Nie celkom obyčajné vrecká

Mánia v zbieraní čajových obalov je nevyliečiteľná. Príde nečakane. V prvom štádiu vám iba nedovolí vyhodiť obal. V štádiu druhom však napadne srdce a vy ste nútení si vrecko odložiť. Choroba sa šíri rýchlo, bunky sa množia, čajové vrecúška tiež. Zrazu zistíte, že máte plný šanón aj poličku. Zistíte, že vaša závažná diagnóza je – zberateľ.

Na zbieraní nie je nič zvláštne. Ja som ako malá zbierala pohľadnice, no niekto potom vymyslel maily. Tak sa zábava skončila. Až kým neprišiel jeden čajový deň a s ním milý, žltý Pickwick spring feelings. Zabýval sa. Dnes už má viac ako deväťdesiat susedov – Pickwickov a vlastný euroobal.

Zbieranie čajových vrecúšok (obalov, čajových přebalov alebo teabags) nesie v sebe kúsok neobyčajnosti. Existujú proste ľudia, ktorí by zalamovali rukami pri nemilosrdnom roztrhnutí objednaného čajového obalu. Nejde o úchylku. Naopak. Ako niečo dokáže byť paranormálne, tak pri čajoch je parakrásne každé malé umelecké dielo vyjadrené kúskom obyčajného vrecúška. Nad ktorým sa dá híkať celé hodiny.

Pán Google dáva tejto závislosti ešte väčšie rozmery. Zoznámi vás s ďalšími zberateľmi, s celým svetom vrecúšok. Ja som takto stretla Ed, svoju prvú čajovú kamarátku, vďaka ktorej sa mi zbierka pekne rozrástla. Podstata zbierania tkvie totiž vo vytvorení vlastnej web stránky s čajmi na výmenu – nezbierate len pre seba, odkladať sa musí každé rovnaké vrecko! – a potom pomerom jedna k jednej meníte. Je to jediný spôsob ako dostať do zakladača vrecká z Holandska, Anglicka, Nemecka alebo od Čechov, ktorí majú také vrecká, až ach!

Čajové vrecúška nepohltili len mňa, ale aj mojich „sponzorov” (tá radosť v tvári, keď niekomu oznámite „Nie, toto ešte nemám”, je úžasná!). Nosia mi nové kusy, kým ja usilovne zakladám, vymieňam alebo sa pravidelne strácam sestre v potravinách v oddelení s čajmi. Na zbieraní ma hnevá len jedna vec – ľudia-zberatelia, ktorí si čaj kúpia iba kvôli vrecku. Jeho obsah jednoducho vyhodia. Kombinácia vypijem-vymením asi nie je po chuti každému.

No ja som spokojná. Momentálne mám v zbierke 670 vrecúšok a čakám na objemnú poštu z Česka. Na fórach budem síce dlho nosiť status čajového ucha (sú totiž zberatelia, ktorí majú až 38 000 kusov!), ale nevadí mi to. Čajoviem si vo svojej závislosti a teší ma, že v tom nie som sama.

–

Edita Mészárosová, 24 rokov, Slovensko:
„Čajové vrecká zbieram približne od strednej školy, momentálne sa veľkosť mojej zbierky pohybuje okolo 1400 kusov. Najviac si cením tie, ktoré mi moja rodina a priatelia nosia z dovoleniek – je super vedieť, že na mňa mysleli keď pili čaj v Ekvádore, vo Švédsku, na Kréte alebo na lyžovačke. Moji najbližší už vedia, že keď pijú čaj, obal sa nezahadzuje! Ale drvivá väčšina ľudí ani len netuší, že niečo ako zbieranie čajových vrecúšok existuje. A preto (asi) ani nechcem vedieť, čo si o mne myslia napríklad v reštaurácii, keď vytiahnem nožík a opatrne otváram čaj, ktorý mi naservírovali – a vôbec sa za to nehanbím!:) Sú aj horšie závislosti.”

Eugenie Carsjens-Beranová, 39 rokov, Holandsko:
„Už ako malé dievča som zbierala kde-čo. A keďže čaj pijem rada, zvolila som si čajíky. V zbierke ich mám skoro 11 000, a to z celého sveta. Tu v Holandsku je zbieranie čajových prebalov rozšírený koníček. Osobne poznám asi 20 zberateliek. V klube zberateľov čajových obalov je nás asi 200. Čo ma prekvapuje, je vek zberateľov – tu sú to väčšinou dôchodcovia, kým v Čechách to sú mamičky na materskej, deti a ľudia z mojej generácie.”

Petra Vychodilová, 24 rokov, Česká republika:
„Čajové obaly sbírám tak rok a půl, mám jich 2300. Nejoblíbenější je Pickwick, Teekanne a čaje z Číny. První čaj je určitě Pickwick, těch mám nejvíc, něco kolem 300 obalů. Se sbíráním mě pomáhá celá rodina, můj přítel a všichni přátelé se snaží mi dodat některé čajíky.”

Jana Jandová, Česká republika:
„Sbírám asi 3 a půl roku a mám 14 042 kusů – mám z toho velkou radost, že jsem zdolala další tisícovku. Mezi sběrateli jsem našla hodně nových kamarádů, setkáváme se celkem často a je to super. Dokonale se u toho odreaguju, odpočinu od všedních starostí. Nemám žádné oblíbené čaje – radost mám z každého nového. Snad ale trochu víc si potrpím na Mlesnu a na Althaus (první kousek jsem si dovezla vloni z dovolené ze Slovenska z jedné restaurace). Kdysi jsem sbírala i obrousky (a stále sbírám, ale ne tak intenzivně, už jen příležitostně, mám jich přes 22 tisíc a problémy kam s nimi), ale přebaly mne baví víc.”

autorka článku a foto: Kristína Lišková

admin