Degustátori, vinári a naše poklady

Každý má počas roka špeciálny deň – narodeniny, meniny, deň konca skúškového. Nitrianski vinári sa svojho dňa dočkali 29. mája 2010, keď o 11.00 h odštartoval druhý ročník Festivalu ružových vín a jahôd.

Prechádzam mestom, míňam ľudí s červenými taštičkami zavesenými na krku. FestivalNeprestajne diskutujú. O víne – to je hlavná téma dňa. Jeho sladkosť, trpkosť, doznenie, porovnávanie. Chuť dreva, vôňa kvetov. Svätoplukovo námestie sa hemží zvedavcami. Nechýba stánok s pečenou klobásou, perníkmi a domácim medom. Aké typické.  Vchádzam do ponitrianskeho múzea, kde aj ja dostanem červenú taštičku. Skrýva sa v nej vkusný pohár, mapa môjho dnešného dňa a pomôcky pre zápisky zážitkov, značiek, miest. Akonáhle ho zavesím na krk, mám pocit, že získavam novú sociálnu rolu. Už aj ja vyzerám zvláštne, patrím do komunity diskutujúcich o tom, k čomu sa v bežnom rozhovore, bohužiaľ, nedostaneme tak často. Drahocenné vínko

Prvé stanovište, podľa plánu idem od konca. Vyberám pohár a už mi aj nalievajú. Skromne. Profesionálne. Reči vinárov sú lákavé, ale mne ako amatérovi v degustovaní veľa nehovoria. Privoniam si, cítim neopísateľne vábivú vôňu, rada by som pri nej ostala celý deň. Už teraz som rozhodnutá, že dnes to nie je poslednýkrát, čo sa vidíme, tramín.

Vchádzam do ďalšieho podniku, ktorý má na dverách plagát s vínom a jahodami. Tie sú na stoloch, ponúkajú sa po dúšku. Alebo aj pred ním. Tu už nalievajú štedrejšie. Asi ma tu chcú udržať, alebo natoľko otupiť chuťové bunky tým geniálnym nápojom, aby som zabudla na všetko ostatné, čo ochutnám. Darmo však, odchádzam.

Kam prídem, tam ma víta príjemná atmosféra a vzduch nasiaknutý vínom. A nie len ružovým. Čašník si naleje tiež, veď je festival. Aspoň môže pridať názor do studnice múdrostí. V tejto chvíli sa potvrdzuje: koľko ľudí, toľko chutí. Idem mestom, ľudia s červenými taštičkami sa smejú, už sú všetci v nálade. Pohľadom ma pozdravia, nemíňame sa prvýkrát.

Čím ďalej zájdem, tým menej druhov ochutnávam. Veď keby som mala z každého ochutnať, nebola by som schopná prejsť všetko a ešte si aj zapamätať, čo mi chutilo najviac. Cestou to Cabernetzajem, možno to pomôže. Túto vínnu trať zakončím paradoxne stanovišťom číslo 1, kde je bohatý výber tokaju. Pri vchode do budovy stretávam známych ľudí, ktorí vravia, že sa neoplatí vyšliapať tie schody do podniku. Aj   napriek tomu idem. Dav pred stolom s elegantnými fľašami vyvracia   výpoveď vinárov spred pár sekúnd. Dobre, že som ich neposlúchla –   vôňa a chuť tokaju je odlišná od všetkých ostatných.

A už bude záverečná, musím sa rozhodnúť, koho si vyberiem.   Vyhráva tramín červený z prvého podniku. Vôňou aj chuťou sme sa   našli, bol to dobrý začiatok festivalu. Zápisník je odložený v taštičke   a ja si hrdo odnášam nového skleneného priateľa, ktorého som   vymenila za papierové kupóny.


autorka: Zuzana Benková
foto: www.facebook.com – stránka Festival ružových vín a jahôd

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.