Spoluautorka: Agnesa Kaľavská
Proti aktuálnemu návrhu novely o zmenách RTVS sa v posledných dňoch podnikli rôzne kroky. Zapojili sa do nich nie len zamestnanci televízie a rozhlasu, ale aj študenti slovenských univerzít študujúci žurnalistiku. Aká je nálada v samotnej inštitúcii a aké potencionálne následky by čakali novinársku obec, sme sa opýtali externého študenta žurnalistiky na UKF a redaktora spravodajstva RTVS Olivera Remiaša.
Mimo záznam si spomenul, že už v júni si začal pracovať v RTVS. Opíš nám svoj progres, čo si robil, keď si nastúpil, a čo robíš teraz?
Do RTVS som nastúpil v júni, respektíve v júli ako interný zamestnanec. Tých pár prvých mesiacov som robil v backgrounde tzv. helfera, čo je pomocný redaktor. Myslím si, že týmto by si mali prejsť všetci ľudia, čo do RTVS alebo do akéhokoľvek média prídu, pretože tam sa človek naučí, ako to funguje, kde má čo hľadať, kto je za čo zodpovedný. To mi dosť pomohlo. Popri tom som vyrábal spravodajské príspevky. Na jeseň som prešiel naplno do výroby ako redaktor domáceho spravodajstva a tam som dodnes. Vyrábam spravodajstvo pre hlavnú spravodajskú reláciu, ale aj pre 24, správy počas dňa či Ranné správy.
Akým témam sa ako redaktor domáceho spravodajstva venuješ?
Ja sa snažím venovať doprave, nejakej infraštruktúre, logistike, prípadne energetike. Avšak ten rezort v spravodajstve si človek buduje roky a vlastne celý život, pretože stále sa v ňom niečo mení. Ten ideálny stav je, keď sa už pozná s odborníkmi danej oblasti, s hovorcami inštitúcií či ministerstiev. Tí ľudia sú tak viac naklonení konkrétnemu redaktorovi a oveľa jednoduchšie a prirodzenejšie s ním spolupracujú. Čiže do tej dopravy sa postupne dostávam. Zatiaľ sa venujem tomu širšiemu záberu tém a rezortov. Snažím sa primárne hľadať témy z dopravy, ale nevyhýbam sa ani iným témam. Niekedy spracovávam aj ekonomické témy, robil som dokonca aj nejaké politické.
Ty si nastúpil v júni. Do októbra sme mali úradnícku vládu, potom nastúpila súčasná koalícia. Vnímal si nejakú zmenu nálad na pracovisku vzhľadom na to, čo sa avizovalo, už skôr alebo sa nálada mení až posledné týždne?
Zmena nálady sa z mojej pozície hodnotí veľmi ťažko, pretože ja som dosť dlho robil pomocného redaktora. Nevidel som úplne do toho hlavného stanu spravodajstva. Ale postupne som ju začal vnímať aj ja a musím povedať, že tie nálady posledné týždne až mesiace v RTVS boli dosť neisté. Je to pochopiteľné, pretože ľudia, ktorí majú hypotéky a rodiny, v podstate nevedia, čo s nimi bude. A to nemusí byť ani politická otázka, to môže byť otázka financovania, otázka nejakých programových zmien. Čiže tie nálady sa postupne zmenili. Teraz po zverejnení návrhu, ktorý je aktuálny a je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, sa mi zdá, že tých ľudí to skôr upokojilo. Vedia už, aký je ten scenár, už neprevláda taká neistota. Mám taký osobný pocit, že sme nejak zdvihli hlavy a niektorých to možno namotivovalo viac.
Komunikuješ aj s ľuďmi z rozhlasu? Vieš, aká atmosféra panuje tam?
Veľká časť zamestnancov podpisovala výzvu a otvorený list. Tá iniciatíva je, samozrejme, prepojená aj s rozhlasom, pretože sme jedna inštitúcia a všetci zamestnanci, ktorí tam chcú mať svoje zastúpenie, tak by ho tam mali mať, čiže tá iniciatíva má časť aj v rozhlase aj v televízií. S rozhlasom my komunikujeme na dennej báze dosť málo, čiže tie nálady sa dajú odpozorovať iba na priateľstvách s inými redaktormi alebo personálom v druhej časti inštitúcie. Prípadne sa rozprávame medzi sebou na výrobách správ. No, predpokladám, že tá nálada v rozhlase je podobná. Ľuďom sa ten návrh nepáči a myslím si, že aj napriek tomu sú rovnako odhodlaní robiť si svoju prácu. Je to, samozrejme, od osoby k osobe.
Do akej miery môžu navrhované zmeny ovplyvniť tvoju pracovnú činnosť? Je v tom už nejak jasno alebo sú to skôr len dohady?
Ide najmä o to, že tento návrh by zrušil celú inštitúciu a založil ju nanovo. Pod novým názvom a s novým systémom vedenia. Teda s novou voľbou generálneho riaditeľa. Pribudla by tam programová rada, ktorá by vedela rozhodovať o programe, čo bude televízia a rozhlas vysielať. Čoho sa vedenie RTVS, odborníci, ale aj novinárska obec na Slovensku a v zahraničí obávajú, je, že by tam mohli byť výrazné tlaky na spravodajstvo. Generálny riaditeľ by bol radou televízie a rozhlasu a tiež programovou radou jednoducho odvolateľný, čiže ten tlak na spravodajstvo by tam mohol byť. Podľa mňa je aktuálne spravodajstvo RTVS nezávislé a dôveryhodné. Potvrdzujú to aj mnohé prieskumy, či už medzinárodné, ale aj tu u nás. A toto by sa mohlo skončiť.
Takže je pravda, že tie tvrdenia, označujúce vaše spravodajstvo za neobjektívne, sa nezakladajú na žiadnych dátach?
Nepotvrdzujú to žiadne prieskumy. Na Slovensku bolo sedemnásty krát spravodajstvo RTVS hodnotené ako najobjektívnejšie a najdôveryhodnejšie. Taktiež zahraničné štúdie ukazujú, že je druhé najobjektívnejšie na Slovensku, hneď po TA3. Čiže nie, tieto tvrdenia sa nepotvrdzujú ani z pohľadu v spravodajstve, vedenia a ani z pohľadu dát.
Okrem petície, ktorú spisujete, a protestu, ktorý sa konal v piatok, je ešte niečo vo vašej moci, ako sa proti týmto zmenám postaviť?
Najprv by som chcel povedať, že ten protest sme neorganizovali my, ale bol to politický protest, ktorého sa RTVS a už vôbec nie spravodajstvo nezúčastnilo. Áno, spísali sme výzvu na stiahnutie tohto zákona. Predpokladám, že tvoja otázka smeruje ku štrajku, ktorý sa spomína posledných pár dní vo viacerých médiách. Ten štrajk u nás je trocha zložitejší ako v komerčnej firme, pretože verejnoprávna televízia z pohľadu zákona a štatútu jednoducho musí vysielať. V konečnom dôsledku by štrajk zamestnancov, ktorí sa priamo podieľajú na vysielaní, a to by skolabovalo, urobil iba problém. Pretože práve to vedenie, o ktoré sa tu teraz bojuje, spravodajstva a celej organizácie, by bolo ľahko odvolateľné aj v rámci zákona. Čiže neviem, do akej miery je zastavenie vysielania reálna možnosť.
Hrozí v prípade prijatia týchto zmien exodus novinárov z RTVS?
Toto je ťažké povedať. Ani po nástupe predošlého vedenia v RTVS, pokiaľ viem, ten exodus nenastal okamžite. Tie podmienky sa najprv museli vykryštalizovať. Bude to na rozhodnutí každého z nás. Ľudia môžu odísť aj preto, že žurnalistika na Slovensku je aktuálne dosť ťažké remeslo a povolanie. Poznám ľudí, ktorí odišli aj bez týchto tlakov a išli robiť niečo v komunikačnej sfére. No zatiaľ sa o nejakom hromadnom odchode novinárov z RTVS nehovorí.
A čo ty, máš jasno v tom, aký bude tvoj postoj?
Môj postoj by bol taký, že by som si určite nenechal diktovať do príspevkov, že koho mám osloviť a koho nie. Samozrejme, z laického pohľadu je veľmi malý rozdiel medzi zásahom editora, logickým zásahom a zásahom ohrozujúcim objektívnosť spravodajstva. Laik tam nemusí vidieť až taký rozdiel, ale novinári a editori to poznajú. A keby to už prešlo za hranicu neetických zásahov, tak si to, úprimne, neviem predstaviť. Zatiaľ nie som rozhodnutý, či by som v tejto chvíli, ak by bolo celé vedenie vymenené, respektíve, ak by inštitúcia zanikla a vznikla nová, odchádzal alebo by som si počkal, aké tie postupy pre spravodajstvo budú. Je to aj taká morálna dilema ako známa morálna dilema doktora v koncentračnom tábore; že či by sme boli radi, keby ten doktor tam bol alebo sa morálne nemôže podieľať na tom, čo sa tam deje. To ešte nemám v sebe úplne vyriešené.
Môže podľa teba aktuálna situácia študentov žurnalistiky motivovať alebo skôr odradiť od toho byť novinárom na Slovensku?
Motivuje to, podľa mňa, tých, ktorí reálne vedia, o čom to je a chcú to robiť. Vražda Jána Kuciaka bola rovnakým bodom pre mnohých. Minulý rok, na piate výročie, sme o tom na katedre žurnalistiky v Nitre diskutovali a viacero hlasov sa tam ozvalo, že práve vražda motivovala ľudí k štúdiu žurnalistiky. Ja sa medzi nich hrdo hlásim, pretože by som žurnalistiku bez vraždy Jána Kuciaka nerobil. O to ťažšie je rozhodovanie, že čo ďalej, ak by k nejakému ovplyvňovaniu spravodajstva v RTVS došlo.
Máš nejaký odkaz pre študentov žurnalistiky?
Otvárajte žurnalistiku ľuďom. Vysvetľujte im, čo sa ako robí. Keď sa vás kamaráti a rodina budú pýtať: “No, a to tam ako vlastne funguje?” Neodbite ich nejakou jednoduchou odpoveďou. Keď to bude robiť dostatočná časť ľudí, tak sa tá žurnalistika otvorí a verejnosť pochopí, že to nie je také ľahké, že si dám ráno kávičku, niečo si napíšem a o dvanástej idem domov. To tak jednoducho nefunguje. Je to oveľa ťažšie, ako si mnohí myslia. Ale ak to ľudia chcú robiť, tak to fakt stojí za to. Pretože keď si sadnem večer do MHD s tým, že som dokončil príspevok a ten bol odvysielaný, tak je to ten najlepší pocit zadosťučinenia a spokojnosti, aký som kedy mal.
A odkaz “nežurnalistom”?
Je načase, aby ľudia na Slovensku pochopili, na čo tu tie médiá majú. Pokiaľ im prejavia dôveru a tie relevantné budú sledovať, tak sa budú zlepšovať finančne, eticky, kvalitatívne aj ľudsky. A tá žurnalistika sa zlepší. Nebudem tvrdiť, že žurnalistika na Slovensku je to najlepšie, čo tu môže byť. Je tam obrovský priestor na zlepšenie a je obrovský priestor pre zlepšenie v RTVS. Ale nedá sa to urobiť bez diskusie. Zo strany verejnosti niekedy prichádza kritika, ktorá nie je ničím podložená a to nepomáha.
Titulná fotografia: Agnesa Kaľavská
