Uplatniteľnosť absolventov slovenských škôl je témou, o ktorej sa diskutuje dlhodobo. Tento problém sa preberá aj počas diskusie o reforme vysokých škôl. Podľa štatistík sa na Slovensku najlepšie uplatňujú medici, naopak, najhoršie poľnohospodári a lesníci.
Trendy práce sú národným projektom, ktorý monitoruje celospoločenské výzvy na slovenskom trhu práce. Trendy práce vytvárajú analýzy pracovného trhu a predpovedajú budúci vývoj. Projekt publikuje dáta o uplatniteľnosti absolventov rôznych študijných odvetví na Slovensku.
Pandémia postihla najmenej absolventov z roku 2018
Pandémia koronavírusu má ekonomické následky po celom svete. Aj na Slovensku mala vplyv na mnoho aspektov ekonomického života. Medzi ne patrí aj zamestnanosť absolventov. Z najnovšieho výskumu Trendov práce vyplýva, že absolventi z roku 2018 si počas prvých mesiacov pandémie ľahšie udržali prácu oproti absolventom z roku 2019. Tento trend analýza ukazuje ako pri absolventoch stredných, tak aj pri absolventoch vysokých škôl.
Prečítajte si aj: Praktické predmety bez praxe. Online výučba vzala študentom možnosť vyskúšať si budúce povolanie na vlastnej koži
Celkovo však prichádzali o prácu vysokoškolsky vzdelaní absolventi menej, ako ich stredoškolskí kolegovia. Napríklad v apríli roku 2020 sa znížila zamestnanosť stredoškolských absolventov o viac ako tri percentá. Pri vysokoškolských absolventoch to boli len dve desatiny percenta.
Uplatniteľnosť v odbore
Uplatniteľnosť absolventov v odbore, ktorý vyštudovali, síce rastie, no stále nie je ideálna. V roku 2013 sa z čerstvých absolventov stredných škôl uplatnilo len 43 percent. Dnes je to 48 percent. Nárast v prípade ľudí s čerstvými titulmi je ešte väčší. Pred deviatimi rokmi to bola približne polovica. V prvom polroku 2020 to bolo už o osem percent viac.
Z analýzy tiež vyplýva, že absolventi so strednou školou nájdu optimálne uplatnenie len v 38 percentách prípadov. Zvyšných desať percent sa uplatní v príbuzných odboroch. Absolventi s titulom si nájdu optimálne uplatnenie v 53 prípadoch zo sto a v podobnom odbore sa uplatní asi päť percent bývalých vysokoškolákov.
Absolventi univerzít sa zamestnávajú na pozíciách, kde stačí maturita
Ak je v nejakom odbore viac absolventov vysokých škôl ako dostupných pracovných miest, absolventi sa často zamestnajú na pozíciách, kde stačí stredoškolské vzdelanie. Až 27 percent absolventov vysokoškolských odborov, ktorí promovali neskôr ako v roku 2015, pracovali na pozícii, pre ktorú je dostatočné stredoškolské vzdelanie. Podľa analýzy je toto číslo síce vysoké, no tak, ako predošlé údaje, aj tento má klesajúci trend.
Pri absolventoch, ktorí ukončili školu pred viac ako piatimi rokmi, teda promovali pred rokom 2015, sú čísla lepšie. Na pracovnej pozícii, ktorá si vyžaduje vysokoškolské vzdelanie pracuje až 72 percent z nich.
Medici nájdu uplatnenie najľahšie
Nie každý odbor je na tom rovnako. Najviac sa vo svojom odbore zamestnávajú absolventi zdravotníckych škôl. Pri absolventoch stredných škôl je to 85 percent a pri absolventoch vysokých škôl až 90 percent.
Na druhom mieste sa umiestnili technické odbory. Na opačnom konci rebríčka zostali poľnohospodársko-lesnícke a veterinárne vedy a náuky. O niečo lepšie, na predposlednom mieste, skončili vedy a náuky o kultúre a umení.
Bratislava na konci rebríčka
Bratislavský kraj sa spolu s Košickým krajom umiestnili na poslednom mieste. Podľa štatistík vo svojom študovanom odbore v týchto okresoch pracuje len polovica vysokoškolákov. Pri stredoškolákoch sú čísla v porovnaní s celoslovenským priemerom o niečo lepšie. Bratislava je o dva percentuálne body pod priemerom.
Košice trend otáčajú a sú o dve percentá nad celoštátnou hodnotou. Najhoršie sa v počte absolventov stredných škôl pracujúcich vo svojom odbore umiestnil Trnavský kraj. Prešovský kraj si počína najlepšie. Z ich nedávnych vysokoškolákov pracuje vo svojom obore až 68 percent, pri stredoškolských absolventoch to je 53 percent.
Trend je dobrý
Ako sme už naznačili, tieto čísla sú nízke, ak si ich porovnáme s inými krajinami v EÚ, aj mimo nej. Neznamená to však, že nie sme na dobrej ceste. Ešte pred niekoľkými rokmi boli čísla výrazne horšie. Zlaďovanie ponúk študijných programov a stredoškolských odborov s potrebami trhu práce je jeden zo spôsobov, ako zvýšiť uplatniteľnosť.
Ponúka sa tu však otázka, či je správne obmedzovať štúdium napríklad kulturológie, ak ju študenti chcú študovať napriek tomu, že sa na trhu práce ťažko uplatnia. Je to jeden z konfliktov individualizmu a práv jednotlivca na jednej strane a celospoločenskej ekonomickej prosperity na strane druhej. Situáciu na pracovnom trhu zároveň ovplyvní ruský konflikt na Ukrajine a s ním spojený príliv ľudí z území, ktorých zasiahol vojnový konflikt. Tieto trendy bude teda zaujímavé sledovať aj v budúcnosti.
Autor: Oliver Remiaš
Titulná fotografia: unsplash.com
