Čím to je, že človek nemá problém agresívne vystupovať na sociálnej siete? Dokáže takýto človek vystupňovať agresivitu až do reálneho života? A ako sa baviť na sociálnej sieti so „štekajúcim psom“?
Sociálne siete sú už niekoľko rokov pevným článkom našich životov. Ráno sa budíme a kontrolujeme Facebook, večer si líhame do postelí pri svetle modrého displeja. Denne sa dostávame do rôznorodých konverzácií, ktoré v nás vyvolávajú širokú škálu emócií.
Blízka vzdialenosť
Psychologička Oravcová hovorí, že náš mozog funguje v obrazoch, akúkoľvek informáciu si musí predstaviť a následne spracovať: „Pokiaľ máme komunikáciu cez sociálnu sieť, mozog akoby nevedel spracovávať len písanú formu, on si za tým niečo predstavuje. Ak dotyčný niečo napíše, môže si to preložiť ako iróniu.“ Cez displej podľa nej totiž nevieme do prejavu vložiť emóciu.
„Máme rozbehnutých niekoľko konverzácií naraz, spôsobí to, že v jednej konverzácii rozoberáme niečo zábavné, v druhej nám kamarát napíše, že sa trápi, a v tretej konverzácii zase na niečo nadávame. V podstate prepíname medzi konverzáciami a potrebujeme emóciu nielen prežiť, ale aj spracovať,“ vraví Oravcová. Výsledkom môže byť zaseknutie emócie niekde v polovici, čo spôsobuje stres, tlak a únavu.
Prečítajte si aj: Novinár Vladimír Šnídl: Nezdá sa to, ale aj s voličmi Kotlebu máme veľa spoločného
Podľa psychologičky je rozdiel, s kým vedieme na sociálnej sieti konverzáciu. „Ak používame sociálnu sieť na komunikáciu s existujúcim kontaktom, čiže známym alebo kamarátom, za monitorom máme predstavu reálneho človeka. Náš mozog si vie predstaviť, ako myslí, jeho neverbalitu a komunikácia tak prebieha oveľa jednoduchšie.“ Úplne odlišné je, keď človek cez sociálne siete vyhľadáva nové kontakty. „Pocit anonymity má veľký význam, ako ľudia vystupujú na sociálnej sieti. Pretože akonáhle máme anonymitu, strácame pocit zodpovednosti.“
Psychologička Oravcová vysvetľuje, že až v osemdesiatich percentách naša komunikácia prebieha neverbálne, zvyšok tvorí verbálna. „Preto komunikácie na sociálnych sieťach vedia byť vo veľkých extrémoch. Od nenávisti po neprimeranú blízkosť. Na internete vidíme len písmenká. V reálnom živote nás pribrzdí, ak vidíme na neverbalite druhého človeka, že mu to ubližuje. Preto sa ľudia dokážu na sociálnej siete pohybovať vo veľkom extréme. Nedostávame priveľa informácii a tým pádom nevidíme hranicu, kam môžeme zájsť.“
Stieranie hraníc
„Sociálne siete fungujú podobne ako počítačové hry,“ hovorí Oravcová, musí sa podľa nej však stretnúť viac okolností, čo sa rozlišovania reality od fikcie týka: „My prirodzene vieme odstrihnúť náš reálny život od virtuálneho,“ vysvetľuje. Ľudia podľa nej dokážu túto hranicu rešpektovať. Ale ak je osobnosť človeka odbrzdená a má zmazané hranice sociálneho správania, môže sa začať identifikovať s osobou, ktorú si vytvoril pre sociálnej siete.
Veľký problém vidí Oravcová v tom, že človek nemá kde odventilovať svoje pocity, ktoré prežíva na sociálnej sieti. „Pokiaľ sme celý deň za obrazovkou, tak v krátkej dobe prežijeme veľa pocitov, ktoré potrebujeme niekam odovzdať. A ak sa to nedarí, zápalné šnúry u ľudí sa zmenšujú. Toto sa väčšinou deje u ľudí, ktorí už majú osobnostné predpoklady. Zdravý človek dokáže odhadnúť, že sa niečo deje a vyhľadá pomoc.“
Dialóg so „štekajúcim psom“
Ako komunikovať na sociálnej sieti s človekom, ktorý nás uráža? Najdôležitejšie je podľa psychologičky použiť asertívny spôsob komunikácie. „V prvom rade sa musíme sami upokojiť. Ak budeme agresívni, nevyrieši sa v podstate nič. Stanú sa z nás dva štekajúce psy.“
Pripomína nutnosť dostať sa od rozumovej, pokojnejšej zóny. Keď sa nám to podarí, zrazu vieme uvažovať. „V afekte si veľmi nepomôžeme. Myslím si, že dnes sa sociálne siete používajú ako filter. Pokiaľ človek nemá zručnosti či školenie, je veľmi náročné viesť takýto dialóg.“
Prečítajte si aj: Stres, vyčerpanie a cynizmus. Varovné signály netreba podceňovať
Politici a sociálne siete
V istých momentoch dokáže človek pod vplyvom autority ublížiť tomu druhému, podotýka psychologička. „Hlavne v náročných situáciách alebo keď si nevieme dať rady, veľmi radi nasledujeme autoritu, o ktorej predpokladáme, že situáciu pozná lepšie. Našich vládnych predstaviteľov vnímame ako autority.“ Pripomína, že ľudia sa od tejto autority učia a preberajú jej správanie.
„Ak chceme situáciu na Slovensku upokojiť, je veľmi nebezpečné komunikovať takýmto spôsobom. Momentálne sú ľudia vystrašení a cítia sa ohrození. A keď vidia nejednotnosť autorít, potrebujú cítiť pocit bezpečia. Takáto komunikácia ešte viac zneisťuje ľudí,“ myslí si psychologička. Oravcová ďalej tvrdí, že v takýchto vypätých situáciách je potrebné potlačiť emocionálne správanie, čo sa práve nedeje: „Pandémia spôsobuje nárast emocionality.“
Štúdie ukazujú, že vzrastá výskyt depresie, úzkosti a domáceho násilia. „Je pravda, že domáce násilie bolo prítomné aj pred pandémiou, ale obete mali kam uniknúť. Agresivita sa v domácom prostredí, kde sme zostali nechcene uväznení, zvyšuje a je veľmi nebezpečná,“ dodáva.
Autor: Martin Marko
Titulná fotografia: unsplash
