Dôvodov, prečo sa študent rozhodne pre štúdium na univerzite v inej krajine, je mnoho. Aj keď je na Slovensku v posledných rokoch veľkým fenoménom utekať za hranice, mnohonásobne viac študentov z iných krajín si obľúbilo práve Slovensko. Ako si teda správne vybrať, o ktorú univerzitu sa má študent uchádzať? Najdôležitejšie sú, ako inak, financie.
Aj keď je na Slovensku vysokoškolské štúdium stále zadarmo, v zahraničí je to väčšinou nastavené presne opačne. Dá sa povedať, že aj to je dôvodom, prečo sa štúdium na slovenských školách, teší čoraz väčšej popularite. Už dnes je počuť o rôznych formách spoplatnenia pre medikov, dokonca sa už hlásalo aj o návrhoch tohto charakteru pre všetky študentské odbory.
Ťažko povedať, kde bude naše školstvo o pár rokov, už dnes však môžeme povedať, že aj verejné školy budú zrejem raz spoplatnené. O vzdelaní na našom území majú záujem predovšetkým Ukrajinci, Česi, Gréci alebo študenti zo Škandinávie.
Prečítajte si aj: Študentské pôžičky: Oplatia sa viac komerčné alebo od štátu?
V Británii môžete dostať štipendium
Betka navštevuje univerzitu v Anglicku. Rozhodla sa tak po ročnom štúdiu v Londýne, ktorý absolvovala v treťom ročníku na gymnáziu. ,,Presvedčila ma hlavne úroveň stredných škôl,“ tvrdí dnes už 23-ročná študentka. ,,Na začiatku som sa veľmi bála, že štúdium nebudem zvládať, avšak oproti gymnáziu bolo štúdium v Londýne omnoho jednoduchšie a časovo menej náročné. Chodila som na rôzne krúžky, mala som čas na priateľov, dokonca som sa prihlásila na hodiny taliančiny. To by som určite nezvládala, keby som študovala na Slovensku. V Anglicku je úplne iný systém.“
V Británii študuje psychológiu, našla si brigádu v cestovnej agentúre a na Slovensko sa nehodlá vrátiť. Rok v zahraničí ju vyšiel na približne osem tisíc eur. ,,Študenti zo Slovenska nemusia platiť žiadne poplatky za štúdium. Štúdium je možné financovať nekomerčnou študentskou pôžičkou poskytovanou britskou vládou.“ Túto možnosť využila aj Betka.
Študent začne splácať pôžičku najskôr rok po skončení štúdia, a to len v prípade, ak bude jeho ročný príjem vyšší ako stanovená hranica. Výška ročného príjmu, po ktorej prekročení vzniká povinnosť splácať, závisí od krajiny, kde bude študent po ukončení štúdia zamestnaný. Viaceré britské univerzity poskytujú študentom z krajín Európskej únie štipendium prospechového alebo sociálneho charakteru, vo forme jednorazovej pomoci až do výšky približne 3 000 libier.
Dánsko je pre Slovákov výhodné
Natália, ktorá študuje v Dánsku, si nemôže štúdium v zahraničí vynachváliť. ,,Študenti z členských krajín EÚ neplatia žiadne poplatky za štúdium. Je bezplatné bez ohľadu na vek a predchádzajúce štúdium. Životné náklady si študenti hradia z vlastných zdrojov, pričom majú možnosť privyrobiť si prácou popri štúdiu,“ uviedla Natália. Ak študent pracuje popri štúdiu aspoň desať až dvanásť hodín týždenne, môže dokonca požiadať dánsku vládu o štipendium až do výšky 730 eur mesačne.
Prečítajte si aj: Práca v zahraničí: Splnený sen alebo nočná mora študentov
Pre mnohých je atraktívne aj Slovensko
Nastya je z Ruska a študuje v Bratislave ekonómiu, Aleksandra je z Ukrajiny a študuje v Brne marketing. Obe spája jeden dôvod, prečo sa rozhodli študovať inde ako vo svojej rodnej krajine. Štúdium je zadarmo, cudzinci sa k nim správajú zdvorilo a nepozerajú na ne cez prsty. Obe chceli zažiť niečo iné, naučiť sa nové jazyky a hlavne začať nový život. Zatiaľ čo Nastya zistila, že sa sa chce po štúdiu vrátiť domov, Aleksandra si našla životného partnera a pracuje v stavebnej firme na marketingovom oddelení.
,,Na začiatku zimného semestra v prvom ročníku ma prekvapila nulová znalosť angličtiny pracovníkov na internátoch, na študijnom oddelení či kuchárok v kuchyni. Moji pedagógovia veľmi tolerovali fakt, že som slovenský jazyk neovládala perfektne a venovali sa mi počas prednášok. Spolužiaci boli tiež priateľskí, naše kultúry sú veľmi podobné, mnohokrát som sa cítila ako doma. Štúdium napríklad v Anglicku, by nebolo nič pre mňa,“ hovorí Nastya, ktorá tento rok ukončuje svoj magisterský titul. ,,Ak by som si mala vybrať opäť, štúdium si vyberiem na Slovensku alebo v Česku.“ súhlasí Aleksandra.
Slovákov na Slovensku ubúda, cudzincov pribúda
Vysokým školám na Slovensku pomáha práve veľký záujem zo strany zahraničných študentov. Za desať rokov prišli slovenské univerzity zhruba o 40 percent slovenských študentov, zatiaľ čo počet zahraničných stúpol o 8,3 percenta. Slovenských študentov lákajú predovšetkým univerzity v Dánsku, Holandsku či Belgicku. Tie sa môžu pýšiť kvalitným systémom vzdelávania a vyššou životnou úrovňou.
Študentom, ktorí by mali do budúcna záujem študovať v Anglicku, kde britská vláda finančne prispieva, môže plánovaný Brexit výrazne skomplikovať situáciu. Štúdium v Čechách, aj keď je rovnako zdarma ako u nás, je tiež premenlivý trend. V nasledujúcich rokoch sa môže meniť, keďže boli úvahy o spoplatnení českých škôl pre cudzincov. Najväčším luxusom pre Slováka je štúdium v USA, kde sa môžu ročné náklady na štúdium bez štipendia vyšplhať na desaťtisíce dolárov.
Autor: Diana Myšáková
Titulná fotografia: freepik.com
