V predvečer zimných prázdnin všetci čakajú a pripravujú sa na ne. Pre väčšinu ľudí na planéte sa tieto sviatky stali symbolom rodinných sviatkov, keď sa rodina konečne zíde a je rozptýlená od všetkých každodenných záležitostí a užíva si atmosféru. Zachované tradície a oslavy v každej krajine sú individuálne a svojím spôsobom tajomné. Dnes sa dozvieme viac o tom, ako sa Vianoce oslavujú na Ukrajine.
Pre Ukrajincov sa zimné prázdniny začínajú 4. decembra sviatkom Presvätej Bohorodičky, „keď sa leto mení na zimu“. Od tohto dňa sa v kostoloch začínajú prípravy na vianočnú bohoslužbu a začínajú sa ozývať vianočné koledy. V tento deň sú napríklad také znamenia: „Ak v tento deň napadol sneh a neroztopil sa – na dobrú úrodu“ alebo „Ak je obloha ráno jasná a môžete vidieť hviezdy – bude zima čoskoro.“ Takto v dávnych časoch veštili, aký bude nasledujúci rok: či bude plodný, alebo nie, či bude sucho, alebo daždivo.
Nasleduje Mikuláš, ktorý je obdobou slovenskej oslavy Mikuláša, no na Ukrajine sa oslavuje 19. decembra. Podľa tradície svätý Mikuláš v túto noc necháva darčeky pod vankúšmi zdvorilých detí. V predvečer sviatku mu deti píšu listy so svojimi želaniami a vhadzujú ich do schránky alebo dávajú von na okenné parapety. Zdvorilé deti nájdu darček pod vankúšom a nezbedné deti vetvičku. V tento deň je dobrým zvykom uzavrieť mier s nepriateľmi a verí sa, že toto je posledný deň, keď môžu byť splatené všetky dlhy, inak bude rodina v budúcom roku trpieť.
Deduch a stromček
Na Ukrajine bol tradičným sviatočným symbolom pre Nový rok dlho „deduch“ a nie zelený vianočný stromček. Bol vyrobený zo slamy a poslednej pšenice zozbieranej v tomto roku. Trsy boli zviazané do veľkolepého venca. Konáre sa robili zospodu, aby „deduch“ mohol stáť. Bol orámovaný farebnými stuhami, papierom alebo sušenými kvetmi, každý podľa svojho vkusu. Na Silvestra a 1. januára sa snažili urobiť bohatú slávnostnú večeru, aby sa celý ďalší rok vydaril. Obchodníkovi odporučali ustúpiť prvému kupujúcemu 1. januára, aby bol obchod úspešný počas celého roka.
Foto: me.
Štedrý večer, bohatý večer, jeden z najslávnostnejších sviatkov. Oslavuje sa 6. januára, v predvečer Vianoc. V tento deň by mala byť celá rodina doma. Ľudia vytvarajú vo svojom dome atmosféru bohatstva, šťastia, pokoja a mieru. Najdôležitejšou oslavou tohto večera je svätá večera. Na večeru gazdinky tradične pripravujú 12 jedál, medzi ktorými nesmie chýbať boršč, ryby, koláče s fazuľou a kapustou, zemiaky a uzvar. Hlavným jedlom na stole je „kutya“ (pšeničná alebo jačmenná kaša s prídavkom niečoho sladkého; môžu to byť hrozienka, med, mak, orechy). V dávnych časoch, hneď ako sa na oblohe objavila prvá večerná hviezda, celá rodina si sadala k stolu. Teraz táto tradícia nie je taká zásadná.
Foto: Iryna Yeroshko.
Vianoce v januári
Vianoce sú najšťastnejšou udalosťou pre celý národ. Ráno 7. januára na Ukrajine tradične vítajú ľudí vetou „Kristus sa narodil!“, na čo musíte odpovedať „Slávime ho!“. Všetci čakajú na východ slnka, ktoré by malo všetkým ľuďom oznámiť veľký zázrak – narodenie Božieho syna. Vianočné koledovanie sa považuje za špeciálnu tradíciu. Skupiny ľudí chodia od domu k domu a spievajú rituálne piesne. Najčastejšie sa v textoch majiteľom praje hojnosť a šťastie. A za takéto priania gazdovia nosia koledníkom peniaze a rôzne sladkosti. Verí sa, že čím viac koledníkov príde domov, tým štedrejší bude rok pre rodinu. Najobľúbenejšia ukrajinská koleda: „Dobrý večer, pán hostiteľ.“ Starodávnym zvykom západnej Ukrajiny je koledovanie s „vertepom“. Ide o malé mobilné bábkové divadlo, ktoré bolo umiestnené v špeciálnom boxe. Zvyčajne sa premietali dve predstavenia: prvé o narodení Ježiša Krista a druhé o živote ľudí. Dôležitým atribútom „vertepu“ je vianočná hviezda. Symbolizuje radosť zo správy o narodení Spasiteľa.
Vianočný vertep v kostole Sv. Mučeníčka Oleksandra, Cherson
19. január – Epiphany, Jordánsko. Ide o tretí najväčší a posledný sviatok vianočného a novoročného cyklu. S ním je spojený Kristov krst v Jordánsku. Preto sa vo všetkých obciach, kde sú kostoly, svätí voda. Ráno idú muži k rieke alebo rybníku, vysekajú kríž z ľadu. Počas obeda kňaz po modlitbe posvätí vodu tak, že do nej ponorí strieborný kríž. Ľudia dlho považovali vodu zasvätenú Zjaveniu Pána za akýsi všeliek na neduhy, a tak sa ľudia často ponorili do posvätenej vody.
Všetky ukrajinské sviatky pochádzajú od vzdialených predkov a ich mýtických obradov a predpovedí, ktoré sú úzko späté s náboženskými obradmi a tradíciami. Časom sa veľa stratilo, ale to hlavné ostalo aj po stáročiach, a teraz je toto kultúrne dedičstvo diamantom každého národa.
Chráňme si naše tradície!
Veselé Vianoce!
Titulná fotografia: Jacques Hnizdovsky.
