Mnoho mladých ľudí zvažuje štúdium v zahraničí. Dôvodov je veľa. Nejde len o možnosť vzdelávania sa na inej úrovni ako na Slovensku, ale aj o túžbu zažiť niečo nové či spoznávať svet. Nehovoriac o pracovných ponukách alebo vyššej životnej úrovni. Veľa študentov sa preto rozhodlo opustiť Slovensko a okúsiť svet na vlastnej koži.
Nie každý človek sa odváži odísť za hranice svojej vlasti. Strach z neznámeho a absolútnej samostatnosti sú určitými faktormi, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie mladých ľudí. Väčšina tých, ktorí sa rozhodli odísť, svoju voľbu neľutujú.
Prečo sa rozhodnúť pre štúdium v zahraničí?
Najčastejšie dôvody pre odchod sa pomerne zhodujú: „Chcela som si vylepšiť angličtinu, otvoriť nové možnosti, zažiť štúdium v medzinárodnom prostredí a osamostatniť sa,“ hovorí Eva, ktorá študovala v Dánsku na VIA University College odbor medzinárodný obchod a manažment marketingu.
Marko, ktorý študuje informatiku v Kanade na McGill University, sa rozhodol na základe jeho minuloročných skúseností: „Severná Amerika ma vždy lákala a tretí ročník strednej školy som študoval v New Yorku. To ma utvrdilo v tom, že mentalita tých ľudí a ich systém fungovania sa mi páči viac ako ten európsky, a že je to miesto, kde sa cítim dobre a kde chcem zostať.“
Formy prijímacích konaní sú rôzne
Dostať sa na zahraničnú vysokú školu nemusí byť až také náročné, udržať sa tam je už ťažšie. „Do zahraničia som šiel cez agentúru a tí mi povedali, že mi stačí zmaturovať na dvojky. Vysvedčenie som im poslal, potom so mnou spravili pohovor. Zaujímalo ich viac menej len to, ako sa mám, a bolo vybavené. Pár týždňov nato mi prišlo domov rozhodnutie o mojom prijatí,“ spomína Kristián, študent marketingu a manažmentu na Hanze University of Applied Sciences v Holandsku.
Ema, študentka University of Groningen v Holandsku, ktorá študuje odbor európske jazyky a kultúry, prežívala rozdielne skúsenosti: „Posielala som certifikáty (IELTS, DELF), diplomy, výpisy známok, všetky vysvedčenia zo strednej školy, motivačný list a životopis.“
Marko tvrdí, že fakt, že bol zo Slovenska, mu značne pomohol. Najmä preto, lebo jeho univerzita sa snaží o diverzitu študentov. Dobré známky zo strednej školy, pestré voľnočasové aktivity s dobrovoľníckou činnosťou hrali významnú rolu, aby vo výberovom konaní vynikol.
Výučba je zameraná na prax
Mnohí študenti sa zhodli na jednej veci – praktická výučba je základ. To, že na Slovensku je väčšina štúdia zameraná na teóriu, si uvedomili v plnej sile práve v zahraničí. Preto zdieľali rovnaký názor aj v tom, že zahraničné štúdium je rozhodne kvalitnejšie než to na Slovensku.
Prečítajte si tiež: Praktické predmety bez praxe. Online výučba vzala študentom možnosť vyskúšať si budúce povolanie na vlastnej koži
„Z 90 percent bolo štúdium postavené na praxi a skupinových projektoch. Každá jedna nová látka, ktorú sme preberali, bola následne využitá v podobe praktického cvičenia – projektu, ktorý sme vypracovali ako skupina,“ popisuje Eva. „Na zadania sme dostávali podklady od reálnej firmy. Každý projekt mal časový limit, musel byť odprezentovaný pred celou triedou a predstaviteľmi danej firmy,“ dodáva.
Eva ďalej tvrdí, že za každý semester mali aspoň tri väčšie projekty. Najlepšie vypracované zadania boli ocenené a finančne odmenené. Faktorom kvality bolo aj to, že mali študenti menej predmetov za jeden semester. Kvôli tomu si mohli dôkladnejšie prejsť konkrétne celky. Spolu s praktickým zameraním tu nechýbala ani teoretická časť vzdelávania.
Profesori a ich prístup
Názory na prístup profesorov sa líšia. „Slovenský lektor je presvedčený o svojej pravde, pretože je lektor. Dánski lektori nás nútia vyjadriť svoj názor, nech už je akýkoľvek. Vtedy sa učíme svoju prácu ohodnotiť a stáť si za ňou,“ hovorí Petra, ktorá študovala v Dánsku.
Ema tvrdí, že rozdiel medzi zahraničnými a slovenskými profesormi nie je až tak výrazný. „Povedala by som, že tu sú učitelia viac zmodernizovaní. V škole sme často pracovali s aplikáciami s rôznymi účelmi a taktiež od nás chceli, aby sme využívali svoje laptopy na hodinách.“
Za kvalitu sa platí
Nie všetky univerzity ponúkajú ubytovanie či platenú prax, ktorou by si mohol študent privyrábať. Mnohí si musia bývanie a prácu zohnať sami. „Bývam s priateľkou v malom byte. Internáty tu nie sú a je to odôvodnené tým, že škola takto nechce zarábať na zahraničných študentoch. Je tu mnoho iných organizácií, cez ktoré si môžete prenajať izbu. To je ale drahšie,“ hovorí Kristián, ktorý pracuje ako asistent predaja v Nike Factory Store.
Marko mal o brigádu postarané: „Škola ponúka množstvo brigád pre študentov. Ja som si jednu našiel hneď na začiatku štúdia a doteraz si ju držím. Ide o prácu s 3D tlačiarňami. Učíme ľudí, ako ich používať, a keď sa pokazia, tak ich opravujeme.“
Napokon sa všetci zhodli na fakte, že študenti brigádu v zahraničí potrebujú. Náklady za stravu, nájom, cestovanie a voľný čas sa musia z niečoho vykryť.
Ponuka práce po štúdiu
To, že zahraničné štúdium otvára mnoho pracovných možností, nie je žiadnou novinkou. Nie všetky školy ponúkajú prácu v danom odbore, no mnohé tomu napomáhajú.
„Ak bol študent veľmi dobrý v ročníku a mal nadpriemerné výsledky, mohol dostať pomoc od učiteľa a priame odporúčanie do zamestnania,“ vysvetľuje Eva. „Učitelia nám po škole dali zopár tipov, ako si nájsť robotu. Taktiež sme mali k dispozícii kariérne centrum a veľa možností na stáže, ktoré mohli byť predĺžené na riadny pracovný pome,“ tvrdí.
Prečítajte si tiež: Študentka umenia: Štúdium je jednoduchšie, keď sa človek učí to, čo ho baví
Ema má možnosť pracovať priamo po ukončení štúdia: „Práci po štúdiu je venovaná celá rubrika o kariérnych možnostiach. Konkrétne z môjho programu si absolventi vedia nájsť prácu do štyroch mesiacov, samozrejme, v odbore, ktorý vyštudovali.“
Svoju voľbu neľutujú
Všetko má svoje pozitívne, ale aj negatívne stránky. Na jednej strane sú na zahraničných školách vysoké náklady, no na druhej strane zahraničie ponúka kvalitné vzdelanie, nových ľudí a zážitky. „Výhod je rozhodne viac. Rozhľad, prístup k rôznym kultúram, precvičenie si cudzieho jazyka, spoznávanie nových ľudí a osamostatnenie sa. Človek, ktorý študuje v zahraničí, je ale neustále vzdialený od rodiny,“ hovorí Eva. Najviac študentom chýbajú slovenskí priatelia, rodina a naša príroda.
Vyššia životná úroveň so sebou nesie veľa nákladov, ale aj výrazne vyšší zisk. „Popri škole zarobím štyrikrát viac, ako by som zarobila na Slovensku, a to mám len part-time job,“ tvrdí Ema. Aj Eva zdieľa tento názor: „V zahraničí mám dosť kariérnych možností, ktoré by som na Slovensku nemala. Popravde, slovenská mentalita ma ubíja a neviem si predstaviť byť opäť jej súčasťou.“
Titulná fotografia: freepik.com
