Jozef Palitefka pôsobí na Katedre kulturológie FF UKF v Nitre od roku 2004. Bohaté skúsenosti má však aj s univerzitou v Poľsku, kde absolvoval ročný študijný pobyt. Ten ho podľa jeho slov veľmi obohatil. V rozhovore okrem iného porozprával aj o tom, že kultúre treba pomôcť, ale začať treba zhora.
Vyštudovali ste politológiu a taktiež filozofiu v kombinácii s históriou. Doktorandské štúdium ste absolvovali na katedre kulturológie. Čo vás viedlo k tejto zmene?
Možno to na prvý pohľad vyzerá tak, že ide o nejakú výraznú zmenu, no nie je to úplná pravda. Súčasne to súvisí s viacerými okolnosťami, ktoré do toho vstupovali. Počas môjho štúdia učiteľského študijného programu filozofia – história som sa rozhodol trochu si rozšíriť vedomostný obzor práve o štúdium spomínanej politológie. Išlo vtedy o čerstvo akreditovaný študijný program na našej fakulte. Keďže s niektorými politologickými témami som sa oboznámil už počas štúdia filozofie a táto problematika ma zaujímala, rozhodol som sa aj pre politológiu.
Po skončení spomínaného štúdia som nejaký čas pôsobil v školstve mimo univerzity. V roku 2004 došlo na Katedre kulturológie k výrazným zmenám (aj personálnym), ktorých súčasťou je aj môj začiatok pôsobenia na tejto katedre. Pre viacero predmetov v študijnom programe kulturológia sú dôležitým východiskom práve znalosti z filozofie, histórie, prípadne i politológie, ktoré som vďaka predchádzajúcemu štúdiu získal a ktoré som následne mohol počas doktorandského štúdia a pôsobenia na katedre rozvíjať.
Počas štúdia ste absolvovali ročný študijný pobyt v Inštitúte filozofie Jagellovskej univerzity v Krakove. Čo vám dal rok v zahraničí?
Bez toho, aby som preháňal, vnímam tento študijný pobyt ako niečo, čo ma v rôznych aspektoch obohatilo výraznou mierou. Okrem množstva zaujímavých prednášok a seminárov (ktorých absolvovanie bolo hlavnou náplňou študijného pobytu), nemožno nespomenúť aj bohatý študentský život. Keďže Krakov je vnímaný ako kultúrne centrum Poľska, nebola tam núdza o rôzne kultúrne a vzdelávacie podujatia (výstavy, koncerty, vernisáže, divadelné predstavenia, prezentácie novo vydaných kníh, prednášky významných osobností a podobne). Aj vďaka tomu som sa bližšie zoznámil s poľskou literatúrou, hudbou či kinematografiou. V tejto súvislosti je ešte nutné spomenúť zoznámenie sa s množstvom nových ľudí z celého sveta a nadviazanie viacerých medzinárodných priateľstiev.
Vnímate nejaký rozdiel v školstve či v spôsobe výučby u nás a v susednom Poľsku?
Vyjadriť sa v tejto súvislosti viem len k vysokoškolskému štúdiu. Štandardné typy výučby (prednáška, seminár) sú síce v oboch štátoch rovnaké (ak neberiem do úvahy osobitosti jednotlivých pedagógov), istý rozdiel vidím v možnostiach, ktoré študenti v Krakove majú (tieto možnosti však vyplývajú aj z dlhej tradície univerzity, ako aj diania v samotnom meste). Čo mám na mysli? Napríklad samotný Inštitút filozofie obsahuje podľa zamerania viacero sekcií, vďaka čomu sa jednotliví pedagógovia môžu užšie špecializovať.
To má následne dopad na pestrejšiu ponuku prednášok, ktoré je možné pre študentov ponúknuť. Nemôžem tu nespomenúť aj dostupnosť literatúry. Tým, že poľský trh je niekoľkonásobne väčší (cca 38 miliónov obyvateľov), odzrkadľuje sa to jednak v množstve nových domácich publikačných výstupov, ako aj v množstve prekladov cudzojazyčnej literatúry. Čo sa týka samotného Krakova, je potrebné uviesť, že má približne milión obyvateľov a nachádzajú sa v ňom viaceré univerzity a množstvo rôznych kultúrnych inštitúcií, čo výraznou mierou môže napomôcť k ďalšiemu rozvoju a samovzdelávaniu jednotlivca.
Istým prekvapením pre mňa bolo trvanie riadneho skúškového obdobia, ktoré má v Poľsku trvanie len dva týždne (ďalší týždeň, prípadne dva je následne priestor na opravné termíny). Intenzívna príprava na skúšky tak musí prebiehať ešte počas semestra, aby bolo možné úspešne absolvovať všetky potrebné skúšky. Akademický rok v Poľsku začína až 1. októbra a končí 30. septembra.
Venujete sa aj problematike globalizácie kultúry, filozofie dejín a taktiež kultúrnym dejinám na Slovensku. K čomu sa prikláňate najviac?
Hoci v každej oblasti, ktorú uvádzate, sú témy, ku ktorým mám srdcový vzťah, jednoznačne je mi ako celok najbližšia problematika filozofie dejín. Jednak preto, že sa v nej v určitom zmysle spájajú všetky oblasti môjho štúdia, a jednak preto, že ma vždy zaujímalo, do akej miery je človek tvorcom dejín a do akej miery je dejinám vydaný napospas. S tým súvisia aj dôležité kulturologické otázky o podstate samotnej kultúry (čo je kultúra a ako sa v dejinách mení) a jej pôsobení na človeka (hoci je človek tvorca kultúry, kultúra sa súčasne nejako podieľa na tvorbe samotného človeka).
Momentálne ste spoluriešiteľom mnohých projektov. Ktorý z projektov je vám osobne najbližší a prečo?
Hoci sú mi blízke viaceré projekty, ktoré sa týkali buď samotného procesu vzdelávania (napr. internacionalizácia vzdelávania) alebo aktuálnych trendov a problémov v kultúre (nezávislá kultúra, (de)tabuizácia smrti v súčasnosti), veľmi sa teším na aktuálny projekt, ktorého cieľom je príprava učebných textov nosných predmetov študijného programu kulturológia.
Prečítajte si aj: Univerzitné dni sa po pandémii vrátili späť do ulíc Nitry
Vďaka viacerým plánovaným výstupom tak budú mať študenti systematicky spracované ďalšie dôležité oblasti kulturológie. Ja sa tu venujem súčasným kulturologickým koncepciám, ktoré vnímam ako veľmi zaujímavé, aktuálne a sú mi veľmi blízke.
Ak by ste mali zhodnotiť dnešnú generáciu mladých ľudí v súvislosti so štúdiom kultúry či histórie a filozofie, registrujete stále rovnaký záujem o štúdium týchto smerov, alebo vnímate nejaké rozdiely v porovnaní s predošlými generáciami?
Ak by som sa na to pozrel len optikou čísiel, tak je naozaj viditeľný pokles študentov na odbory, na ktoré sa pýtate. Tu je však nutné uviesť, že tento pokles počtu študentov je trend, ktorý sa dotýka aj iných študijných odborov a týka sa väčšiny vysokých škôl na Slovensku.
Súvisí to hlavne so slabšími populačnými ročníkmi i odchodom viacerých študentov do zahraničia (hlavne do Čiech). Hoci je študentov o niečo menej, teší ma, že mnohí z tých, ktorí u nás študujú, sú naozaj akční, aktívni a tvoriví. Prejavilo sa to aj na nedávnom katedrovom kole ŠVOUČ, do ktorého sa s naozaj kvalitnými výstupmi prihlásilo do vedeckej sekcie sedem študentov a umeleckej sekcie dvanásť študentov.
Ako mladí ľudia vnímajú kultúru v našej spoločnosti, resp. jej odkaz oproti minulým generáciám?
Často dochádza k tomu, že staršie generácie „vyžadujú“ od tých mladších, aby uvažovali a konali ako oni. Aj keď táto požiadavka má isté opodstatnenie a vďaka nej existuje v spoločnosti určitá kontinuita, je súčasne nutné, aby si mladšie generácie hľadali vlastné cesty a riešenia (vďaka tomu sa posúvame k niečomu novému). To sa týka aj vzťahu mladých ľudí ku kultúre. Je tu viditeľná istá kontinuita, a teda záujem mladej generácie o kultúrne „produkty“ minulosti, no súčasne nová doba prináša nové problémy a výzvy, ktoré následne zanechávajú svoj odraz v umení a kultúre, ktorú preferujú práve mladšie generácie.
Prečo by budúci vysokoškoláci mali ísť študovať na katedru kulturológie?
Pre nadobudnutie jednotlivých kompetencií, rôznych zručností a schopností pohybovať sa v rozmanitom kultúrnom rezorte, umeleckých inštitúciách a organizáciách. Uchádzači o toto lákavé štúdium získajú nielen všeobecný prehľad o dejinách a teórii kultúry, ale aj intenzívne znalosti o umení, umeleckej komunikácii a podobne. Najmä v súčasnosti je silnou výzvou uplatnenia sa pre potenciálnych absolventov rozvíjajúci sa kultúrny priemysel, respektíve o odvetvia kultúrneho priemyslu či riadenie kultúrnych inštitúcií, galérií, osvetových kultúrnych stredísk, prípadne rozmanitých kultúrnych uzlov v kontexte nezávislej kultúry. Všade v nich nachádzajú svoje tvorivé využitie predovšetkým poslucháči s kvalitným kulturologickým vzdelaním.
Čo študenti väčšinou očakávajú od štúdia kulturológie a príbuzných odborov?
Po skúsenostiach s nastupujúcimi študentmi na toto štúdium prevláda najmä ich dominantná inklinácia k umeleckej tvorivosti. Je to pochopiteľné, veď štúdium kulturológie si vyžaduje schopného, tvorivého a široko rozhľadeného mladého človeka, ktorého priťahuje živá kultúra, umenie, festivaly a podobne. Bez vzťahu k umeniu, vnímaniu kultúrneho života, by sa štúdium tohto študijného programu minulo účinku.
Je však pravda, že štúdiom na katedre kulturológie sa tento vzťah priaznivo buduje. Študenti, ktorí pred nástupom na kulturológiu vedeli o nej relatívne málo, si po pár semestroch nachádzajú svoju profiláciu a často sa pre nich kulturologické vzdelanie stáva dobrým predpokladom pre možnosti kreovania, kultivovania seba i okolia.
Akú radu by ste dali študentom, ktorí by v odbore kulturológie chceli uspieť?
Štúdium kulturológie nie je, samozrejme, len o príprave sa skúšky, písaní seminárnych prác a ďalších študijných povinnostiach. Vysokoškolský študentský život je otvorený pre plnohodnotné a zmysluplné rozvíjanie jednotlivých tvorivých ambícií prostredníctvom vlastnej tvorivej realizácie alebo sebavzdelávaním. Jednoducho, ak niekto v niečom chce uspieť, škola mu môže dať vhodný návod, ako dospieť a hlavne intelektuálne dozrieť. Ostatné je individuálne na každom jednotlivcovi – to znamená, ako naloží s ponukami, ktoré mu štúdium spestrujúco ponúka: Erasmus mobility, vedecká a umelecká ŠVOUČ, prípadne prax počas štúdia.
Hovorí sa, že kultúra na Slovensku je dlhodobo podceňovaná a nedáva sa jej dostatočný priestor v porovnaní so zahraničím. Čo si o tom myslíte?
Žiaľ, tu musím s vami v istom zmysle súhlasiť. Určitým ukazovateľom tejto situácie je skutočnosť, že množstvo kvalitných umelcov zo Slovenska nachádza svoje uplatnenie v zahraničí, hlavne v Českej republike. Nechcem však, aby to vyznelo, že sa na Slovensku v oblasti kultúry a umenia nič nerobí, respektíve sa robí málo (aj keď vždy sa dá urobiť viac). Je potešujúce, že aj napriek neľahkým podmienkam je možné na Slovensku nájsť množstvo príkladov kvalitnej umeleckej produkcie.
Čo by podľa vás bolo potrebné zlepšiť, aby mala kultúra na Slovensku väčší priestor?
Odpoveď na danú otázku považujem za veľmi ťažkú a zložitú, je nutné túto problematiku vidieť vo viacerých rovinách. Prvou je pomoc kultúre zhora. Ide o istú podporu kultúry z úrovne štátu, prípadne vyšších územných celkov. Tu, podľa mojej mienky, dlhodobo vidíme nedostatočný záujem o kultúru a jej podporu. Veď si len spomeňme, koľko rokov trvala výstavba novej budovy SND, prípadne koľko rokov už prebiehajú opravy hradu Krásna Hôrka.
Druhou stránkou problému je podpora kultúry zdola. Mám tým na mysli samotný záujem ľudí o kultúru a kultúrne dianie, ktorý sa následne pretavuje jednak do tvorby kultúry (ide tu hlavne o umeleckú kultúru) a jednak aj do jej prijímania. V tejto súvislosti je dôležité, aby bol dostatok ľudí, ktorí kvalitnú kultúru vytvárajú a súčasne je dôležité, aby o tieto „produkty“ bol v spoločnosti dostatočný záujem.
Aj tu má však nezastupiteľnú úlohu štát a jeho školský systém, ktorý má/mal by mať za cieľ vychovávať nielen kvalitných ekonómov, technikov, obchodníkov, ale aj kvalitných umelcov a tých, ktorí tieto kultúrne procesy organizujú a riadia. A práve tu vidím dôležitú úlohu kulturológie, ktorá sa významnou mierou zaoberá nielen teoretickými problémami kultúry, ale je aj výrazne orientovaná na prax. Dokazujú to aj mnohí naši úspešní absolventi, ktorí sa na organizovaní, riadení a tvorbe kultúry podieľajú na viacerých úrovniach.
Titulná fotografia: osobný archív Jozefa Palitefku
