Eva Brichtová je absolventkou Lékařské fakulty Masarykovy univerzity v Brne, a zároveň prvou ženou v Česku, ktorá získala docentúru v neurochirurgii. Momentálne pracuje vo Fakultnej nemocnici u sv. Anny v Brne. Gro jej práce tvorí v súčasnosti epileptochirurgia, ktorá predstavuje malý zázrak súčasnej doby, pretože uľahčuje život ľuďom trpiacim epilepsiou a dokáže odstrániť epileptické záchvaty z ich života.
Maturanti často stoja pred dilemou, aké bude ich ďalšie smerovanie, v akom štúdiu budú pokračovať. Kedy ste sa rozhodli, že po maturite budú vaše kroky smerovať na medicínu?
Počas štúdia na gymnáziu som aktívne športovala, závodne som hrala futbal. Medicínu som začala študovať so zámerom stať sa športovou lekárkou.
Chceli ste byť lekárkou odmalička?
Ako malá som chcela byť princeznou, potom archeologičkou a kriminalistkou alebo astronómkou.
Mali ste na medicíne chvíle, kedy ste si povedali, že ďalej to už nejde a chceli ste to vzdať? Ak áno, čo vás primälo zostať?
Nie, nikdy ma nenapadlo medicínu vzdať, naopak ma postupne zaujímala a bavila čím ďalej, tým viac.
Viem, že vás ľudský mozog fascinuje. Kedy ste sa s mozgom ako takým stretli po prvýkrát a aký pocit to vo vás vyvolalo? Začali ste sa hneď vtedy zaujímať o neurochirurgiu?
Mozog ako nesmierne fascinujúca štruktúra ma zaujímal už pri pitvách na anatómii a patológii. Keď som potom po štvrtom ročníku medicíny uvidela naživo operáciu mozgu, bolo o mojom osude rozhodnuté.
Čím všetkým sa neurochirurgia zaoberá?
Neurochirurgia sa zaoberá operačnou liečbou ochorení centrálneho a periférneho nervového systému, teda úrazov, nádorov, cievnych ochorení, hydrocefalu, vrodených vývojových problémov, epilepsiou, ale aj ochoreniami chrbtice a miechy. Operujeme mozog, miechu aj periférne nervy.
Vývoj v rôznych oblastiach medicíny ide veľmi rýchlo dopredu. V porovnaní s obdobím, kedy ste s neurochirurgiou začínali, skúsili by ste nám priblížiť, v čom, v akom smere pokročila?
Áno, rovnako ako v ostatných lekárskych odboroch sú aj v neurochirurgii stále viac využívané najnovšie technológie. K nim patria úplne presné navigačné systémy, endoskopy, sofistikované operačné mikroskopy. Máme k dispozícii detailnejšie zobrazovacie vyšetrenie, používame vysoko kvalitné implantáty a operačné materiály. Pri plánovaní operačného zákroku môžeme detekovať okrem lokalizácie danej patológie aj vzťah k mozgovým funkciám.
Ako vyzerá váš bežný pracovný deň a deň, kedy toho máte viac?
Moja práca je veľmi rozmanitá, čo mi ako človeku, ktorý nemá rád stereotyp, veľmi vyhovuje. Okrem operácii, ktoré predstavujú moju hlavnú pracovnú náplň, pracujem na pooperačnej jednotke intenzívnej starostlivosti, robím konziliárnu činnosť pre našu nemocnicu a celý Juhomoravský kraj. Jeden deň v týždni vediem špecializovanú neurochirurgickú ambulanciu. Ďalej sa venujem výuke medikov a skúšam štátne rigorózne skúšky, tvorím recenzie odborných článkov a oponentúry vedeckých prác, prednášam na odborných konferenciách a postgraduálnych kurzoch a seminároch. Zapájam sa tiež do vedeckej práce a spolupracujem na niekoľkých grantových projektoch. Tieto plánované aktivity sú preložené neplánovaným akútnymi operáciami počas nočnej alebo víkendovej pohotovostnej služby. A to som zďaleka nevymenovala všetko. Na písanie odbornej monografie mi potom väčšinou ostáva čas až neskoro večer.
O medicíne sa hovorí ako o jednom z najťažších odborov. Čo všetko ste museli absolvovať na ceste za vysnívaným odborom?
V posledných dvoch rokoch štúdia som navštevovala neurochirurgickú kliniku takmer každý deň a každú voľnú chvíľu som trávila na operačnej sále. Keď som potom na túto kliniku nastúpila, mala som za sebou viac než dvesto asistencií pri operáciách. A hneď druhý deň v práci, ešte s „teplým“ diplomom som vykonávala svoju prvú samostatnú operáciu pre syndróm karpálneho tunela, čo predstavuje uvoľnenie nervu v zápästí. Podľa tedajšieho vzdelávacieho systému som atestáciu prvého stupňa zložila po dva a pol rokoch z odboru chirurgia. Počas ďalších piatich rokov nasledovala nadstavbová atestácia druhého stupňa z neurochirurgie. Na svoju prvú neurochirurgickú stáž som zamierila cez prázdniny pred šiestym ročníkom medicíny do Amsterdamu. A v rovnakom meste som vo svojich dvadsiatich piatich rokoch prvýkrát aktívne zúčastnila celosvetového neurochirurgického kongresu. Rada spomínam aj na stáže v Ríme, Bone, Erlangene a Oslo. Najcennejšie skúsenosti ale chirurg získa vlastnou prácou na operačnej sále, tam je ako ryba vo vode.
Čo Vás viedlo k tomu, aby ste sa stali docentkou?
Baví ma práca spojenia klinickej práce v nemocnici a akademickej práce na lekárskej fakulte.
Je niečo, čoho ste sa museli vzdať pri štúdiách medicíny a neskôr pri vykonávaní svojej práce?
Mám pocit, že nie. Užila som si krásny a bohatý študentský život a ani tak náročný odbor, akým neurochirurgia bezpochyby je, ma nepripravil o nič z toho, čo mám rada. Žiadna práca vám nemôže vziať radosť zo života.
Stretli ste sa počas štúdií alebo počas výkonu svojej práce s odmietavým postojom, prípadne predsudkami kvôli tomu, že ako žena operujete?
Keď som v neurochirurgii začínala pracovať, bol tento odbor doménou mužov. Za posledných 25 rokov sa ale situácia dosť zmenila a ženy v neurochirurgii už nie sú výnimkou.
Posúva sa v tomto spoločnosť dopredu, alebo si ešte stále veľa ľudí myslí, že skalpel patrí do rúk iba mužovi?
Podľa môjho názoru to nie je otázka pohlavia, ale charakterových vlastností. Chirurg by mal okrem zručnosti disponovať schopnosťou pohotového rozhodovania a hlbokého sústredenia.
Nie je tajomstvom, že na niektorých lekárskych fakultách v minulosti nechceli brať študentky na operačné sály. Stalo sa to aj vám?
Ja mám presne opačnú skúsenosť. Vždy som mala dvere na operačné sály otvorené a stretávala som sa so srdečným prístupom chirurgických kolegov.
Ešte pred pár rokmi boli v Českej republike iba 4 atestované neurochirurgičky. Zvýšilo sa odvtedy toto číslo?
Áno, každé české neurochirurgické pracovisko disponuje v súčasnosti najmenej jednou kolegyňou.
Pribúda počet ženských neurochirurgičiek celosvetovo?
Áno. Pribúda aj počet študentiek na lekárskych fakultách a podiel lekárok v zdravotníctve všeobecne. Spoločnosť sa stala tolerantnejšia a súčasné ženy žijú v prostredí, ktoré ich podporuje, aby sa mohli venovať zmysluplnej práci.
Ako veľmi ovplyvňuje atmosféra na operačnej stále samotný výkon chirurga?
Chirurg sa musí na operačnej sále za každých okolností maximálne sústrediť na samotnú operáciu. Ale samozrejme každý radšej pracuje v pokojnej a pohodovej atmosfére.
Popíšte nám, ako sa pripravujete na dlhé služby.
Študentský život a dobrá fyzická kondícia v mladom veku predstavujú skvelé predpoklady pre dlhé pohotovostné lekárske služby. Keď viete, že na službe hrozí celonočné akútne operovanie, tak sa snažíte, aby ste do služby nastupovali odpočinutí a v kondícii. Po službe si pravidelne doprajem aktívny odpočinok na svojom koňovi v lese.
Vedeli by ste nám na základe vašich skúsenosti odporučiť, čo by sme mali robiť, aby sme si udržali mozog v dobrej kondícii?
Mozog sa udržuje v dobrej kondícii učením, najlepšie spojeným s pohybom. Mozog miluje tanec. Ale musíte sa učiť neustále novým tanečným kreáciám. Opakovanie rovnakých aktivít mozog nestimuluje.
Myslíte si, že niekedy úplne pochopíme, čo sa deje v mozgu?
Tak ako poznanie všeobecne aj poznanie mozgu nemôže byť konečným procesom. A v tom tkvie krása života. Nikdy nekončiaci proces hľadania a objavovania.
Povedzte nám niečo bližšie o práci, ktorej sa venujete. Ako prebiehajú operácie, keď sa snažíte liečiť epileptické záchvaty a pacient je pri vedomí?
Operačná liečba epilepsie predstavuje špičku ľadovca nazývaného epileptochirurgia. Operácii predchádza veľmi zložité skúmanie a detekcia mieste v mozgu, ktoré generuje epileptické záchvaty. Ak sa nám podarí toto miesto detekovať, je následne chirurgicky odstránené, aby pacient prestal týmito záchvatmi trpieť. Behom týchto vysoko špecializovaných operácii sa vykonáva monitoring elektrickej aktivity z mozgu a niekedy musíme počas operácie pacienta vyviesť z narkózy k plnému vedomiu, aby mohol komunikovať a aby sme tak zabránili poškodeniu niektorých mozgových funkcií, ako je reč alebo pamäť.
Vo svojej práci vykonávate mnoho rôznych zákrokov. Ktoré patria medzi tie najčastejšie?
Špecializujem sa predovšetkým na epileptochirurgické operácie, neurochirurgické operácie detských pacientov, mozgové nádory a operácie hydrocefalu, ako aj implantácie drenážnych systémov, či endoskopické zákroky.
Čomu sa venujete, ak práve nepracujete?
Mojím najväčším koníčkom je môj kôň, s ktorým trávim najviac svojho voľného času. Milujem prírodu, doma sa starám o troch klokanov. Venujem sa olejomaľbe a čítaniu, hrám na klavír, ukulele a handpan, veľa športujem, cvičím jogu, rada cestujem a fotografujem. Mám v pláne sa zlepšiť v lukostreľbe a naučiť sa kaligrafiu, aby som udržala svoj mozog v čo najlepšej kondícii.
Aký typ relaxácie je vhodný pre ľudský mozog? Je lepší pre mozog aktívny alebo pasívny oddych?
Samozrejme aktívny oddych je užitočnejší pre kondíciu mozgovú i svalovú. Každopádne pasívny oddych v zmysle relaxácie či meditácie je pre mozog taktiež nevyhnutný. Aktivity a relaxácia by mali byť ideálne v rovnováhe.
Čo by ste odkázali ženám, ktoré sa chcú stať chirurgičkami, ale je na ne vyvíjaný silný tlak okolia, že sa toto povolanie k ženám nehodí?
Môže to znieť ako klišé, ale povedala by som im: Ak niečo naozaj chcete a pracujete na tom, ako najlepšie dokážete, nič a nikto vám v tom nezabráni.
Titulná fotografia: osobný archív Evy Brichtovej
