Žijeme v dobe, kedy neustále napredujeme. S progresom však ruka v ruke nevyhnute prichádzajú aj negatíva. Spoločnosť aj mentalita ľudí sa menia každou generáciou, no niektoré oblasti naopak roky žiadne napredovanie nezaznamenajú.
Vzduchom sa odjakživa nenápadne víria myšlienky o tabuizovaní mužských sĺz. Vždy to tak predsa bolo. Muž je ten, ktorý sa nevyhnutne musí postarať o rodinu sám a ak to nezvláda, ako človek automaticky zlyhal. Muž je ten, ktorý nedáva najavo smútok, pretože by mohol prejaviť kus svojich emócií a to je nemysliteľné, pretože pocity sú len pre ženy. Je to ten, ktorý nevyhľadá pomoc psychológa, pretože nie je žiadna padavka. Presne takto vyzerá toxická maskulinita v praxi.
Prečítajte si aj: Myslia si, že majú infarkt. Tetánia trápi najmä mladých a zaneprázdnených
Hračkárske zbrane už od detstva
Chlapci vyrastajú v domnienke, že je lepšie emócie neprežívať, prípadne ich radšej skrývať a tváriť sa, akoby nič necítili. Presvedčenie, že emócie ich robia slabými a ženskými, ale vedie k problémom v správaní, v oblasti duševného zdravia a neskôr v živote všeobecne.
Emócie sú bežnou súčasťou života každého človeka bez ohľadu na pohlavie. Muži sa často môžu cítiť nevypočutí práve vďaka faktu, že je pre nich akosi neprirodzené rozprávať o pocitoch. To môže neskôr vyvrcholiť do násilného správania, pretože sa necítia bezpečne a príjemne vo svete, ktorý im prikazuje súťažiť o prežitie.
Znamená to, že muži sú toxickí?
Nie. Tento pojem označuje takú maskulinitu, ktorá mužovi ako človeku bráni v zdravom mentálnom žití. Je to vďaka spoločnosti, ktorá časom vytvorila ilúziu o „robotických“ mužoch. Ide o odmietanie akejkoľvek odchýlky od pomyselného štandardu mužnosti.
Tá je prirodzená a je konceptom, ku ktorému sú chlapci od malička privádzaní. Toxickou sa však stáva v momente, kedy sú vedení k stereotypným prejavom, ktoré im nakoniec len bránia v zdravom seba rozvoji.
Skoro štyrikrát viac samovrážd
Národné centrum zdravotníckych informácií vo svojich štatistikách uvádza, že na Slovensku sa dobrovoľne ukončiť svoj život samovraždou rozhodujú prevažne muži, a to so značne väčším percentom, ako je to u žien. Z historického hľadiska to nie je veľkým prekvapením. Muži nikdy neboli zrovna povzbudzovaní, aby vyjadrovali svoje emócie. V tejto súvislosti je teda skoro samozrejmé, že sa vyhýbajú aj návšteve psychológa. Spoločensky akceptovateľnejšie je nechať sa bolesťou dusiť zvnútra a nedať najavo svoju slabosť či prehru.
Toxicita ovplyvňujúca každodenný život
Muži, ktorí žijú týmto štýlom života, sa rovnako správajú aj vo vzťahoch k ženám. Toxická maskulinita vytvorila falošný obraz o tom, ako je muž nad ženou spravidla nadradený a dominantný a žena len ticho plní príkazy a prispôsobuje sa. Tiež negatívne ovplyvňuje vzťah mužov k sebe samým, čo si jednotlivec majúci takýto štýl mužnosti za vlastný často vôbec nemusí uvedomiť.
Odchýlky od mužnej, silnej a nezávislej role muža môžu nakoniec v jeho vlastnom vnútri vyvolať depresie. Nehovoriac o tom, aký nátlak je vyvíjaný na mužov, ktorí sa neboja svetu ukázať svoje slzy, no nakoniec sa stanú terčom urážok či násilia.
Prečítajte si aj: Vzťahy počas pandémie: Nemali by sme zabúdať na maličkosti
Je v poriadku ukázať slabosť
Pojem toxická maskulinita sa už frekventovanejšie objavuje aj v slovníku Slovákov. Dobrou správou je, že čím viac o tomto druhu zmýšľania vieme, tým viac sa proti nemu môžeme chrániť. Myšlienky podporujúce zdravý mentálny vývoj mladých chlapcov propagujú celebrity aj jednotlivci na sociálnych sieťach.
Cieľom nie je odkázať svetu, že si mladí ľudia dnes môžu robiť čo sa im zachce. Cieľom je ukázať svetu, že je v poriadku, ak muž dá najavo svoje emócie a hovorí o nich, ak sa cíti slabo alebo ak psychicky nevládze a vyhľadá pomoc. Že muž môže byť mužom aj bez toho, aby bol toxicky mužný. Je v poriadku byť človekom a to bez ohľadu na stereotypy o rodových identitách a rolách.
Titulná fotografia: unsplash
