Krájanie antalyjského koláča, 2. časť

duden-selalesiVideli a zažili sme

Zo Slovenska dostávame správy o počasí a až teraz, keď doma leto skončilo, začíname si vážiť turecké teplo. Ešte pred pár týždňami sa nám ale z hláv parilo tak, že sme neraz zúfalo hľadali štipku osvieženia. Možností v okolí Antalye bolo niekoľko.

Düden Şelalesi

Tou najkrajšou, domácimi vrelo odporúčanou možnosťou sú Düden Şelalesi, vzdialené okolo štrnásť kilometrov od centra Antalye. “Bir oğrenci bileti” (jeden študentský lístok) stojí necelé euro a to božské osvieženie je na nezaplatenie. S teplotami nad štyridsať stupňov Celzia a nadpriemernou vlhkosťou sa nekamarátia ani domáci. sukromny-stol-uprostred-vodopadov1Preto stovky z nich pravidelne navštevujú práve toto úžasné miesto, užívajú si príjemný chládok, dokonalý pohľad na vodopády, botanické nebo a pokoj. Namočiť nohy do jedného z potôčikov popri chodníčkoch teraz môžeme nazvať mrazivým vykúpením. Podobne ako na pláži, ani sem domáci nechodia naprázdno a keďže pri vodopádoch rodiny trávia celé dni, svoj proviant zvyknú rozložiť na jednom z piknikových stolov. Kto si z domu neprinesie nič, môže využiť služby okolitých štýlových reštaurácií, ktoré vám ponúknu súkromný stôl lemovaný tradičnými tureckými kobercami niekde medzi dvoma vodopádmi. Všetko máte ako na dlani. Tí, čo viac ako „türk kahvesi” (tureckú kávu) a “çay” (čaj) ocenia aktívny oddych, by určite mali zablúdiť do kamenných otvorov, ktoré ústia k nádherným výhľadom na všetky vodopády. My sme sa nebáli ani vody a šmykľavej pôdy pod nohami a vyliezli sme priamo pod najväčší z vodopádov. Z úcty k technike, ktorú máme vždy so sebou, sme sa ale nezdržali dlho. Schladenie vynikajúce a aby to bolo ešte bližšie k dokonalosti, dáme si ťahavú zmrzlinu od zmrzlinára – artistu. a-priamo-pod-vodopadom1Preto skôr, než si vychutnáte svoju obľúbenú mrazenú pochúťku, nechajte sa zabaviť ťahajúcou zmrzlinovou šou. Spokojní smerujeme k východu a už teraz sa tešíme na klimatizovaný domov a ak budeme mať šťastie, dovezieme sa tam jedným z novších dolmušov (malých autobusov mestskej dopravy) plne vybavených klimatizáciou. Alebo postačí, keď šofér ponechá otvorené dvere na prievan. 🙂

Domov sladký, klimatizovaný

Horúco a vlhko ubíja ľudí, šváby tu však majú raj na zemi. Preto pri príchode domov pred vchodom  prekračujeme švábie mínové pole s nádejou, že tá háveď nezatúži použiť svoje krídla. Horko-ťažko sa vyškriabeme na štvrté poschodie a konečne vytúžená klíma a pasce na šváby, ktoré sme zohnali na pouličnom bazáre, pripravené. prosim-zoznamte-sa-pan-svab-americkeho-typu3Zavrieme dvere a v dvadsaťpäť stupňovej izbe sladko zaspávame. Sladko ako náš trojtýždňový spánok ale nechutil účet za elektrinu na konci mesiaca. S vyššími výdavkami za klimatizáciu sme síce rátali, náš kamarát Emre sa však nezmienil, že živí len jednu mašinu. Náš študentský byt choval tri. Účet za elektrinu sa preto vyšplhal do závratných výšin. Čo už. Vravela som, osvieženie je tu na nezaplatenie. 🙂

Let´s go rafting!

Keď Düden Şelalesi boli najkrajšou, rafting je určite najzábavnejšou možnosťou schladenia. Lektori z nášho jazykového kurzu zvolili Köprülü Kanyon v národnom parku, ktorý je ešte stále súčasťou provincie Antalye.

A rozhodli výborne. Skvelým zážitkom je už cesta (samozrejme v klimatizovanom autobuse) samotným parkom. Z okna autobusu sledujete okolité lesy, vašu serpentínovú cestu obkolesujú hory, okolo ktorých sa hadí rieka, a ak máte šťastie, zbadáte aj vodopády. Ja som si všimla len vyschnuté stopy po nich na vrcholoch okolitých hôr. Som si však istá, že by ste objavili aj tie živé. Pred nami sa vlnil štrnásťkilometrový zjazd rieky Köprü, ktorá nemala viac ako desať stupňov Celzia. To bolo to pravé pre naše uvarené telá aj mysle. Ako sa snažím dostať na pred raftu, turecký Rus sa ma pýta: “Are you crazy enough?”, odpovedám: “Samozrejme!”. A spanilá jazda sa môže začať. Prvý stret s vodou pri nalodení bol viac než šokojúci a dúfali sme, že bol aj posledný. Po čase sme sa s ľadovou vodou skamarátili a pri každej príležitosti sme sa snažili náš raft opustiť. Niekde na siedmom kilometri nás čakal vynikajúci raftingový obed. V tieni okolitých stromov a pri šume rozbúrenej rieky sme si vychutnali pečenú rybu a poobedný čaj. “çok güzel!”, ako by domáci vykríkli. Čo na tom, že sme týždeň ostali na antibiotikách. Ale stálo to za to! Tak veľmi sme túžili po pamiatke, že sme na konci splavu vysolili vyše štyroch eur za dve fotky a po dlhom presviedčaní sme našli desať ľudí, ktorí boli ochotní zložiť sa na video zo splavu. Oplatilo sa.

odvazny-skok-no-nekupte-takuto-fotku1

autorka článku: Radmila Štelbašská
foto: súkromný archív autorky

Zdieľajte článok

Komentáre:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.