
Autorky: Miriam Kovačicová, Petra Turčanová
Dnešná mladá generácia vyrastá vo svete, kde má každú informáciu na dosah ruky, no klasickým správam venuje pozornosť čoraz menej. Večerné televízne noviny nahrádzajú krátke videá na TikToku či Instagrame a v záplave príspevkov je neraz ťažké odhadnúť, čo je ešte realita a čo už len snaha o lajky. Prečo sa mladí odvracajú od tradičných médií a ako si dnes overujú fakty? Pýtali sme sa priamo vysokoškoláčok.
Stačí ráno odomknúť telefón a v priebehu pár sekúnd vieme, čo sa stalo doma aj vo svete. Informácie máme dostupné prakticky nepretržite – v autobuse, cez prestávku medzi prednáškami aj pred spaním. Napriek tomu sa čoraz častejšie stretávame s tým, že mladí ľudia správy nesledujú pravidelne ako kedysi alebo jednoducho neveria všetkému, čo na nich z obrazovky vyskočí. Dôvod pritom nie je ten, že by im bolo dianie okolo seba ukradnuté. Skôr sa zmenil spôsob, akým k nim informácie prúdia.
Svet nekonečného scrollovania a informačný chaos
Jedným z najväčších problémov dneška je obrovské množstvo podnetov, ktoré sa na nás každý deň valia z každej strany. Instagram, TikTok či Facebook sú plné správ, názorov, komentárov a zostrihaných videí. Bežne sa stáva, že človek narazí na tú istú udalosť v troch rôznych podobách a každá z nich tvrdí niečo úplne iné. V takomto prostredí je potom naozaj náročné rozlíšiť, čo je overený fakt a čo len vymyslený alebo prikrášlený príbeh, ktorý má prilákať čo najviac videní.
Tento pocit dobre poznajú aj samotní študenti, pre ktorých sú sociálne siete prirodzeným každodenným priestorom. „Niekedy mám pocit, že je na internete až príliš veľa informácií a človek už nevie, čo je pravda a čo je lož. Každý môže zverejniť svoj názor alebo nejakú správu, a preto je ťažké rozoznať, čo je skutočné,“ opisuje svoju skúsenosť študentka Dominika. Podobne, ako mnohí jej rovesníci, čerpá správy najmä z TikToku a Instagramu, pretože sú rýchle a má ich stále poruke.
S pocitom zahltenia v online priestore bojuje aj jej spolužiačka Lili. Kým klasickú televíziu už nezapína vôbec, na sieťach trávi veľa času. „Občas je to riadny chaos. Internet a sociálne siete ma pohltia tak, že vkuse len ,,scrollujem” a preklikávam,“ priznáva otvorene s tým, že overovať si zdroje je absolútna nutnosť.
Prečo klasická televízia stráca divákov?
Mladí ľudia si dnes vyberajú obsah oveľa prísnejšie než staršie generácie. Ak sa ich nejaká téma priamo netýka, pôsobí na nich príliš vzdialene alebo im neprináša nič nové, jednoducho ju preskočia. Veľkú úlohu v tom zohrávajú aj samotné algoritmy sociálnych sietí. Tie veľmi rýchlo odhadnú, čo používateľa baví, a servírujú mu presne taký obsah, pri ktorom vydrží najdlhšie. Klasické večerné spravodajstvo sa tak prirodzene dostáva na druhú koľaj.
Keď sme sa študentiek pýtali, prečo nesledujú klasické televízne noviny, ich odpovede sa v mnohom zhodovali. Najčastejšie spomínali zdĺhavosť a príliš veľa negatívnych správ:
Rýchlosť a kratší formát: Podľa Dominiky sú televízne noviny často zbytočne zdĺhavé a riešia sa v nich najmä negatívne veci. Na sociálnych sieťach sa k podstatným informáciám dostane omnoho rýchlejšie a v kratšej forme, čo jej viac vyhovuje. Zároveň však dodáva, že tradičné médiá nepovažuje za zbytočné – len jej je bližší modernejší spôsob.
Únik pred negativitou: Lili priznáva, že televízne správy ju jednoducho nebavia. Prekáža jej, koľko negativity z nich ide, aj to, že sa v nich rozoberajú témy, ktoré sa jej vôbec netýkajú. Na sieťach si naopak dokáže vyfiltrovať presne to, čo ju zaujíma.
Výnimka pri vážnych udalostiach: Trochu iný prístup má študentka Karolína. Tá čerpá informácie najmä z overených zdrojov, ako sú agentúra TASR či Denník N, no popritom sleduje aj Instagram a facebookové profily politikov. Klasické televízne správy si zapne príležitostne – najmä vtedy, keď sa v štáte deje niečo naozaj vážne.
Šokujúce titulky: overovať, nie preberať bezhlavo
To, že mladí uprednostňujú rýchle videá a príspevky na sociálnych sieťach, však ešte neznamená, že bezhlavo veria všetkému, čo si prečítajú. Práve naopak – každodenné skúsenosti s hoaxami, falošnými účtami a senzáciechtivými titulkami ich naučili zdravej opatrnosti. Dôležité je vedieť sa na chvíľu zastaviť, zamyslieť sa nad tým, kto správu zverejnil a prečo, a až potom si urobiť názor.
Všetky tri oslovené študentky sa zhodli na tom, že pri šokujúcich alebo neuveriteľne znejúcich správach zapínajú vlastný filter. Dominika si pri takýchto príspevkoch najskôr otvorí komentáre, aby zistila, ako reagujú ostatní ľudia, a následne si informáciu dohľadáva aj na iných stránkach. Podobne postupuje aj Lili, ktorá berie správy zo sietí s rezervou – ak ju niečo naozaj zarazí, hneď si o téme hľadá ďalšie podrobnosti. Karolína zase spozornie najmä vtedy, keď text v článku nedáva zmysel alebo pôsobí vymyslene či prikrášlene. V takom prípade okamžite kontroluje iné médiá, aby zistila, či píšu to isté.
Nie nezáujem, len zmena návykov
Pohľad na mladú generáciu tak ukazuje, že nejde o žiadnu ľahostajnosť voči svetu okolo nás. Mladí ľudia chcú vedieť, čo sa deje v spoločnosti, v politike aj vo svete, len si k týmto informáciám hľadajú vlastnú cestu. Namiesto čakania na večerné správy si púšťajú krátke videá, podcasty alebo sledujú tvorcov, ktorí im dokážu zložité témy vysvetliť ľudskou rečou a bez zbytočného pátosu.
Zdá sa teda, že mladí ľudia nestrácajú záujem o správy ako také. Skôr strácajú trpezlivosť s tradičným spôsobom, akým sa k nim podávajú – a namiesto pasívneho prijímania informácií si budujú vlastný filter toho, čomu sa ešte dá veriť.
Titulná fotografia: unsplash.com