Motivačné citáty, motivačné diáre či rôzne knihy sú bežne k dispozícii a mnoho ľudí si bez nich nedokáže predstaviť svoj deň. Otázka je, či nám pozitívne myslenie dokáže skutočne pomôcť a či sa prostredníctvom motivačných citátov dokážeme niekam posunúť?
Okrem toho, že človek je tvor spoločenský, je aj tvorom mysliacim. Práve procesom myslenia sa dokážeme sami mnohokrát negatívne naladiť. V opačných situáciách nám tento proces vie výrazne dopomôcť. Je nanajvýš zaujímavé, ako nám niekedy stačí jedna veta alebo jediná myšlienka, ktorá zmení naše myslenie a dokáže nás v ťažších životných chvíľach povzbudiť behom minúty.
Pozitívne myslenie a jeho význam
Na otázku, aké výhody môže priniesť pozitívne myslenie človeku, sa podľa psychologičky Barbory Senkovej nedá úplne zjednodušene odpovedať.
„Ak hovoríme o pozitívnom myslení, nemáme na mysli človeka, ktorý je večne usmiaty, nikdy sa nesťažuje a pôsobí dojmom, akoby nemal nijaké ťažkosti,“ vysvetľuje psychologička.
Ďalej objasňuje: „Každý má svoje trápenie. Avšak pozitívne myslenie, ako relatívne nový trend pri riešení životných ťažkostí, je založený na princípe orientovania sa na to, v čom sme dobrí, čo sa nám v živote darí. Tento princíp môžeme uplatniť aj pri riešení problémov. Miesto toho, aby sme sa zaoberali vecami, ktoré sú v našom živote nefunkčné. Takýto pozitívny postoj k riešeniu problémov má pre život človeka obrovský význam.“
Potreba selektovať informácie i myšlienky
Ako povedala známa autorka psychologickej literatúry Joyce Meyer: „Iba málo ľudí tuší, že máme schopnosť selektovať myšlienky a rozhodovať sa, na čo budeme myslieť.“
V súčasnej dobe sme doslovazahltenímnožstvom informácií. Mnohokrát môže ísť aj o globálne problémy, ktoré sa nás nemusia bytostne dotýkať. „A tak je pre vlastné duševné zdravie potrebné vedieť tieto informácie selektovať,“ tvrdí psychologička Senková.
„Naša myseľ má tiež obmedzenú kapacitu v tom, čím sa dokáže v konkrétnom čase zaoberať. Pokiaľ si ju zaplníme dobrými a reálnymi myšlienkami, budeme sa mať lepšie, ako keď budeme premýšľať nad ideálmi, zlyhaniami a ťažkosťami v neprimeranej miere,“ pokračuje psychologička.
Dodáva: „Tak teda človek, ktorý sa vo svojej mysli viac zaoberá tým, čo sa mu v živote darí a v čom je dobrý, potom nemá dostatočne veľký priestor venovať sa aj svojim zlyhaniam.“
Prečítajte si aj: Študentka bola dobrovoľníčkou v Afrike: Zdravili nás „Hi, Mzungu“ (Ahoj, beloch)
„Myseľ je limit. Pokiaľ vaša myseľ uverí faktu, že niečo dokážete, tak to dokážete, ak tomu veríte na sto percent.“
Arnold Schwarzenegger
Dopad na zdravotný stav
Netreba zabúdať na prepojenie medzi duševným a telesným zdravím človeka. Náš mentálny stav sa totižto môže odraziť aj na fyzickom zdraví. „Existuje široká škála psychosomatických ochorení. Spôsob a nastavenie nášho života má súvis aj s fyzickým stavom,“ tvrdí psychologička.
„Psychické zdravie je rovnako dôležité ako fyzické. Ak človek premýšľa pozitívne a je v psychickej pohode, jeho zdravotnému stavu to prospieva. Avšak to neznamená, že hlavnou príčinou vážneho fyzického ochorenia je samotné negatívne myslenie,“ pripomína Senková.
Motivácia citátmi nie je jediná cesta
Psychologička tiež pripomenula, že informácie sa nemôžu zovšeobecňovať, lebo každý je jedinečný. „ Môže sa stať, že nám citát zapadne do životnej situácie v širšom kontexte a podnieti zmenu dokonca do takej miery, že si ho zapamätáme aj na celý život – to je však zriedkavá situácia, nestane sa to pri každom jednom citáte, ktorý si prečítame,“ povedala.
Zatiaľ čo niekto zámerne vyhľadáva citáty a využíva tak tento druh motivácie, existujú ľudia, ktorým podobný spôsob vyhovovať nemusí. Podľa psychologičky to však rozhodne neznamená, že by nemohlo ísť o cieľavedomých ľudí, ktorí kráčajú za dobrým cieľom v živote.
Optimista vs pesimista
„Optimista a pesimista sú dnes už zľudovené termíny. V podstate ide o súčasť osobnostných vlastností, ktoré ale nemusia súvisieť s tým, či sme schopní riešiť problémy,“ objasňuje psychologička.
„Niekedy si ani neuvedomujeme, že práve človek, ktorý je druhými vnímaný ako negatívne zmýšľajúci, môže byť zároveň kriticky mysliaca osoba, ktorá dokáže správne odlišovať to, čo pre svoju zmenu potrebuje. V spoločnosti býva mnohokrát označovaný len za akéhosi „frfloša“,“ hovorí.
Existuje pozitívna psychológia, ktorá je zameraná na to, či človek je schopný dosiahnuť zmenu orientovaním sa na pozitívne. Zároveň je však komerčná psychológia, ktorá podľa psychologičky delí ľudí na optimistov a pesimistov. Ide pritom podľa nej o veľmi zjednodušený pohľad.
„Tento dojem sa odvíja od toho, či sa človek usmieva, hovorí o tom, že sa má dobre alebo naopak, hovorí o zlých veciach v živote, s ktorými sa možno aj reálne stretáva. Ide o veľmi zjednodušený pohľad,“ vysvetľuje psychologička.
Často sa tak stráca pôvodný zámer rozdelenia. „Osoba, ktorá hovorí o negatívnych veciach, na to môže mať dôvod – a ten dôvod môže byť dokonca veľmi pozitívny,“ vraví Senková.
Pripomína tiež odlišnú situáciu, keď je človek negatívne nastavený voči zmene vo svojom živote. „Ak sa však človek rozhodne, že zmenu chce a sám si zvolí motivovanie citátmi, môže mu to pomôcť, no ako jediný prostriedok pre dosiahnutie vnútornej zmeny to nestačí.“
„Tvoj život sa odvíja podľa toho, čo nosíš v mysli. Ak budeš veriť tomu, čo doposiaľ, tvoje správanie sa nezmení. Ak sa budeš naďalej správať rovnako, nedosiahneš nič nové. Ak chceš v živote a práci vidieť iné výsledky, musíš v prvom rade zmeniť svoje zmýšľanie.“
neznámy autor
Myslenie a úspech
Podľa psychologičky Senkovej je ťažké zhodnotiť, či sú v rebríčku úspechu a úspešnosti vyššie umiestnení práve tí pozitívne mysliaci. „Avšak pozitívne nastavení ľudia sú so svojím životom spokojnejší. Práve to ich robí tými, ktorým sa v živote darí a ktorí nás inšpirujú,“ dodáva na záver.
Titulná fotografia: unsplash.com
