Príliš plachí alebo úzkostní. Aj takými spôsobmi bývajú označovaní vysoko senzitívni ľudia. S výskumom tejto osobnostnej črty začala psychologička Elaine Aron ešte v roku 1991, no pre záujem verejnosti o tento koncept v ňom pokračuje i dnes.
Hypersenzitivita predstavuje zvýšenú citlivosť centrálneho nervového systému. V odbornej rovine ju môžeme nájsť aj pod označením citlivosť senzorického spracovania. Pojem vysoko citliví ľudia sa začal skloňovať už v 90. rokoch minulého storočia. Do popredia sa tak dostala otázka ľudskej senzitivity a rovnako jej chápanie v spoločnosti.
Celkové vnímanie citlivosti sa v rôznych kultúrach líši. Ak v danej spoločnosti prevažuje jej negatívne vnímanie, môže to podľa psychologičky Elaine Aron viesť k nízkej sebaúcte či nesprávnemu sebahodnoteniu u týchto ľudí.
Nie je to choroba
Napriek ľudskej jedinečnosti charakterizuje osoby s vyššou citlivosťou niekoľko podobných znakov. Hypersenzitívni ľudia sú všeobecne vnímavejší. K dispozícii majú väčšie množstvo podnetov, na ktoré spravidla intenzívne reagujú. Dôvodom je hlbšie prijímanie, spracúvanie, ale aj odrážanie informácií.
Zvýšená citlivosť u ľudí nie je novým objavom. Podľa psychologičky E. Aron ide skôr o nesprávne pochopenie daného pojmu. Hypersenzitivita sa mnohokrát chybne zamieňa so strachom, neurotizmom, hanblivosťou či plachosťou.
Takýto človek býva tiež mylne označovaný za introverta. Hoci medzi tým Aron nevylučuje určité prekrytie, tvrdí, že ide o dve odlišné črty osobnosti. „V skutočnosti je napríklad 30 percent hypersenzitívnych ľudí práve extrovertov,“ uvádza na svojej stránke.
Prečítajte si aj: Eva Petričková zo Spolu Aut: Chcem ukázať, že dieťa s autizmom je úžasné a dá sa mu priblížiť
Rovnako pripomína, že nejde o poruchu či o chorobu. Hypersenzitivita je skôr osobnostná črta, ktorá je vrodená. Biológovia ju dokonca objavili u viac ako sto druhov živočíchov, vrátane psov, mačiek, vtákov či rýb.
Vysoká citlivosť nie je zriedkavá ani medzi ľuďmi. Podľa výskumu sa vyskytuje v 15 až 20 percentách populácie: „Je to príliš veľa na to, aby sme hovorili o poruche. Zároveň nie dosť na to, aby ju väčšina ľudí vo vašom okolí správne pochopila,“ tvrdí psychologička. Z výskumu tiež vyplýva, že mozog vysoko citlivých osôb funguje mierne odlišne. Táto vlastnosť odráža určitý typ stratégie prežitia, čo vysvetľuje napríklad aj zvýšenú všímavosť.
Život hypersenzitívneho človeka
Perfekcionizmus a potreba mať veci neustále pod kontrolou. Hypersenzitívni ľudia mnohokrát predstavujú svojich najväčších kritikov. Bývajú tiež náchylnejší na prežívanie pochybností o sebe. Vedomie, že sú sledovaní či hodnotení v nich zvyčajne vytvára tlak a nepokoj, preto na seba neradi pútajú pozornosť.
Intenzívne vnímajú nielen svoje vlastné pocity, ale aj pocity druhých. To môže občas viesť k nesprávnej interpretácii signálov. Keď komunikácia neprebieha podľa ich predstáv, cítia sa zneistení správaním toho druhého.
Senzitívny človek vycíti napätie aj tam, kde ho ostatní nemusia vôbec postrehnúť. Rovnako sa to týka aj emócií či očakávaní druhých. Vysoko citliví ľudia majú väčšinou sklon reagovať na všetky požiadavky, potreby a pocity ostatných. Často cítia zodpovednosť za šťastie alebo sklamanie svojich priateľov. V podobných situáciách zohráva dôležitú úlohu asertivita. Hoci odmietnutie môže predstavovať neraz výzvu, mnohokrát je pre psychické zdravie jednotlivca takmer nevyhnutné.
Prečítajte si aj: Myslia si, že majú infarkt. Tetánia trápi najmä mladých a zaneprázdnených
Sila citlivosti
Jasné svetlá, silné pachy, zvuky, násilné filmy či dokonca hrubé materiály. U ľudí so zvýšenou citlivosťou dokážu aj takéto podnety vyvolať nepríjemné pocity. Počas rušných dní cítia o niečo väčšiu potrebu stiahnuť sa na pokojné miesto, ktoré im poskytne únik a úľavu.
Títo ľudia môžu pôsobiť jemnejšie a zraniteľnejšie ako ostatní. Byť vysoko citlivou osobou však nie je slabosť. Podľa psychologičky Aron ide o ľudí so zložitým vnútorným životom a bohatou predstavivosťou.
Dokážu rozoznať jemné vône, chute či zvuky a rovnako ocenia aj bežné maličkosti okolo seba. S ľuďmi vytvárajú hlboké a blízke vzťahy. Sú empatickí, a tak je pre nich jednoduchšie pochopiť pocity druhých.
Hoci môžu prežívať viac existenčnej úzkosti, pociťujú aj vďačnosť za to, čo všetko v živote majú. Omnoho intenzívnejšie vnímajú krásu i umenie. Viac si uvedomujú atmosféru či emócie v spoločnosti a dokážu tak rozoznať, dešifrovať a interpretovať signály omnoho skôr ako ostatní.
Stres ako hlavný nepriateľ
Nie je nezvyčajné, že práve vysoko citliví ľudia bývajú náchylnejší na stres. Najmä v prípadoch, keď čelia novým výzvam a zložitým situáciám.
Príliš veľa práce a málo času. Nezvládaný tlak každodenných povinností negatívne ovplyvňuje fyzické i duševné zdravie. Nájsť spôsob, ako sa so stresom vyrovnať, je preto obzvlášť užitočné pre človeka so sklonom k vyššej citlivosti.
Jedným z hlavných krokov je rozoznať, čo daný stres spôsobuje. V dôsledku toho môžete predchádzať nepríjemným situáciám. Náročnejšia, ale naopak veľmi dôležitá, je schopnosť povedať „nie“ bez pocitu viny. Človek nemusí, a ani nemôže, sústavne reagovať na všetky požiadavky či potreby druhých.
Pri redukcii stresu by mohla pomôcť aj lepšia organizácia, najmä počas náročných dní. Netreba však plánovať do úplných detailov, aby vás prípadné zmeny veľmi nezaskočili.
Ak na vás doľahne tlak hektických dní, pomôcť by mohla aj čiastočná izolácia od rôznych podnetov. Vytvorte si pomyselnú bariéru medzi vami a tým, čo vás rozptyľuje. Skúste si tiež vyhradiť miesto, ktoré vám v podobných situáciách poskytne ticho, pokoj a úľavu.
Titulná fotografia: unsplash
