Rastislav Iliev je slovenský moderátor, v tomto období známy aj pre reláciu V politike. V rozhovore porozprával o svojich novinárskych začiatkoch, ako aj o práci moderátora politickej relácie, ktorú sleduje v priemere 500-tisíc divákov.
Pamätáte si na moment, keď ste stáli na začiatku novinárskej/redaktorskej cesty?
Spomínam si na to úplne presne. Bolo to v roku 2008. Pracoval som vtedy v cestovnej agentúre. Pretože som dovtedy veľa cestoval, bola to moja prvá voľba po škole. Páčila sa mi práca delegátov, ktorí sprevádzali turistov. Dnes sa už cestuje na vlastnú päsť, keď to covid dovolí, a dovolenku si naplánuje každý sám, ale v tom období, počas sezóny, bolo na delegátovi závislých hneď niekoľko plných lietadiel. V hre boli Kanárske ostrovy. Niekedy na jeseň ma oslovila jedna známa, ktorá pracovala v Slovenskom rozhlase, či sa nechcem prísť ukázať, že hľadajú nové hlasy. „Kanáre“ musia ešte počkať.
Asi to nebol váš prvotný plán po škole.
Presne tak, nebol to prvý plán, ale s odstupom času mi to dáva zmysel, pretože politika ma vždy zaujímala. Keď som prišiel po konkurze do „obrátenej pyramídy“, myslel som si, že sa budem ešte niekoľko týždňov rozkukávať, no hneď v ten deň som vyfasoval mikrofón a utekal na prvú „tlačovku.“ Nie do parlamentu, to prišlo až neskôr. Spočiatku som sa venoval komunálnej politike. Nahral som si zopár rozhovorov, nikto mi však nepovedal, koho a na čo sa mám pýtať. V redakcii som dal niečo dokopy a očakával, že to pôjde do koša. Ešte v ten deň sa to odvysielalo vo večernom Žurnále. Asi o pol roka neskôr som ho moderoval, a to už bolo niečo.
Bavilo vás viac účinkovanie v spravodajstve či inom type relácie alebo sa cítite viac doma v politike?
Keď som začal pracovať v Slovenskom rozhlase, v krátkom čase som dostal ponuku vyskúšať si aj obraz. Dva roky som paralelne pracoval v rádiu i v regionálnej TV Bratislava. Pokračoval som predovšetkým v komunálnej politike, ale keďže televízia nevysielala iba spravodajstvo, moderoval som skoro všetko, dokonca som si vyskúšal aj dabing a spoznal skutočné osobnosti. Kamera napokon vyhrala a dal som prednosť televízii. Hoci dnes by som opäť prijal striedanie aj s mikrofónom. Rádio je niečo úplne iné ako televízia, skvelo sa dopĺňajú. Vždy hovorím, že kto chce ísť na obraz, mal by si najskôr odžiť rádiový terén, inak mu to divák nemusí uveriť.
Prečítajte si aj: Marek Vagovič: Pre spoločnosť som užitočnejší ako novinár
Uvažujete do budúcnosti aj nad zmenou platformy alebo je TA3 pre vás to pravé?
V roku 2015 ma oslovili z TA3, že hľadajú moderátora spravodajstva. Už predtým som sa o túto prácu uchádzal, no bolo mi povedané, že do štúdia je cesta zarúbaná. Prekvapilo ma to, pretože som si myslel, že praxe už mám dosť, tak v čom je problém? Dnes už tomu rozumiem. Keď k nám dnes do TA3 chodia študenti a diskutujeme o tom, čo by chceli robiť, hovoria, že moderovať. Aj mne vtedy chýbala pokora, ktorú pred týmto remeslom musíte mať, inak pohoríte. Kým som sa však do toho štúdia dostal, opäť mi dali do ruky mikrofón a musel som dokázať, že keď mi zasvieti ON AIR, neschovám sa pod pult. Neschoval som sa a dnes moderujem hlavnú politickú reláciu, ktorú každú nedeľu sleduje v priemere 500-tisíc divákov, a to už je iná zodpovednosť. Za tie roky v TA3 som mal možnosť participovať na mnohých projektoch, ale V politike sa cítim najkomfortnejšie.
Ako vyzerá vaša príprava na nedeľnú reláciu?
Príprava našej najsledovanejšej relácie mi zaberá prakticky každý deň. Navyše pandémia mení témy z hodiny na hodinu, preto nerobím nič iné, len sledujem, kto, čo, kedy povedal, ako jeden na druhého reagoval. O víkendový program mám postarané.
Čo je na tejto príprave najťažšie?
Treba byť v obraze, to je celé. Stratíte jednu tlačovku a už neviete adekvátne reagovať. Niekedy je náročné zorientovať sa v spleti politických vyjadrení, ale keď si v tom nájdete systém, dá sa to zvládnuť.
Čo máte na svojej práci najradšej a čo naopak nie?
Moderovať politickú diskusiu nie je med lízať. Mám rád adrenalín, ktorý k živému vysielaniu patrí. Je to úplne iný pocit, ako keď moderujem Správy. To musíte zažiť, to sa nedá opísať. Nechcite zažiť adrenalín, keď je nedeľa 10:59 a sedíte v štúdiu sám. To nemám rád. Sú totiž politici, ktorí si dávajú na čas.
Máte nejaké finty na to, ako zvládnuť politikov, ktorí sa začnú v relácii neprimerane hádať?
Politická debata bez hádky je ako segedín bez kapusty. Nikdy neviem odhadnúť, ako sa kto vyspí, ale sú len dva typy politikov – hádaví a nehádaví. Niekto tým prekrýva podstatu témy a snaží sa odviezť pozornosť, iný sa zas hádať nevie a vsádza na argumenty. Zvýšenie hlasu zaberie skoro vždy, ale sú aj politici, pri ktorých uvažujem, že im dám vypnúť mikrofón a zhasnem. Možno v novom roku, uvidíme.
Sú politici nepriatelia iba na obrazovkách alebo sa zvyknú hádať aj po vypnutí kamier?
V politike moderujem od mája a zatiaľ sa nestalo, že by sa po vypnutí kamier držali pod krkom, práve naopak. Takmer všetci sa navzájom dobre poznajú, tykajú si a priateľsky sa vždy rozlúčia. A to aj zdanlivo najväčší politickí rivali.
Ktorý z politikov je podľa vás najlepší rečník?
Najlepší rečníci sú tí, ktorých vidíte vo vrcholovej politike už niekoľko rokov. Čo ale neznamená, že sú aj najlepší politici.
Máte vysnívanú dvojicu politikov, ktorú by ste chceli mať v štúdiu a naopak dvojicu, ktorej sa obávate?
Neobávam sa žiadneho z politikov. Sú to len ľudia. V každom prípade viem si predstaviť, aký divácky ošiaľ by v dnešnej dobe spôsobil duel Matovič vs. Fico alebo Fico vs. Pellegrini. To by som si pozrel a aj rád odmoderoval.
Prečítajte si aj: Denník N bojuje proti hoaxom: Aj v redakcii sme už naleteli, vraví redaktor
Máte z niečoho pri živom vysielaní obavy?
Občas sa mi sníva, že zaspím do ranného vysielania. Alebo že sa začne V politike, chcem niečo povedať, no nejde to a len pozerám do kamery. To je desivá nočná mora. Mám rád live vysielanie najmä vtedy, keď oproti vám sedí premiér, okolo ktorého lieta mucha. Vtedy vám odíde scenár a premýšľate, ako okomentovať situáciu, keď mu sadne na čelo.
Kedy si po vysielaní poviete, že táto relácia sa naozaj vydarila a kedy si naopak poviete, že to mohlo byť lepšie?
Po každej diskusii máme mini poradu, ktorú vyhodnocujeme. Feedback je pre mňa nesmierne dôležitý a posúva ma vpred. Niekedy mám lepší pocit, inokedy by som to urobil inak. Toto neviem od čoho závisí, napríklad po každej relácii mi napadne ďalších 87 otázok, ktoré som mal ešte zaručene položiť.
Ako trávite svoj voľný čas, keď práve nepracujete?
Veľmi rád cestujem, no už dva roky som nikde nebol. Pandémia to celé nejako pokazila, snáď už nie nadlho. Keďže som v práci stále medzi ľuďmi, užívam si čas, keď môžem byť sám, nie osamelý. To je dôležité. A milujem Tatry a Gran Canariu.
Titulná fotografia: osobný archív Rastislava Ilieva
