Sexuálna výchova na Slovensku stále nie je zaradená do školského prostredia. Učitelia nedokážu nahradiť odborníkov a učebné plány ani neposkytujú priestor venovať sa tejto oblasti. Deti tak často čelia vplyvom okolia, ktorých dopady vedú k rizikovému sexuálnemu správaniu.
Práve rizikovému sexuálnemu správaniu sa vo svojom výskume venuje Štefan Petrík z Metodicko-pedagogického centra v Banskej Bystrici. Okrem vnímania učiteľov a odborných zamestnancov na túto problematiku sa zameriava aj na možné aktivity v rámci prevencie.
Z jeho zistení vyplýva, že za najnebezpečnejšiu formu rizikového správania vnímajú učitelia ponúkanie platených sexuálnych služieb (takmer 77 percent). Nasleduje nechránený sexuálny styk, časté striedanie sexuálnych partnerov či predčasný začiatok pohlavného života.
S učiteľmi súhlasia aj koordinátori prevencie a odborní zamestnanci. Tí rovnako uvádzajú za najzávažnejšiu formu ponúkanie sexuálnych služieb. Napriek tomu prekvapivý počet vyučujúcich (30 percent) považuje sexuálne aktivity v online priestore za rizikové.
Problémom je psychická nezrelosť
„Problematické je, že mladí ľudia v škole bežne nedostávajú dôležité informácie o sexe, sexualite, vzťahoch, rešpekte, bezpečí či zdraví,“ hovorí lektorka vzťahovej a sexuálnej výchovy Radka Mikšík zo Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. Doma sa o tom deti s rodičmi podľa nej rozprávajú len málokedy, pretože tieto témy sú stále tabu. Informácie potom hľadajú na iných miestach, medzi ktoré patrí aj porno.
Sexuológovia sa zhodujú, že dospievajúci získavajú informácie o sexualite najmä od kamarátov a z médií. Rodinu a školu pritom do hlavných zdrojov neradia. Profesor Peter Macek, ktorý sa okrem iného venuje identite človeka, dodáva, že dostatok informácií sa dozvedajú až na strednej škole. Toto obdobie však považuje za veľmi neskoré, keďže sexuálne aktívny začína byť človek už skôr.
Prečítajte si tiež: Sexuálne obťažovaní sú aj muži. Prečo o tom nehovoríme?
Tento názor podporuje zistenie zo spomínaného výskumu, ktorého jednu časť tvorila vzorka 1 380 dospievajúcich. Ako píše Petrík: „Prvý pohlavný styk majú dospievajúci vo veku 15,8 rokov, čo možno považovať za skorý začiatok. Je síce pravdou, že po fyzickej stránke sú už na pohlavný styk dostatočne pripravení, po stránke psychosexuálnej však nemožno hovoriť o pripravenosti mať prvý pohlavný styk.”
Porno je ľahko dostupný, no zavádzajúci zdroj
Nepripravenosť a nedostatok znalostí a skúseností sa stáva nebezpečným faktorom pri sledovaní pornografie. Mladý človek totiž nemusí pochopiť, že neodráža realitu.
„Pornografia môže u mládeže ovplyvniť očakávania spojené so sexom. Je potrebné uvedomiť si, že ide o film. V reálnom živote ľudia nie sú neustále dokonale oholení, nemajú perfektné prsia, penisy, ani nekonečnú výdrž. Rozhodne nevyvrcholia vždy naraz,“ vysvetľuje Mikšík.
Aj to je jedným z dôvodov, prečo sa v spoločnosti hovorí o rizikách. Za tie sa považuje časté striedanie sexuálnych partnerov, nadväzovanie sexuálnych kontaktov s neznámymi partnermi, vyšší počet sexuálnych partnerov či nepoužívanie antikoncepčných metód. Závažným nebezpečenstvom je i možnosť otehotnenia partnerky.
„Až 20,3 percenta mladistvých nepoužíva žiadnu antikoncepčnú metódu pri prvom pohlavnom styku, čím sa vystavujú nielen riziku nechceného tehotenstva, ale aj možnému šíreniu sexuálne prenosných chorôb,” uvádza Petrík. Pozitívom ostáva, že pri prvom sexe použilo kondóm cez 63 percent zapojených do výskumu.
Hrozbou sú nezdravé sexuálne praktiky
Skreslený pohľad na antikoncepciu zobrazuje práve pornografia. „Otázka antikoncepcie sa v porne celkovo veľmi nerieši, pre reálny život je však zdravie a bezpečie mimoriadne dôležité,“ hovorí Mikšík. Podľa nej by sa ľudia mali o antikoncepcii otvorene rozprávať, na to však potrebujú korektné informácie a tiež zručnosti, ako takýto rozhovor viesť. To isté platí aj o vedomostiach, aké druhy antikoncepcie existujú a ako si ju vybrať.
Prečítajte si tiež: Ako dopadol týždeň na internetovej zoznamke? Študentka popísala svoje skúsenosti
Mimoriadne problematická je podľa jej slov aj otázka súhlasu. „Ak je porno pre niekoho jediným zdrojom informácií o sexe, môže sa veľmi ľahko stať, že tomuto človeku v realite ani nenapadne pýtať si súhlas,“ vysvetľuje. Lektorka tiež pri porne hovorí o normalizovaní násilného správania v sexe: „Je potrebné pamätať si, že sex bez súhlasu je znásilnenie a súhlas môže zachraňovať životy.“
Prevenciu vidia inak učitelia a inak žiaci
Pravdepodobnosť rizikového sexuálneho správania sa zvyšuje, pokiaľ sa deti a dospievajúci správajú rizikovo aj v iných oblastiach. Napríklad fajčia, berú drogy či konzumujú alkohol. O to dôležitejšie je zvyšovať povedomie o hrozbách čím skôr a hlavne systematicky.
Podľa Petríka patria medzi najčastejšie preventívne aktivity zo strany učiteľov prednášky a besedy. Stredoškoláci pritom takúto formu prevencie považujú za najmenej záživnú a prínosnú. „O sexualite by sa veľmi radi otvorene porozprávali s kompetentným vyučujúcim či odborníkom z oblasti sexuality práve na predmete výchova k manželstvu a rodičovstvu, respektíve sexuálna výchova,” približuje výskumník.
Ak sa už učiteľ na hodine problematike venuje, najfrekventovanejšie ide o oblasti partnerských vzťahov a lásky. Odborní zamestnanci označujú za najčastejšiu tému plánované rodičovstvo, v rámci ktorého preberajú aj antikoncepčné metódy.
Sexuálnemu zneužívaniu ani HIV a AIDS sa nevenuje pozornosť
V rámci prevencie sa však minimálne preberajú témy ako prvý sexuálny kontakt, predčasná sexuálna skúsenosť, tehotenstvo, partnerstvo, manželstvo neplnoletých a ich dôsledky, bezpečné sexuálne správanie či negatívny vplyv návykových látok na sexuálne správanie.
Pozornosť sa nevenuje ani interrupcii, sexuálnej orientácii a prenosným infekciám. Vyučujúci v nízkej miere informujú o HIV/AIDS a takisto sa žiakom nepredostiera téma sexuálneho zneužívania.
Problém Petrík vidí najmä v poddimenzovanom pôsobení odborných zamestnancov na stredných aj základných školách. „Veľmi často je tomu tak z finančného hľadiska, ale aj z iných dôvodov, a nie všetci učitelia disponujú dostatkom času a vedomostí, aby sa mohli venovať prevencii rizikového sexuálneho správania na školách,“ dodáva.
Čo chápať pod termínom sexuálna výchova?
Podľa lektorky je sexuálna výchova jedným z najdôležitejších nástrojov primárnej prevencie sexuálneho násilia a obťažovania a ďalších negatívnych javov. „Mládež je zároveň vďačná, že sa s nimi o týchto témach otvorene a na rovinu bavíme tak, ako je to pre nich relevantné, pretože inde tieto potreby takýmto spôsobom pokryté nemajú,“ vysvetľuje.
V rámci organizácie Spoločnosť pre plánované rodičovstvo prechádzajú lektorky potrebným tréningom v oblasti učenia vzťahovej a sexuálnej výchovy. Workshopy vedú interaktívne a zakladajú ich na potrebách mládeže. Popri vzťahovej a sexuálnej výchove v školách začínajú pracovať aj s učiteľkami, učiteľmi, rodičmi aj širokou verejnosťou.
„My ako lektorky nikdy nesmieme do týchto tém vnášať vlastné postoje. Prezentujeme a učíme zásadne o podložených faktoch a využívame na to vhodné techniky, napríklad zdieľanie, modelové situácie, priestor pre argumenty i otázky a podobne podľa veku a potreby,“ približuje Mikšík.
Titulná fotografia: pexels.com