Docentka Jana Vojteková pôsobí na Katedre geografie, geoinformatiky a regionálneho rozvoja FPVaI UKF v Nitre. V rozhovore porozprávala nielen o práci na katedre, ale aj o negatívnych stránkach dištančného vyučovania, ktoré podľa jej slov nedokáže plne nahradiť prezenčnú formu výučby.
Vyštudovali ste geografiu a ekológiu. Čo vás k tomu viedlo?
Na strednej škole ma bavila geografia. Bola som úspešná aj na geografických olympiádach, a preto som si vybrala geografiu. Ako druhý predmet som si zvolila ekológiu, ktorá má ku geografii blízko. V tej dobe sa uvažovalo o zavedení ekológie ako povinného predmetu na ZŠ a SŠ. Bohužiaľ, k tomu nedošlo.
V čom sú geografia a ekológia podobné a v čom, naopak, úplne rozdielne?
Ako som už uviedla, geografia a ekológia majú k sebe veľmi blízko. Mnoho predmetov sa prelína, avšak na geografii sa nazerá na tieto predmety z geografického pohľadu a na ekológii sa viac zameriava na ich ekologickú a environmentálnu stránku.
Čo pre vás znamená práca na katedre geografie, geoinformatiky a regionálneho rozvoja?
Práca na katedre pre mňa znamená neustále napredovanie a možnosť sebarealizácie. Mám rada prácu so študentmi, ale aj vedecko-výskumnú činnosť, či už prácu na projektoch, publikáciách, resp. nových výzvach z oblasti geografie. Obzvlášť ma baví didaktika geografie, kde sa zameriavam na využívanie digitálnych technológií vo výučbe geografie.
Aké kroky vedú k docentúre?
Ak je niekto zamestnaný na univerzite ako pedagogický pracovník, očakáva sa od neho, že po doktorandskom štúdiu bude skôr či neskôr ďalej napredovať. Na to je potrebné, aby spĺňal určité kritériá, či už ide o habilitačné alebo inauguračné konania. Ak tieto kritéria spĺňa a v jeho odbore je akreditované habilitačné alebo inauguračné konanie, môže požiadať o začatie tohto konania. Z oblasti geografie sú habilitačné konania na Prešovskej univerzite v Prešove a na Univerzite Komenského v Bratislave. Ja som mala habilitačné konanie na Prešovskej univerzite v Prešove.
Na katedre pôsobíte niekoľko rokov. Vnímate za toto obdobie nejaké zmeny na osobnostiach študentov a na ich spôsobe sebarealizácie?
Áno, vnímam určité zmeny. Jednou z nich je, že úroveň vedomostí u študentov klesá. Študenti dosť spohodlneli a čakajú, že dosiahnu všetko bez najmenšej snahy a úsilia. Ale, pravdaže, nie všetci. Stále je dosť takých, ktorí sa snažia a chcú dosiahnuť čo najlepšie výsledky.
Prečítajte si aj: Henrich Grežo: Keď strácame rozmanitosť života, prípadne ho znehodnocujeme, ochudobňujeme v prvom rade samých seba
Ďalej vnímam aj to, že mnoho študentov sa prihlási na štúdium a po prvom neúspechu sa automaticky vzdajú. Keď to porovnám s obdobím, keď som bola študentkou ja, podmienky na udelenie zápočtu či skúšky boli omnoho ťažšie, ako sú teraz, a zvládli sme to. Moje odporúčanie pre študentov je nevzdávať sa a snažiť sa ukázať to, čo je v nich najlepšie. Potom sa úspech zaručene dostaví.
Ako vnímate online vyučovanie?
Najskôr som si myslela, že to bude celkom fajn zmena. Takáto zmena by možno aj bola vo vyučovacom procese osviežujúcou, avšak iba ak by trvala pár mesiacov a nie viac ako dva roky. Vnímam to negatívne, chýba mi „face to face“ komunikácia so študentmi. Moje konkrétne postrehy z online vyučovanie sú napríklad také, že niektorí študenti si len zapnú počítač počas výučby a keď nemajú zapnutú kameru, buď robia niečo úplne iné, alebo ani nie sú pri počítači prítomní.
Myslíte si, že dištančná výučba dokáže plne nahradiť prezenčnú výučbu?
Určite nie.
Ako vnímate dnešných ekologických aktivistov či petíciu „Klíma ťa potrebuje“? Majú podobné aktivity zmysel?
Áno, určite podporujem takéto aktivity a petíciu Klíma ťa potrebuje som aj sama podpísala. Aj my s manželom sa snažíme žiť čo najviac ekologicky a aj našu dcéru vedieme k tomu, aby chránila životné prostredie. Učíme ju napríklad triediť odpad, neplytvať vodou a jedlom, učíme ju, aby si vážila prírodu a podobne.
Ako si spomínate na vaše študentské časy?
Keď som študovala ja, v ročníku nás bolo omnoho viac ako je v jednotlivých ročníkoch študentov v súčasnosti. Robili sme rôzne „katedrovice“, stretávali sme sa vonku, pomáhali sme si. Pamätám si na exkurzie, plesy, terény. Mám na to pekné spomienky.
Máte aj nejaký konkrétny zážitok z vašich študentských čias?
Mám mnoho zážitkov z študentských čias, aj dobré aj zlé, asi tak ako všetci. Najviac pre mňa znamená, že som spoznala mnoho skvelých ľudí, s ktorými som sa spriatelila. A počas doktorandského štúdia som sa zoznámila s manželom.
Čo váš voľný čas, ako ho trávite najradšej?
Najradšej svoj voľný čas trávim s mojou rodinou a kamarátmi. Rada cestujem, chodím na turistiku, záhradkárčim, plávam, korčuľujem, ale aj varím a pečiem.
Titulná fotografia: osobný archív Jany Vojtekovej
