„K poézii prechovávam veľkú úctu…“

basen-je-podla-mna-priestor-kde-sa-da-aspon-trochu-vyslovit-nevyslovitelne-a-uchopit-neuchopitelnePísaniu básní sa venuje pár rokov, no len pred pár mesiacmi sa rozhodol skúsiť šťastie na literárnych súťažiach. Bol úspešný, na súťažiach Novomeského Nitra, Literárne Šurany a Súťaži o cenu Pavla Straussa sa umiestnil na tretích miestach. Študent odboru slovenský jazyk a estetika, pôvodom z ďalekého mesta Vranov nad Topľou – Ľuboš Lehocký.

Kedy si v sebe našiel odvahu a chuť písať básne?

Prvú báseň som napísal približne na prelome pätnástich a šestnástich rokov . Vtedy sa v mojom živote objavili nové úskalia, „lásky“, problémy v škole, začal som pozornejšie vnímať a prežívať to, čo sa okolo mňa dialo. Potreboval som, pravdepodobne ako väčšina ľudí v tomto veku, nejako sa identifikovať, nejako vyjadriť svoje pocity, dať im voľajakú formu, aby som mohol pochopiť seba samého. Niektorí sa pridali k náckom, niektorí začali pravidelne chodiť do kostola, iní do krčmy. Ja som začal písať básne.

Prečo Ťa písanie básní napĺňa?

Často neviem verbalizovať svoje pocity.  Zistil som, že tento spôsob výpovede mi umožňuje aspoň čiastočne povedať to, na čo bežná forma komunikácie nestačí. Báseň je podľa mňa priestor, kde sa dá aspoň trochu vysloviť nevysloviteľné a uchopiť neuchopiteľné.

Je pre mňa ľahšie pocit opísať či prirovnať k dačomu, ako ho pomenovať jedným pojmom.

O čom najradšej píšeš?

Nemám obľúbené témy, píšem o tom, čo ma zaujíma a o tom, čo sa ma bezprostredne dotýka. O ľuďoch, porozumení a neporozumení medzi nimi. S tým sa stretávam, o tom teda píšem.

Aké si mal zatiaľ úspechy?

Svoje prvé úspechy som zožal v maturitnom ročníku. Vtedy som vyhral prvé miesto v literárnej súťaži Gerbócová Snina. Jednoducho som chcel vedieť, či moje básne majú aj nejakú umeleckú hodnotu, alebo sú to „len“ prostriedky ktoré mi pomáhajú prežiť.

Nebál si sa sklamania?

Nebál som sa, lebo som nemal vysoké ambície. Chcel som to len vyskúšať. Teraz sa zúčastňujem súťaží hlavne kvôli vlastnej satisfakcii, pretože ako všetkých, aj mňa teší, keď niekto uzná a ocení (nielen slovne) moju prácu.

Neuvažoval si o tom, že by si sa obrátil na nejaké vydavateľstvo?

Zatiaľ si nemyslím, že moje básne sú hodné vydania. K poézii prechovávam veľkú úctu. Myslím si, že ľudí, ktorí vydali básnickú zbierku je dosť, skutočných básnikov je však na Slovensku len zopár. Možno sa nikdy nestanem ozajstným básnikom, no nechcem patriť k tým, ktorí sa nechávajú nazývať básnikmi len preto, že ich verše sedia vo farebnom obale kdesi na polici v kníhkupectve.

autor článku a fotografie: Slavomíra Gašperová

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.