Hoci sa oblasť duševného zdravia dostáva čoraz viac do povedomia ľudí, stále nie je úplnou súčasťou nášho života. Pri riešení problémov si človek chce často pomôcť sám, aj keď to niekedy znamená ich potlačenie do úzadia. Práve v najťažších chvíľach je na mieste obrátiť sa na odborníka a prijať ponúkanú pomoc. Ako vyzerá práca psychológa či psychoterapeuta a s čím treba pri jeho návšteve počítať?
Stres, zrýchlená až hektická doba či predsudky a hoaxy. To všetko môže doháňať až na okraj možností a síl. Vyrovnať sa so skutočnosťou, že potrebujeme odbornú pomoc nielen pre telo, ale aj pre dušu, je náročné. Spoločnosť na tento fakt reaguje rôzne. Práve tak, ako reaguje odlišne aj na tých, ktorí pomáhajú.
„Keď chcem niekomu pomôcť a poradiť, napríklad rodine či priateľom, často sa stretávam s nepochopením. Neraz ide o poznámky typu: tieto psychologické „žvásty“ si nechaj pre pacientov,“ hovorí psychologička Karolína Szíkorová, ktorá pracuje pre Občianske združenie Tenenet aj v teréne.
Aj odborníka si treba starostlivo vybrať
Na začiatku je dôležité sa pevne rozhodnúť a nebáť sa vyhľadať pomoc. Aj výberu terapeuta je však potrebné venovať dostatočnú pozornosť. „Odporúčala by som, aby si ľudia vyberali terapeuta aj podľa vzdelania a výcvikov. V tejto dobe je medzi nami veľa tých, ktorí prešli len nejakým kurzom a tvária sa, že sú odborníci. Dostatočné vzdelanie je dôležité,“ vysvetľuje psychoterapeutka Madlena Rjabininová, podľa ktorej je najlepšie, keď sú zapísaní v Zozname psychoterapeutov, ktorý spravuje Slovenská psychoterapeutická spoločnosť.
„V tomto zozname sú zapísaní len tí odborníci, ktorí splnili potrebné kritériá. Ak ich niekto nesplnil, nemusí to znamenať, že je zlý terapeut, no mohlo by to klientovi aj poškodiť,“ dopĺňa.
Prečítajte si aj: Vnímavosť, empatia a bohatý vnútorný svet. Zvýšená citlivosť má aj svetlé stránky
Okrem vzdelania hrá dôležitú úlohu pri výbere psychológa či psychoterapeuta i jeho zameranie. „Je možné, že niekomu daný smer nebude vyhovovať, preto si treba tieto veci dohľadať. Ďalej je potrebné si rozmyslieť, či nemáme predsudky voči psychológovi z hľadiska pohlavia,“ približuje výber Szíkorová.
Aj keď už človek nájde správneho odborníka a urobí prvý krok k nemu, proces nie je na konci. „Lekár nám nemusí byť príjemný, no môžeme mu veriť. Psychoterapeut nám musí byť sympatický,“ upozorňuje Rjabininová a vysvetľuje, „klient musí cítiť, že terapeut jeho problémy unesie a je schopný mu pomôcť. V neposlednom rade je dôležitá dôvera klienta voči odborníkovi.“ Pokiaľ tieto pocity človek na terapii nemá alebo sa necíti príjemne, je na mieste zmeniť odborníka.
Hoci je ich cieľom pomáhať s problémami, pracujú v rôznych prostrediach
Psychologička Karolína Szíkorová pracuje okrem iného aj v teréne, kde pomáha klientom v neočakávaných a ťažkých životných situáciách: „Táto služba je učená prevažne pre rodiny a jednotlivcov, ktorí sú pridelení kuratele na ÚPSVaR. Ďalšou možnosťou je získanie klienta súdnou cestou, teda uznesením. Všetky sedenia sú však individuálne, zameriavame sa na konkrétne potreby klientov.“
Naopak psychoterapeutka Madlena Rjabininová pomáha klientom vo vyhradených priestoroch. Dlhodobo sa venuje pomoci onkologickým pacientom, ich rodinám a pozostalým, okrem toho pracuje aj s ľuďmi, ktorí si prešli niečím traumatickým. Ako priznala, jej priestory sa podobajú na tie filmové: „Psychoterapeutické priestory sú rozhodne iné ako bežné ambulancie. Nemáme biele plášte a dôraz je kladený na to, aby sa tu človek cítil príjemne. Väčšina terapeutov má kreslá.“
Prečítajte si aj: Eva Petričková zo Spolu Aut: Chcem ukázať, že dieťa s autizmom je úžasné a dá sa mu priblížiť
Ako vyzerá prvé sedenie u psychoterapeuta?
Prvé sedenie sa občas môže niesť v znamení neistoty. „Najskôr sa s klientom zoznámime a snažím sa, aby sa u mňa cítil bezpečne. Pokiaľ je človek nesvoj, tak sa najskôr venujeme tomu, aby táto neistota zmizla,“ hovorí psychoterapeutka Rjabininová.
„Klient príde a rozprávame sa. Rozprávame sa o tom, s čím prichádza, akú cestu už prešiel a s čím by potreboval pomôcť. Čoho sa obáva, z čoho má pocit, že by mu mohlo pomôcť,“ dopĺňa psychoterapeutka, ktorá sa s pacientom následne snaží vytvoriť nejaký cieľ, ktorý by chcel v terapii dosiahnuť.
Aj pri tejto práci platia určité pravidlá. U viacerých odborníkov sa nesú v podobnom duchu a sú skôr organizačné ako ťaživé. Jedno z nich je mlčanlivosť, ktorou sú psychológovia a psychoterapeuti viazaní podobne ako lekári. Ďalej sú dôležité dohody o platbe a periodicite sedení. Okrem toho má klient právo ukončiť sedenie v momente, keď to uzná za potrebné. V samotnom rozprávaní klienta sa však medze nekladú. Častokrát totiž odbočí od témy k oveľa závažnejšiemu problému.
Titulná fotografia: pexels