Do konca roka 2022 zostáva sedem dní. Aj my v študentskom časopise bilancujeme a hodnotíme uplynulý rok. Niekedy spolu, niekedy sami, v súkromí. Dnes sa však nepozrieme na počet článkov, ani na dosah našich textov na sociálnych sieťach.
Namiesto toho by na Štedrý deň stačilo iba krátke ohliadnutie sa na posledný turbulentný rok. Nielen tento ostatný, ale aj dva roky predtým boli pre mnohých z nás ťažké. Počas pandémie koronavírusu sme boli stále obmedzovaní opatreniami s cieľom zachrániť zdravie a životy maximálnemu množstvu ľudí. Niektorí z nás prišli o blízkych, iní o prácu.
Keď sme si konečne mysleli, že kríza skončila a ekonomika sa spoločne s našimi každodennými životmi bude môcť vrátiť do svojich bežných, nudných koľají, prišli ďalšie krízy.
24. februára tohto roka, presne pred desiatimi mesiacmi vpadli vojská Ruskej federácie na územie zvrchovaného štátu, nášho východného suseda, na Ukrajinu. Na vojnu naviazaná humanitárna, energetická, ale aj spoločenská kríza nás všetkých silno zasiahla.
Napriek tomu vidíme, že sa dokážeme zomknúť. V pomoci iným.
V októbri Slovenskom a s ním aj študentstvom tejto krajiny otriasla nehoda na Zochovej v Bratislave, kde zabíjal opitý vodič na zastávke MHD. Táto nehoda rozpútala celospoločenskú diskusiu na tému alkoholu za volantom a v našej spoločnosti ako takej. Po nej už dávno zostalo ticho.
Napriek tomu vidíme, že sa dokážeme zomknúť. V smútku.
Len o pár dní, len kúsok odtiaľ, zastrelil terorista dvoch mladých ľudí. Matúša Vankuliča a Juraja Horvátha. Radke Trokšiarovej sa podarilo napriek strelnému zraneniu ujsť. Strieľal, lebo ho zmanipulovali sociálne siete, konšpiračné teórie, politici a spoločnosť ako taká.
Napriek tomu vidíme, že sa dokážeme zomknúť. V hneve voči nerovnosti.
Nezostáva nám nič iné, iba veriť, že sa zomkneme aj nabudúce. Prajem nám to všetkým. No priať si to nestačí. Je na každom z nás, ako sa v ďalších rokoch postaví k výzvam, ktoré nás čakajú. Ako sa postavíme jeden k druhému. Práve dnes je to o toľko viac potrebné. Nájdite si pár minút a poďakujte sa svojim priateľom, spolužiakom, kolegom, rodine, susedom, partnerom a partnerkám. Možno len za to, že sú. Vybudovaná občianska spoločnosť, jedna veľká komunita, je niečo, čo prekoná každú krízu.
Spoločne, s celou redakciou Občasu Nečasu prajem všetkým pekné sviatky a nech je ten ďalší rok už len lepší.
Ďakujem, že ste.
