Učiteľ: V posledných rokoch vnímam menší záujem stredoškolákov o to, čo sa okolo nich deje

Kto je najviac náchylný veriť podvodným reťazovým správam? Prečo ľudia veria nepravdivým informáciám? Na názor ohľadom hoaxov a dezinformácií sme sa opýtali psychologičky Márie Jančiarovej a stredoškolského učiteľa dejepisu a spoločensko-vedného semináru, resp. občianskej náuky Petra Sučanského.

Sú ľudia náchylní veriť nepravdivým informáciám?

Jančiarová: Neviem toto tvrdenie všeobecne potvrdiť. Sme individuálni a špecifickí, no samozrejme, sú ľudia, ktorí takýmto informáciám uveria skôr. Je to spôsobené aj tým, na koľko máme rozvinuté kritické myslenie. Keď niekto len pasívne prijíma informácie bez toho, aby ich akokoľvek kriticky spravoval, je náchylnejší týmto informáciám uveriť.

Sučanský: Vo všeobecnosti sú ľudia ľahko ovplyvniteľní buď z dôvodu nezáujmu o konkrétne spoločenské problémy, prílišnej vyťaženosti (napr. pracovnej) alebo nízkej informovanosti o probléme. A bohužiaľ, aj z dôvodu nízkej intelektuálnej úrovne významnej časti slovenskej spoločnosti, ktorá potom bráni objektívne selektovať a preverovať nepravdivé informácie.

Čím je to spôsobené? Je to pohodlnosťou alebo skôr tým, že ľudia nevedia ako preverovať a či vôbec majú preverovať?

Jančiarová: Do istej miery ľuďom nenapadne pri niektorých informáciách, že ich majú vôbec preveriť. Je pohodlnejšie len pasívne prijať informácie a nestrácať čas a energiu tým, že by overovali ich pravdivosť.

Sú oproti minulosti alebo generačne ľudia viac kritickí?

Jančiarová: Môžeme hovoriť o tom, že už generácia dnešných mileniálov by do istej miery mohla byť kritickejšia. Čo môže byť spôsobené tým, že sa aj v školách a vzdelávacom systéme kladie oveľa väčší dôraz na rozvíjanie kritického myslenia.

Sučanský: Kritický pohľad v živote človeka by mal prichádzať s vekom. Čím je človek starší a skúsenejší, rieši veci rozvážnejšie, s väčším odstupom. Mladšia generácia je, samozrejme, akosi „od prírody“ kritickejšia v porovnaní so staršou generáciou. Vidieť to na mnohých príkladoch v našej národnej histórii (roky 1968-1969, 1988-1989, protesty v roku 2018 a pod.), keď práve mladí boli tou silou, ktorá menila spoločnosť.

Musím však priznať, že v posledných desiatich až pätnástich rokoch vnímam stále menší záujem stredoškolákov o to, čo sa okolo nich deje. Tá takzvaná kritickosť a kritický pohľad mladšej generácie sa akoby dostáva na vedľajšiu koľaj. Vytráca sa jeho opodstatnenosť. Udalosti spojené s vraždou novinára Kuciaka a jeho snúbenice tento trend do istej miery zmenili. Ale na ako dlho a ako silno, to je otázka do budúcnosti. Vďaka sociálnym sieťam vedia byť mladí ľudia veľmi rýchlo informovaní o dianí na Slovensku a vo svete, ale to ešte neznamená, že daným informáciám rozumejú a vedia ich kriticky zhodnotiť a posúdiť.

Zaujímajú či priťahujú ľudí viac negatívne veci a správy oproti pozitívnym?

Jančiarová: Niektorí ľudia majú tendenciu viac inklinovať k negatívnym správam, skôr im uveriť a viac sa o nich rozprávať a šíriť ich. Je to pre nich istá forma vyhľadávania a riešenia niečoho, čo je pre nich trochu vzrušujúce a nové. Čím to je spôsobené, je ťažké povedať, môže to byť evolučným hľadiskom, osobnostnými charakteristikami či sociálnym prostredím, v ktorom žijú.

Sučanský: Myslím si, že áno. Ľudské nešťastie, dramatické situácie v živote, osočovanie až osobné urážky v médiách vždy priťahujú davy. A politici to radi využívajú. V istom momente je však každý z nás z tohto stavu unavený a vyhľadáva správy, ktoré majú najmä pozitívny motív.

Známe sú tzv. reťazové správy typu: ‘ak toto nepošleš desiatim ľuďom, budeš mať nešťastie do konca života’. Ktoré skupiny ľudí sú na takéto správy náchylnejšie? Ako to vôbec na ľudí pôsobí?

Jančiarová: Opäť na takéto typy správ môžu byť náchylnejší ľudia s málo rozvinutým kritickým myslením. Všeobecne takéto typy správ môžu viac zasiahnuť generáciu v staršom dospelom veku, ktorá možno nie je na internete taká zdatná a zorientovaná. Druhou náchylnou skupinou sú deti mladšieho školského veku, ktoré prirodzene nemajú ešte rozvinuté kritické myslenie, môžu takýmto správam uveriť skôr a byť v súvislosti s nimi úzkostnejšie a zraniteľnejšie.

Prečítajte si aj: Keď polícia stratí trpezlivosť: Hoaxy a podvody odhaľujú podvodníkov slovenského internetu

Na reťazové správy a dôveru k nim môžu byť náchylní ľudia so slabo rozvinutým kritickým myslením. (foto: pixabay.com)

Dá sa ľudí naučiť byť kritickými? Ak áno, ako?

Jančiarová: Dá sa naučiť byť kritický, no záleží, na koľko si človek uvedomuje, že to, že pasívne bez kritického myslenia prijíma dezinformácie, je pre neho problém, na koľko je motivovaný a chce to zmeniť. Niektorí ľudia sú schopnejší sa kritickému mysleniu naučiť aj sami, napríklad samoštúdiom príručiek. Iným môže pomôcť vedenie prostredníctvom poradenstva či psychoterapie.

Sučanský: Podľa môjho názoru je to nielen možné, ale aj nutné. U mladej generácie je nutné rozvíjať kritické myslenie. Jeden z osvedčených spôsobov je naučiť a trénovať u mladých ľudí schopnosť rozlišovať medzi nespochybniteľným faktom a ich osobným názorom. Pričom treba rozlišovať, či je názor objektívny alebo subjektívny.

Ovplyvňujú dezinformácie a hoaxy psychiku?

Jančiarová: V súvislosti s touto témou a nerozvinutým kritickým myslením u ľudí, môžeme hovoriť aj o chybách v myslení a kognitívnych omyloch, ktoré máme naučené a zaužívané. Napríklad chyba v myslení, ako bezpodmienečné uverenie autoritám, čo môžu byť u niektorých ľudí napríklad médiá.

Kladie sa dôraz na kritické myslenie v školách?

Sučanský: Situácia s rozvojom kritického myslenia na školách sa postupne zlepšuje. Pribúdajú možnosti, podklady a aktivity k téme kritické myslenie. Iróniou je, že významný podiel na zlepšení tohto stavu nemá štát a ministerstvo školstva, ale veľmi často najmä aktivity neziskového sektora a rôznych občianskych aktivít. Vedia lepšie osloviť mladých ľudí a podnietiť ich k aktivite a pomôcť učiteľom správne rozvíjať túto zručnosť u mladých.

Mali by v školách učitelia viac viesť študentov ku kritickému mysleniu?

Sučanský: Jednoznačne áno. Vytvárať podmienky a viesť študentov ku kritickému mysleniu pomáha človeku byť tvorivejší, kreatívnejší, samostatnejší pri riešení problémov. V neposlednom rade to napomáha brániť sa rizikám rôznych hoaxov a dezinformáciám. Vedie k tolerancii a pozitívnemu postoju k životu u študentov.

Aký je váš názor na prieskum agentúry Focus, podľa ktorého vyšlo, že veľké percento učiteľov by svojim študentom odporučilo ako zdroj informácií webstránky, ktoré sú považované za dezinformačné?

Sučanský: Bol som z neho veľmi prekvapený a zaskočený. Osobne si takéto výsledky neviem dobre vysvetliť. Na druhej strane je nutné ich brať ako vážne upozornenie do budúcnosti. Pretože ak tí, ktorí majú viesť a usmerňovať mladých ľudí k obozretnosti a kritickému pohľadu pri šírení rôznych správ, sami odporúčajú dezinformačné weby a zdroje, tak je to veľké varovanie.

Otázkou zostáva, do akej miery vedia učitelia rozlíšiť hoaxy a iné nepravdivé správy? Ako sú ochotní pracovať s takýmito správami a zdrojmi, ktoré im ponúkajú? Ja sám odporúčam študentom získavať, analyzovať a porovnávať informácie z väčšieho množstva zdrojov, napríklad z rôznych mienkotvorných médií, či už printových alebo iných. Tú istú správu, ako dobre vieme, je možné podať a posunúť ďalej rôznymi zavádzajúcimi spôsobmi. Ale ak nie je záujem preveriť si zdroj a pravdivosť informácií alebo je za tým istý zámer, mala by spoločnosť zvýšiť pozornosť.

Titulná fotografia: pixabay.com

Zdieľajte článok

Komentáre: