároky na prijatie, aby mali viac študentov a teda viac peňazí. Systém tak pritom nefunguje.
Tí študenti, ktorí očakávajú kvalitu, následne odchádzajú do zahraničia, pretože reputácia a hodnotenie vysokých škôl na Slovensku je v medzinárodnom meradle, úprimne povedané, biedna.
Vysoké školstvo u nás doma teda stratilo pomyslený piedestál najvyššieho vzdelania a bez zásadných zmien, ktoré by sa dotýkali celého vzdelávacieho systému, bude pokles kvality pokračovať.
O projekte To dá rozum
Cieľom projektu To dá rozum je zvrátiť negatívne trendy, ktoré súvisia s oblasťou školstva na Slovensku. Kvalita slovenského vzdelávania v medzinárodnom porovnaní upadá a rozdiely sa prehlbujú. Dôkazom sú medzinárodné ukazovatele PISA či PIAAC. Projekt navrhuje ucelenú zmenu, ktorá zahŕňa celý vzdelávací proces od predškolskej výchovy až po vysoké školy a celoživotné vzdelávanie. Do projektu sú zapájaní významní odborníci a experti na vzdelávanie. Všetky návrhy sú postavené na hĺbkovej analýze a odzrkadľujú reálny obraz stavu slovenského školstva. Projekt ponúka odporúčania a efektívne riešenia, ktorých cieľom je odstrániť slabé stránky vo vzdelávacom systéme.
Článok je vytvorený na základe analýzy zistení o stave školstva na Slovensku, realizovaný iniciatívou To dá rozum.
Titulná fotografia: Lenka Klobučníková