Všeobecne by sme za tento druh závislosti mohli „vďačiť“ internetu, no jediným skutočným vinníkom sme my sami. Ako ľudstvo sme obklopení modernými technológiami. Ľudia sú od prírody leniví a niet preto divu, že ich s radosťou využívajú vo svoj prospech. Určite je to tak? Nejeden človek je dnes netolista.
Facebook, Twitter, Instagram či iné populárne sociálne siete sú súčasťou nášho života. „Kto dnes nie je na sociálnej sieti, akoby ani neexistoval.“ Táto veta by ešte pred pár rokmi nedávala zmysel. Dnes by sme ju pokojne mohli označiť za ľudovú múdrosť.
Sociálna sieť je pre mnohých ľudí iba doplnkom reálneho života a okrem bezprostrednej komunikácie či zábavy ju využívajú iba minimálne.
No pre niektorých jednotlivcov sa sociálne siete stávajú druhým životom a často je pre nich virtuálne dianie podstatnejšie ako skutočný život. V tom prípade môžeme hovoriť o chronickej závislosti, teda netolizme.
Definícia závislosti
Netolizmus je definovaný ako chorobná závislosť od internetu a považuje sa za virtuálnu bezlátkovú drogu. Samozrejme, internet zahŕňa aj sociálne siete, ktoré majú najvyšší podiel na samotnej závislosti virtuálnych používateľov.
Podľa prieskumov britskej štúdie #StatusofMind sa stal Instagram sociálnou sieťou s najhorším vplyvom na našu osobu. Predovšetkým s ohľadom na psychický stav a mentálne zdravie používateľov.
Hlavnými negatívnymi vplyvmi bolo podceňovanie sa, negatívne vnímanie svojho vzhľadu, skutočných hodnôt života a zhoršený spánok. Sociálna sieť, akou je Instagram, môže inšpirovať, no rovnako tak môže vytvárať umelé predstavy o realite.
Rovnako tak u niektorých jednotlivcov vytvára strach z toho, že niečo premeškajú. Tento druh obavy sa nazýva aj syndróm FoMo alebo „Fear of missing out“ (strach z premeškania niečoho, pozn.red.).
Facebook pre zmenu u mladých ľudí vytvára vo veľkej miere pocit úzkosti a časovej tiesne. Dôkazom toho je, že prevažná väčšina používateľov je na Facebooku online permanentne (syndróm FoMo).
Ak teda nepridáte nové selfie, neskontrolujete novinky a statusy či nezdieľate významné momenty svojho života s ostatnými, svet pre vás ani neexistuje. Ak máte tento názor aj vy, dajte si od internetu radšej pauzu.
Prečítajte si aj: Vzťahová poradňa či učenie sa jazykov zadarmo: Podcasty, ktoré sa oplatí počúvať
Hranica je tenká
Určovanie hranice virtuálnej závislosti je skutočne náročné. Ak by sme sa bavili o klasických návykových látkach, hovorili by sme o množstve cigariet, litroch alkoholu či dávkach tvrdých drog.
Meradlom závislosti na sociálnych sieťach a internete by mohol byť strávený čas. No v dnešnej dobe sa sociálne siete stali pre mnoho ľudí nevyhnutnosťou z dôvodu plnenia povinností v práci či počas štúdia.
Ak by sme sa na to pozreli takto, netolista by bol zrejme každý štvrtý človek na planéte. Predsa len je však možno túto chorobnú závislosť odhaliť. Hoci množstvo vedeckých ústavov má kritériá závislosti rôzne pomenované, v určitých pojmoch sa zhodujú.
Prvým podstatným bodom je, že sociálne siete sa stávajú hltačom voľného času. Vedci tento aspekt označili ako dôležitosť resp. významovosť. Sociálna sieť jednoducho odsúva do úzadia reálny život.
Druhým podstatným znakom sú abstinenčné príznaky, ktoré možno spozorovať veľmi jednoducho. Nemáte signál? Vybil sa vám smartfón? Prejavia sa u vás príznaky úzkosti, nepokoja, dokonca až nechuti komunikovať s okolím.
Prejavujete sa až letargicky (ľahostajne). Tretí znak, v ktorom sa väčšina vedcov zhoduje a ktorý je zároveň najhorším, sa nazýva relaps. Osoba je tak závislá, že virtuálny svet nedokáže oddeliť od skutočného života. Jej osoba je rozpoltená a aj keď sa nakoniec odhlási či vymaže svoj účet, opätovne ho založí a tento kolotoč ide stále dookola.
Prečítajte si aj: Niekto názov piesne? Darude – Sandstorm
Riziká a riešenie
Človek ohrozuje predovšetkým svoje zdravie a brzdí osobnostný vývoj. A nejde iba o stavy úzkosti a depresie. Rizikami sú aj vznik srdcovocievnych ochorení či vzrastajúca obezita, zhoršenie zraku, strata sústredenia, insomnia (nespavosť), strata schopnosti socializovať sa a komunikovať v spoločnosti a mnoho iných rizikových faktorov.
Riešením je sebakontrola. Sú ľudia, ktorí trávia na sociálnych sieťach veľkú časť svojho bežného dňa, no ani náhodou nenechávajú virtuálny svet preniknúť do ich reálneho života. Nevplýva na ich vzťahy, emócie či činnosti.
Ak nedokážete toto, stačí ak čas na sociálnej sieti obmedzíte. Vyčleňte si nejaký čas, kedy tam budete a následne žite svoj život s reálnymi ľuďmi a uvidíte, že to je možné. Človek je len tak silný ako jeho najväčšia slabosť.
Titulná fotografia: Viktória Záčeková
