Zachraňujú zvieratá: Ak vymrie jeden druh, môže to vykynožiť aj ďalšie

Malkia park je záchranná rezervácia pre zvieratá z cirkusov, súkromných chovov či od súkromných osôb. O tom, ako park vznikol a prečo sú mačkovité šelmy ohrozené, porozprávala zakladateľka o.z Malkia Park Klaudia Kollár. O starostlivosti o zvieratá, ale aj o tom, čo znamená byť adoptívnym rodičom zvieraťa, hovorila referentka pre marketing Jana Kožíková.

Malkia Park ste založili už v roku 2016 a odvtedy ste zachránili veľa zvierat, ktorým ste dopriali možnosť žiť život bez ohrozenia. Čo vás viedlo k tomu založiť tento park?

Klaudia: Viedla ma k tomu moja prvá levica Malkia, ktorá sa narodila rodičom cirkusového pôvodu u súkromnej osoby a bola odvrhnutá matkou levicou. Zachránila ju pani, ktorá má v starostlivosti niekoľko šeliem.

V parku sa nachádzajú primárne mačkovité šelmy, ktoré ste zachránili zo zlých podmienok z cirkusov, zo zoo alebo zo súkromných chovov. Prečo sú podľa vás práve mačkovité šelmy vo voľnej prírode najohrozenejšie?

Klaudia: Je to tým, že sa rozmohol biznis s týmito šelmami – či už v Ázii pre tradičnú čínsku medicínu alebo v Afrike kvôli loveniu trofejí. Šelmy majú nádherné kožuchy a pytliaci ich lovia kvôli tomu.

Park ste pomenovali po Malkii, prvej levici, ktorú ste zachránili. Ako prebiehala jej záchrana?

Klaudia: Neviem, čo si predstavujete pod záchranou vy, ale záchrana je rôzna a pred všeličím. Malkiu som konkrétne zachránila zo zlých podmienok, kde mala byť zneužívaná na fotenie a hladkanie. Vzala som si ju pod svoje ochranné krídla a starala sa o ňu.

Šelmy sú často lovené aj kvôli ich nádherným kožuchom. Foto: Nikola Michalková

Útočisko si u vás našli skutočne rozmanité druhy zvierat. Čoho všetkého sa týka starostlivosť o zvieratá, keď ich privediete do parku?

Jana: Často prídu zvieratá do parku s rôznymi zdravotnými problémami. Prejdú veterinárnou kontrolou, ktorá nám upresní zdravotný stav zvieraťa. Zviera môže na prvý pohľad vyzerať, že je v poriadku, ale po vyšetrení môže byť výsledok iný.

Každé zviera je individuálne. Záleží, či zviera príde v dobrom zdravotnom stave, či je to mláďa alebo starý jedinec, prípadne zviera so zdravotnými ťažkosťami. Šelmy postupne učíme na podávanie mäsa špeciálne upravenými kliešťami. Tie slúžia na bezpečné podávanie potravy – ošetrovateľ má vďaka tomu ruku ďalej od mreží a nehrozí mu zranenie. Lieky šelmám podávame v malých kúskoch mäsa, aby sme videli, že liek zožrali.

Ošetrovatelia ako prví vidia, či je zviera v poriadku. Ak zviera polihuje, musí ošetrovateľ vedieť, či len oddychuje, alebo je to začiatok nejakého ochorenia. Každé zviera má iný temperament. Napríklad vieme, že keď leopard Leoš len leží, tak je to niečo zlé. No keď leží druhý leopard Oscar, je to normálne, pretože je menej temperamentný.

Mnohé zvieratá majú hendikep, ktorý spôsobili zlé podmienky u predošlých majiteľov. Vyžadujú si takéto zvieratá inú, špecifickejšiu starostlivosť?

Jana: Záleží, aký je to hendikep, či je fyzický alebo psychický. Keď je fyzický, liečime dané zranenie. Ak je to dysplázia, artróza, lieči sa konkrétne ochorenie dlhodobo. Ak má zviera problémy so srdcom, dostane lieky na srdce, ako napríklad naša medvedica. Tento stav bude sledovaný veterinármi, budú sa podávať liečivá a budeme sa snažiť zmierniť ten stav alebo ho vyliečiť.

Ak sa to týka psychických problémov, ako napríklad pri medvediciach, snažíme sa ich rozptýliť. Napríklad tým, že sa im krmivo nakrája na kúsky a poschováva, takže strávia veľa času jeho hľadaním. Takto neupadajú do stereotypov.

Príkladom je aj ťava Nelka. Do Malkia Parku prišla s fistulami na sánke, ktoré boli spôsobené zapáleným zubom a tento problém sa u predošlých majiteľov dlhodobo neliečil. Nakoniec sme jej zub museli vytrhnúť a rany na papuľke dlho liečiť.

Ale všetky zvieratá, aj tie, ktoré sú zdravé a v poriadku, potrebujú nejaké spestrenie. Zvieratá majú dostatočne veľký výbeh, ale nemíňajú toľko energie ako vo voľnej prírode. Zabezpečujeme im teda aj podnety, ktoré by mali vo voľnej prírode, aby sa nenudili, pretože ak sa nudia, môžu nastať stereotypné správania.

Prečítajte si tiež: Pes na internetovej zoznamke? Študentky poukázali na dôležitosť útulkov pre zvieratá

Nedávno k vám pribudli aj nové prírastky, hyeny škvrnité, ktoré ste prijali do svojej starostlivosti z Česka. Ako prebieha taká starostlivosť o hyeny?

Jana: Ráno ošetrovateľ príde, skontroluje každého jedinca. Napríklad na pamlsky vieme prilákať plachejšie zvieratá, aby prišli bližšie. Tak môžeme skontrolovať ich zdravotný stav. Následne sa zatvoria do vonkajšieho výbehu, vyčistí sa im zimovisko, vymení voda. Potom sa im tam rozložia kúsky mäsa, zatvoríme ich dovnútra a vyčistíme im vonkajší výbeh. Jedná sa o bezkontaktný chov. Ošetrovatelia nevstupujú k zvieratám, kde je to nebezpečné.

Niekedy im potravu zavesíme kúsok nad zem. Zaujímavé je, že keby sa kus mäsa zavesí skupine mačkovitých šeliem, pobili by sa. Ale hyeny sa pri spoločnom kŕmení nepobijú, sú totiž typické rýchlym žraním. Snažia sa čo najrýchlejšie si uchmatnúť čo najviac potravy a nestrácajú čas odháňaním ostatných či bitkami o jedlo.

Hyeny sú typické rýchlym žraním, preto sa pri spoločnom kŕmení nepobijú. Foto: Nikola Michalková

V Malkia Parku sa nachádza aj výbeh s názvom Safari výbeh. Čím je špecifický?

Jana: Sme veľmi hrdí na to, že sme jediní na Slovensku s takýmto veľkým výbehom pre mačkovité šelmy. Má rozlohu 7000 metrov štvorcových (pre lepšiu predstavu – veľkosť futbalového ihriska). Nachádza sa v ňom veľké množstvo kríkov, stromy, skaly, tienisté miesta a hustá vegetácia.

Každý deň sa sem striedavo dostane jedna skupinka šeliem. Púšťajú ich tam ošetrovatelia. Prebehnú sa, pohrajú sa, poočuchávajú či označkujú si teritórium. Nemôžeme sem pustiť všetky zvieratá naraz, neskončilo by sa to dobre. Vždy púšťajú len tie jedince, ktoré spolu žijú v danom výbehu.

V safari výbehu je taktiež hlboké prírodné jazierko, kde môžu tigre plávať, pretože tigre milujú vodu. Tigre vo vode nielen plávajú, ale aj lovia a hrajú sa. Vo voľnej prírode si do vody odkladajú potravu, aby im ju niekto neukradol. Tiež aj jaguáre majú vo svojich výbehoch jazierka a bazény, pretože sú to síce mačkovité šelmy, ale milujú vodu.

Ľuďom ponúkate možnosť stať sa pre niektoré zviera adoptívnym rodičom. Čo to znamená?

Jana: Sme veľmi radi, že máme adoptívnych rodičov – sponzorov, ktorí prispievajú na zvieratko, na jeho kvalitný jedálny lístok, veterinárnu starostlivosť alebo hračky. Ak sa stanete adoptívnym rodičom, dostanete poštou drobné poďakovanie za to, že ste prispeli na dobrú vec. Taktiež majú adoptívni rodičia na webstránke pri zvierati uvedené meno a na výbehu daného zvieratka je uvedené, že naň prispievajú. Tento rok sú to drevené krúžky, na ktorých je napísané meno a obdobie, od kedy do kedy majú zviera adoptované.

Pripravujeme každoročne Deň adoptívnych rodičov, kedy ich pozveme do parku a pripravíme program. Nie je však možné zvieratko prísť pohladkať alebo stretnúť sa s ním. Toto my nerobíme a nepodporujeme. Ide o snahu prispieť na dobrú vec. Nie je možné ani fotenie sa so zvieraťom. Zvieratá si môžu adoptívni rodičia odfotografovať ako bežní návštevníci.

Malkia Park sa nachádza v obci Orechová Potôň. V parku je možnosť ubytovať sa v penzióne Malkia, pričom ubytovaní návštevníci majú možnosť priplatiť si Safari jazdu v najväčšom výbehu. Je to zároveň aj vhodný výlet pre rodiny s deťmi.

Návštevníci majú možnosť vidieť, že zvieratám dávate šancu žiť čo najdôstojnejší život, hoci sú v zajatí. Čo je okrom toho hlavnou myšlienkou Malkia Parku?

Jana: Filozofiou tohto parku je poskytnúť útočisko a nový domov zvieratám, ktoré sem prišli z nevhodných podmienok. Veľa zvierat sem prišlo z cirkusov, zo súkromných zoologických záhrad alebo od súkromných osôb. Zvieratám poskytujeme nový domov a čo najdôstojnejšie podmienky pre život. Výbehy sú tvorené tak, aby sa zvieratá mohli skryť pri nepriaznivom počasí, horúčavách, keď chcú súkromie a nechcú byť rušené návštevníkmi.

Aj to, v akom prostredí zvieratá žijú, je súčasťou vzdelávania verejnosti. Napríklad deti takto vnímajú, že zvieratá majú veľké výbehy a sú spokojné. Bude tak pre ne prirodzené, že zvieratá v zajatí majú žiť takto a nie v malých klietkach.

Denne vás navštívia stovky návštevníkov, ktorým ponúkate zároveň možnosť dozvedieť sa niečo viac o prirodzenom živote zvierat prostredníctvom komentovaných kŕmení. Bol od začiatku váš cieľ viesť tento park takýmto vzdelávacím spôsobom?

Jana: Od začiatku tu bola idea vzdelávať verejnosť zaujímavým spôsobom. Preto vznikli komentované kŕmenia, kde sa návštevníci v určitom čase dozvedia zaujímavosti o zvieratách vo voľnej prírode, ktoré im rozpráva lektor. Takisto zistia zaujímavosti o zvieratách, ktoré chováme.

Počas komentovaných kŕmení ošetrovatelia podávajú zvieratám potravu alebo špeciálne hračky, čím obohacujú život zvierat v zajatí. Ďalšou vzdelávacou časťou v tomto parku sú súkromné sprievody po parku. Navštevujú nás aj školy, detské letné tábory a podobne.

Robíme rôzne akcie pre verejnosť, kde tiež pôsobíme edukatívne. Deti majú pripravené súťaže tak, aby sa niečo zaujímavé o zvieratách dozvedeli. V parku je množstvo informačných tabúľ, kde sa návštevníci môžu naučiť napríklad rozlišovať mačkovité šelmy, ako sú leopardy, gepardy a jaguáre.

V Malkia Parku je množstvo informačných tabúľ, kde sa môžu návštevníci dozvedieť informácie o zvieratách. Foto: Nikola Michalková

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí si stále myslia, že ochrana zvierat nie je taká dôležitá, ako v skutočnosti je?

Jana: Ľuďom, ktorí majú radi zvieratá a prírodu a vážia si ju, ani netreba hovoriť, aká je dôležitá. Už dávno sa vie o tom, že ak vyhynie nejaký druh, môže to mať veľký vplyv aj na ostatné druhy zvierat, ktoré človek nechce úmyselne vykynožiť.

Samotné ničenie prírody, ak by sme to chceli brať veľmi egoisticky, má vplyv aj na človeka. Pretože ak bude zlikvidovaná príroda, tak nepotrvá dlho a vymrie aj človek, pretože nebude mať zdroje z prírody, vhodné podmienky či kyslík. Prírodu môžeme chrániť preto, že ju chceme zachovať pre ďalšie generácie, snažiť sa ju čo najmenej poškodzovať. Ide to napríklad aj separovaním odpadu, šetrením prírodných zdrojov a podobne. Môžeme ísť touto cestou, pretože si to uvedomujeme a chápeme, že je to dôležité.

Tí, ktorí tomu stále neveria, nech sa zamyslia nad výrokom: Keď vymrie posledná včela, zostáva len pár rokov a ľudia vymrú tiež.“ Takže aj tí, ktorí neveria, že prírodu treba chrániť, by si mali uvedomiť, že bez prírody ani sám človek neprežije.

Titulná fotografia: Viktória Záčeková

Zdieľajte článok

Komentáre: