Zlú dramaturgiu je vidieť, hovorí dramaturgička Slavka Civáňová

Slavka Civáňová vyštudovala kulturológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Doktorandské štúdium v odbore estetika absolvovala na Filozofickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Od roku 2003 až do 2017 pôsobila ako dramaturgička a manažérka podujatí na medzinárodnom festivale Divadelná Nitra. Taktiež spolupracovala s Divadlom Nová scéna v Bratislave a so starým Divadlom Karola Spišáka v Nitre. Je autorkou niekoľkých publikácií.

Kedy ste zistili, že chcete robiť dramaturgiu?

Ešte počas štúdia na gymnáziu v Nitre som navštevovala literárno-dramatický odbor na Základnej umeleckej škole Jozefa Rosinského v Nitre. Potom sme si ako absolventi prvého stupňa ZUŠ založili divadelný súbor, ktorý stále fungoval pod hlavičkou základnej umeleckej školy. A tam sa to začalo formovať. Robili sme vlastné inscenácie a každý už k niečomu inklinoval. Ja som sa čoraz viac orientovala na dramatickú a projektovo-manažérsku linku.

Ako by ste pre laika vysvetlili, v čom spočíva práca dramaturga?

Dramaturg nastavuje tvar a koncept súboru, samozrejme, v spolupráci s vedením. Stojí za ideovými témami, ktoré chce otvárať a túži o nich hovoriť. Zároveň je zodpovedný za výber titulu, komunikuje s režisérom, ktorý má inscenáciu pripravovať. V praktických veciach pripravuje informačné materiály a marketing.

Slavka Civáňová absolvovala doktorandské štúdium v odbore estetika na UKF v Nitre. Foto: instagramový účet DAB

Dramaturg Činohry SND Daniel Majling v rozhovore pre Týždeň.sk povedal, že dramaturg robí veci, ktorých spoločným znakom je, že ich nie je vidieť. Stotožňujete sa s ním?

To určite áno, Daniel bol dlhoročný dramaturg v Divadle Andreja Bagara. Väčšinu mojej práce v danej chvíli nie je vidieť. Aj keď si myslím, že po odbornej stránke, ľudia, ktorí sa venujú tejto profesii, ich vidia, respektíve všimli by si, keby som ich nerobila. Sú to skryté veci, ktoré navokon široká verejnosť nevníma. Bežný návštevník väčšinou vníma herectvo, scénografiu, hudbu alebo kostýmy. Dobrá inscenácia so zlým dramaturgom nemôže vzniknúť. Zlú dramaturgiu je vidieť. Dielo stráca základnú logickú výstavbu.

V časoch, keď som na UKF robila doktorát a v rámci štúdia sme s Petrom Oravcom pripravovali dva muzikály – Jozef a jeho zázračný farebný plášť a Ples upírov – mali sme na tom veľmi veľa práce, ja tej dramaturgickej. Videla som, že študenti ma vnímajú len v pozadí. A úplne na záver skúšobného procesu sa ma jeden študent opýtal: ,,A vy ste tu vlastne čo robili?”

Prečítajte si aj: Herci DAB si v novej inscenácii vyskúšali viaceré funkcie

Nie je to deprimujúce, keď široká verejnosť nevidí prácu dramaturga?

Nie, ja si myslím, že dramaturg je na to nastavený.

Spomínate si na prvú hru, na ktorej ste spolupracovali?

Bolo to v rámci študijných pokusov, zároveň som v nej aj hrala. Viac som sa však orientovala v dramaturgii. I keď neviem, či vtedy sme tak moju pozíciu v rámci súboru definovali. Hra sa volala Dom Bernardy Alby od Frederica Garciía Lorcu.

Hodnotíte ju skôr pozitívne alebo negatívne?

Vtedy sme ju hodnotili veľmi pozitívne. Určite to bola dobrá skúsenosť. Bola to prvá naša samostatná inscenácia, ktorú sme vyprodukovali de facto ako mladé decká, hrávali sme ju sami a chodili s ňou po festivaloch.

Zaujíma mladých ľudí štúdium dramaturgie?

Určite áno, stále je to odbor, ktorý sa študuje na Vysokej škole múzických umení. Možno už nie je taký záujem ako kedysi, keď sa tam hlásili ľudia po stovkách. Celkovo je divadelná profesia špecifická, najmä pre ľudí, ktorí sa tomu nevenujú od mladosti. Málokto si po maturite zmyslí, že sa bude venovať divadlu. Stále funguje množstvo ochotníckych súborov, základných umeleckých škôl, centier voľného času, ktoré sa venujú literárno-dramatickému odboru a produkujú mladých záujemcov.

Civáňová momentálne pôsobí ako divadelná dramaturgička v DAB Nitra. Foto: instagramový účet DAB

Literatúra sa veľakrát stáva námetom pre dramatické diela. Je nutné, aby človek, ktorý sa chce venovať dramaturgii, poznal svetovú či slovenskú literatúru?

Určite áno, je to jedna z oblastí, ktorá je súčasťou práce dramaturga.

Daniel Baláž z Rádia_FM povedal, že dramaturg v prvom rade počúva veľmi veľa hudby, čím sa zvyšuje šanca, že vyberie niečo vhodné. Je to tak aj u vás pri literárnych textoch?

Dramaturg musí veľa čítať. Musí zvažovať oveľa väčší vejár faktorov, prečo sa konkrétny titul rozhodne vybrať, a to nie sú len kvality diela, ale aj žánrová rôznorodosť. Reperoárové divadlo musí zohľadňovať, aby sme mali tituly pre širokú verejnosť. Od klasických diel až po súčasné experimentálne hry. Treba veľa čítať a vystihnúť aktuálnu tému, ktorá môže rezonovať. Je iné stavať repertoár v Nitre a iné v Bratislave.

Pandémia nám ukázala, aký je kultúrny sektor krehký. Čo robia dramaturgovia, keď sa nekonajú predstavenia?

Ja som na svojej práci pandémiu nepocítila. Práve dramaturg pripravuje veci, ktoré sa budú robiť o rok, možno o dva. Momentálne máme tituly do sezónu dvadsaťpäť a dvadsaťšesť. Čítam diela, komunikujem s tvorcami, vyberáme témy, ktorým by sa budúce sezónu mohli tematicky venovať. Je to práca, pri ktorej myslím dopredu.

Nikdy ste neľutovali výber vášho povolania?

K tejto pozícii som mala kľukatejšiu cestu, mám za sebou pätnásť rokov praxe na medzinárodnom festivale, kde som robila dramaturgiu podujatia a sprievodných podujatí. Ale vždy bol môj záber širší. Veľmi som sa venovala vzdelávacím programom, projektovému manažmentu aj autorskej tvorbe. Práve širší záber je to, čo ma baví, a nedovolí mi ľutovať voľbu povolania.

Titulná fotografia: unsplash.com

Autor: Martin Marko

Zdieľajte článok

Komentáre: