Orol je majestátne stvorenie, lieta si vysoko nad horskými štítmi. Nikto mu neprikazuje, kam má letieť. Nie je spútaný žiadnymi pravidlami. Orol je pánom oblohy, a to mu dáva slobodu.
Tak ako je slobodný orol, tak sú aj všetci umelci. Je jedno, či je to maliar, hudobník, spisovateľ či iný umelec. Všetci máme jednu vec spoločnú, a tou sú naše slobodné duše. Nikto nám ich nemôže spútať. Lebo ktokoľvek to urobí, neničí tým len samotné umenie, ale aj nás umelcov. Umenie by sa nikdy nemalo podriaďovať ideológii, ktorej umelec neverí. Umelec by nemal zmeniť svoje dielo z nejakého dôvodu. Umelec má vytvárať nové veci a to nedokáže bez voľnosti. Sloboda a umenie jednoducho patria k sebe.
Áno, nič nie je dokonalé, ale umenie nemá byť dokonalé. Má niečo vyjadrovať. Môže vyjadrovať rovnako veci veselé a plné radosti, ako aj veci smutné, zlé či plné nenávisti. Nezáleží na tom, kto je autorom. Je rovnako cenné bez rozdielu, aké má autor pohlavie, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, rovnako ako nezáleží na tom, či je autorom človek, zviera alebo stroj. Keď niekomu dáme slobodnú vôľu tvoriť, tak by sme mu ju mali aj nechať. Nebojme sa toho, že stroj vie písať, maľovať či komponovať. No a čo, že ľudia rozhodli, že stroj namaľoval krajší obraz ako človek. My ľudia sme dali stroju slobodu tvoriť, tak mu ju neberme. Možno by sme sa mali zamyslieť, prečo vyhral stroj a nie človek.
Áno, v umení je dosť často znázorňovaná smrť, ale umenie nezabíja, to iba ľudia, ktorí zle pochopili, čo vyjadruje. Iba autor diela chápe na sto percent, čo vyjadruje. Nikto iný toho nie je schopný.
Titulná fotografia: pexels.com
