Niekoľko kôl do určitého času na atletickej dráhe zo základnej školy je strašidelnou spomienkou. Zanevrieť na beh by však bola veľká škoda. Na ľudský organizmus pôsobí mimoriadne priaznivo. Okrem fyzickej kondície a vzhľadu dokáže pomôcť aj s depresiou či nízkym sebavedomím.
Beh je jednou z najkomplexnejších fyzických aktivít pre naše telo. Zapájame pri ňom až deväť svalových skupín, čím preukazujeme svojmu organizmu obrovskú láskavosť. Tým najdôležitejším orgánom, ktorý behanie posilňuje, je naše srdce. Znižuje sa riziko infarktu, zlepšuje sa funkcia krvného obehu a zvyšuje objem pľúc. Zároveň znižuje telesný tuk a krvný tlak. Vďaka tomu všetkému je naše srdce odolnejšie, silnejšie a znesie väčšiu záťaž.
Okrem srdca posilňujeme svaly stehna, predkolenia, zadku, bedrových kĺbov, brušné svaly a svaly stredu tela, ktoré nevidíme, no pre správne držanie tela a vnútornú stabilitu sú veľmi dôležité. V neposlednom rade pracujú aj ruky a svaly ramena a chrbta.
„Iba pár minút každý deň môže prospieť vášmu zdraviu a dokonca aj predĺžiť život. Postačí k tomu pravidelný beh miernym tempom, ktorý môže priniesť nižšie riziko úmrtia na srdcový infarkt či cievnu mozgovú príhodu, nižšie riziko kardiovaskulárnych chorôb, nižší obsah triglyceridov v krvi, nižšiu hladinu „zlého“ LDL cholesterolu v krvi, nižšie riziko vzniku rakoviny (rakovina prsníka, rakovina hrubého čreva či prostaty), nižšie riziko neurologických chorôb akými sú Alzheimerova či Parkinsonova choroba, lepšiu kondíciu, silnejšiu imunitu, nižšiu dýchavičnosť pri záťaži, zlepšenie spánku či nálady,“ hovorí fyzioterapeutka a trénerka Kristína z centra funkčného pohybu Rebelia v Šali.
Ako mi behanie pomôže proti zlozvykom?
O vplyve bežeckej aktivity na fyzický výzor a zdravie svalov nemožno pochybovať. „Môžete si ho predstaviť ako základ domu, na ktorom sa budujú všetky ostatné aktivity. Ide o nepretržitú, vytrvalostnú prácu,“ hovorí dlhoročná telovýchovná lekárka MUDr. Alena Urvayová.
Ide o aeróbnu aktivitu, pri ktorej telo najskôr spaľuje rýchle cukry. Po približne pätnástich minútach začína náš organizmus čerpať energiu z podkožného tuku, a tým dochádza k chudnutiu. Navyše, ak aktivita trvá aspoň štyridsaťpäť minút, dokáže náš metabolizmus nakopnúť natoľko, že po skončení spaľuje ešte niekoľko hodín, hoci aj pri ležaní v posteli. Vzhľad ale nie je jedinou motiváciou, prečo sa behu venovať.
Beh fascinujúco pôsobí aj na ostatné sféry nášho života. Už po niekoľkých minútach aktivity dokáže vyvolať pocit atraktivity a zvýšeného sebavedomia. Vďaka fyzickej únave a psychickému uvoľneniu tiež podporuje spánok.
Nejde o súťaž v rýchlosti ani trvaní behu. Práve to robí tento šport ešte viac atraktívnym. Každý ho vykonáva sám pre seba a pre vlastnú radosť. Samozrejme, nejde o jednorazovú záležitosť. Pre viditeľný efekt sa treba behu venovať pravidelne. Približne po mesiaci práce dokáže beh stimulovať tvorbu nových mozgových buniek, vďaka čomu sa môže človek viac sústrediť v škole a práci a dosahovať tak lepšie výsledky.
Ďalším benefitom je, že ak bojujete so závislosťou na sladkostiach, cigaretách či ďalších nerestiach, vďaka behu budete po čase pociťovať menšiu potrebu siahnuť po zaužívaných zvykoch. Jediným rizikom je, že beh je rovnako návykový a môžete sa stáť závislým na pravidelnom behu. Podľa prieskumu spoločnosti Brooks Running stačí iba dvadsať minút intenzívneho behu na zvýšenie libida u žien a vytrvalostný beh zase spolu zlepšuje hladinu testosterónu u mužov a ich reprodukčný potenciál.
Zober tenisky, nie drogy
Je dokázané, že beh dokáže zlepšiť náladu a priviesť človeka do stavu podobného ako rekreačné drogy. Rozdielom je, že šport nemá žiadne nežiaduce vedľajšie účinky a neničí naše telo. „Pobyt v prírode a na čerstvom vzduchu má okrem vyššie spomenutých účinkov vplyv aj na naše mentálne zdravie. Beh môže byť terapeutickým nástrojom pre rôzne negatívne psychologické stavy, ako je depresia, úzkosť, napätie, zmeny nálady či nízke sebavedomie,“ dodáva Kristína.
To všetko vďaka hormónom, ktoré sa počas a po skončení behu vyplavujú do organizmu. Patrí medzi ne serotonín, ktorý pozitívne ovplyvňuje náladu, emócie, zmierňuje stavy úzkosti a uľavuje od depresie. Zároveň sa odbúravajú oba stresové hormóny adrenalín a kortizol, vďaka čomu sa po behu sa preto cítime uvoľnene a vyrovnane. Ďalším hormónom, za ktorý vďačíme aj behu, je dopamín. Táto látka sa podieľa na riadení bdelosti, zvyšuje zvedavosť, fantáziu a kreativitu.
Privádza nás do radostného stavu a núka nám predstavu, že cieľ máme na dosah. Dopamín prispieva k vytvoreniu euforickej nálady viac ako iné látky v našom tele. Endorfíny sú hormóny vylučované počas fyzickej záťaže. Mohli by sme ich považovať za akési telu vlastné opiáty. Dokážu tlmiť bolesť podobne ako morfium.
Zaujímavosťou ale je, že v porovnaní s morfiom je rovnaké množstvo endorfínov až stonásobne účinnejšie. Hladina hormónov šťastia sa zvyšuje už desať minút po záťaži a na vysokej úrovni ostáva až polhodinu po skončení fyzickej záťaže.
Všetko má svoje pre a proti
Tak, ako pri všetkom, aj pri behu môžeme nájsť zopár rizík. Je ich nepomerne menej ako jeho pozitív, no predsa si treba dávať pozor. Ostražití by mali byť najmä ľudia so srdcovo-cievnymi chorobami, cukrovkou, ortopedickými problémami či ľudia starší ako päťdesiat rokov.
Každému sa odporúčajú pravidelné lekárske prehliadky, no najmä kompletné vyšetrenie pred začatím pravidelnej športovej aktivity. Dôležité je prispôsobiť intenzitu, objem a frekvenciu behania svojmu kondičnému a zdravotnému stavu a veku.
Titulná fotografia: pixabay.com
