autorka: Radka Benčová
Digitálne médiá, sociálne siete, podcasty, umelá inteligencia či nové formy audiovizuálneho obsahu. Svet žurnalistiky sa za posledné roky výrazne zmenil a s ním sa musí meniť aj spôsob, akým sa na novinárske povolanie pripravujú budúci profesionáli. Katedra žurnalistiky a nových médií Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre preto pripravila rekonštrukciu magisterského študijného programu. Nový študijný plán prináša viac praktických zručností, reaguje na technologický vývoj a pripravuje študentov na realitu súčasných médií.
Žurnalistika už dávno nie je iba o písaní článkov do novín, práci v rozhlasovom štúdiu alebo príprave televízneho spravodajstva. Publikum dnes konzumuje informácie na sociálnych sieťach, prostredníctvom podcastov, videoplatforiem či streamovacích služieb. Novinár preto musí vedieť nielen správne pracovať s informáciami, ale aj zvoliť vhodný formát a platformu, prostredníctvom ktorej sa k publiku dostanú.
Práve tento vývoj je jedným z dôvodov, prečo bolo potrebné pôvodný magisterský študijný plán rekonštruovať. Cieľom zmien je prispôsobiť vzdelávanie súčasnej podobe žurnalistiky a potrebám mediálnej praxe. Teória pritom zo štúdia nezmizla, no v porovnaní s pôvodným plánom získava výraznejší priestor praktická príprava a rozvoj analytického myslenia. Súčasťou zmien je aj aktualizácia odporúčanej literatúry pri jednotlivých predmetoch.
Médiá za hranicami televíznej obrazovky
Z predmetu, ktorý študenti poznali pod názvom nové trendy v televíznych médiách sa stal predmet nové trendy v audiovizuálnych médiách. Kým pôvodný predmet sa sústreďoval predovšetkým na prostredie televíznych médií a nové trendy v televíznom vysielaní, nový predmet rozširuje pohľad na celý súčasný audiovizuálny ekosystém.
Študenti sa budú venovať nielen lineárnej televízii, ale aj YouTube, službám video on demand, používateľskému obsahu či krátkym videoplatformám. Súčasťou výučby bude napríklad analýza konkrétneho YouTube kanála z hľadiska jeho cieľovej skupiny či vizuálnej stránky. Nezostane však iba pri analýze – študenti si vyskúšajú aj simuláciu livestreamu s interakciou s publikom. Do výučby sa dostáva tiež otázka využitia umelej inteligencie v audiovizuálnej produkcii.
Podobnou premenou prešiel aj predmet masmediálne praktikum – rozhlas, ktorý sa mení na masmediálne praktikum – podcast. Okrem rozvoja základných rečových, dychových a artikulačných schopností si študenti osvoja základné pravidlá práce v nahrávacom štúdiu. Nadobudnuté zručnosti následne využijú pri príprave auditívnych výstupov.
Online žurnalistika už nie je iba „budúcnosť“
Výraznou novinkou je aj premena predmetu vývojové trendy v nových médiách na nové trendy v online médiách. Nové zameranie smeruje oveľa konkrétnejšie do praxe digitálneho prostredia.
Študenti sa oboznámia so štruktúrou digitálneho novinárskeho textu, multimediálnou a vizuálnou prezentáciou obsahu, redakčnými systémami či pravidlami publikovania na webe. Naučia sa tiež pracovať s digitálnymi platformami a sociálnymi sieťami, sledovať správanie publika a premýšľať nad tým, ako si s ním vytvárať vzťah.
Do výučby sa dostávajú aj formáty ako podcasting či mobilná žurnalistika. Pozornosť sa venuje spravodajským aplikáciám, vizuálnej komunikácii, infografike, titulkom, sociálnym sieťam a distribúcii obsahu.
Ekonomické témy už nestačí iba poznať
Rekonštrukcia sa dotkla aj predmetu teória a prax ekonomických otázok v médiách, z ktorého sa stáva ekonomická žurnalistika.
Aj tu je viditeľný posun od všeobecnejšieho poznávania ekonomických otázok k ich novinárskemu spracovaniu. Študenti budú pripravovať vlastné správy, komentáre, analýzy, rozhovory či videá na ekonomické témy. Výsledkom tak nemá byť iba znalosť ekonomických pojmov, ale schopnosť premeniť ich na zrozumiteľný a novinársky relevantný obsah.
Novinár v ére dezinformácií
Úplne novým predmetom sú fakty v mediálnej komunikácii. Študenti sa budú zaoberať pojmami ako dezinformácia, misinformácia, propaganda, hoax, konšpiračná teória či postpravdivosť.
Dôležitou súčasťou budú praktické analýzy. Študenti budú porovnávať zobrazovanie faktov v dennej tlači, elektronických médiách, online médiách aj na sociálnych sieťach. Cieľom je rozvíjať kritické myslenie a schopnosť odhaliť, akým spôsobom môže byť informácia prezentovaná alebo manipulovaná.
Praktické smerovanie štúdia je viditeľné aj pri investigatívnej žurnalistike. Študenti sa nebudú venovať iba definícii a významu investigatívnej práce, ale aj legislatíve, slobode prejavu či zákonu o slobodnom prístupe k informáciám.
Významnú úlohu má aj etika a otázka objektivity, nestrannosti či lobingu. Súčasťou predmetu je zároveň práca na tvorbe investigatívnych reportáží.
Potešujúcou zmenou je aj vznik predmetu dátová žurnalistika, ktorý sa bude vyučovať na bakalárskom stupni. Poskytne tak študentom poznatky, ktoré si na magisterskom stupni ďalej obohatia prostredníctvom predmetu investigatívna žurnalistika.
Nový študijný plán prináša aj výskum v médiách. Jeho cieľom je naučiť študentov základné metódy mediálneho výskumu a predovšetkým schopnosť zvoliť vhodnú metódu vzhľadom na cieľ a výskumné otázky. Študenti následne metodiku aplikujú pri vlastnom výskumnom projekte.
Čo rekonštrukcia znamená pre budúcich novinárov?
Nový magisterský program naďalej rozširuje poznatky získané počas bakalárskeho štúdia a pripravuje študentov na pôsobenie v tlači, audiovizuálnych, auditívnych či online médiách. Tradičné médiá pritom zo študijného plánu nezmizli – print si naďalej zachováva svoje miesto. Študenti sa venujú aj public relations, športovej žurnalistike a ďalším oblastiam.
Mení sa však dôraz. Budúci absolvent má byť pripravený na mediálne prostredie, v ktorom sa jednotlivé platformy prepájajú, obsah sa prispôsobuje rôznym publikám a technológie menia spôsob jeho tvorby aj distribúcie.
Ak má byť univerzita miestom, ktoré pripravuje študentov na ich budúce povolanie, musí reagovať na svet, do ktorého vstupujú. A ten sa v prípade žurnalistiky mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým.
Titulná fotografia: Marián Mancír
