Miliónové rekonštrukcie miest po tornádach, masové evakuácie pred katastrofami či opravovanie domov po povodniach stoja ľudí nielen veľa fyzickej a psychickej námahy, ale i financií. Väčšmi, ako naše peňaženky, však na prírodné katastrofy doplácajú fauna a flóra.
Keď trpí príroda, trpí i ľudstvo. Požiare, cunami, otepľovanie, vyhýňanie zvierat. To všetko negatívne pôsobí na komfort našej civilizácie. Nejde však len o ľudí, na zmeny sa musia adaptovať aj živočíchy a rastliny. A keď majú s obnovou problém oni, majú veľký problém i ľudia.
Vo fáze, kedy sa už nebudú dať zachrániť zvieratá, ktoré budú na pokraji vyhynutia, alebo sa nepodarí odvrátiť rýchlorastúce otepľovanie povrchu našej planéty, obyvateľom nepomôžu žiadne vynálezy ani peniaze.
Prírodné katastrofy môžu vzniknúť kedykoľvek
Zemetrasenia, povodne a cyklóny sú azda najviac skloňované pri slovnom spojení prírodné katastrofy. Niet sa čomu čudovať. Pri ich vyčíňaní zomrelo niekoľko miliónov ľudí a zdeformovala sa i sama príroda.
Medzi nebezpečné patria veľké suchá v Afrike, extrémne zimy v Mongolsku či roje kobyliek v Keni alebo v Somálsku. Organizácie sa snažia predísť zbytočným stratám ľudských životov včasným varovaním pred týmito katastrofami.
Klimatická zmena je však jednou z najdiskutovanejších tém, čo sa týka ohrozenia človeka a prírody. Podľa minuloročnej správy Svetovej meteorologickej organizácie vzrástol počet katastrof spojených s nepriaznivými prejavmi počasia a klímy oproti predchádzajúcemu storočiu o 14 percent. Pritom len za posledných 50 rokov ich bolo viac ako 11 000, vyžiadali si dva milióny úmrtí a spôsobili škody za takmer tri bilióny eur.
Odborníci upozorňujú na strácajúce sa ľadovce
Snehová pokrývka je pre planétu dôležitá svojou schopnosťou odrážať slnečné žiarenie. Narozdiel od tmavej, čiernej plochy, ktorá pohlcuje deväťdesiat percent týchto lúčov, a tým otepľuje Zem.
Letné mesiace na Arktíde vždy znamenali úbytok ľadovej plochy. No dnes je zamrznutej vody o štyridsať percent menej oproti roku 1980. Odborníci predpokladajú, že k úplnému roztopeniu ľadu dôjde v období do roku 2100.
Prečítajte si tiež: Zachraňujú zvieratá: Ak vymrie jeden druh, môže to vykynožiť aj ďalšie
V spomaľovaní otepľovania planéty pomáhajú v džungle. Tie sú totiž ,,ochladzovačom” Zeme. Za posledné desaťročia ich však ľudská činnosť zmenšila o sedemdesiatpäť percent.
Ako uviedol klimatológ Jozef Pecho pre Denník N, rok 2020 a 2016 boli na Slovensku najteplejšie. Ani studený oceánsky prúd, ktorý ochladil naše územie v polovici roka 2020, nemal vplyv na rekordné teplotné čísla. ,,Je to niečo, čo sa v histórii ešte nestalo,” dodáva Pecho.
Zmena klímy, zmena správania sa zvierat
Príkladom prispôsobovania sa na globálne otepľovanie sú mrože. Tie boli zvyknuté žiť na morskom ľade. Zmenou klímy sa však tento ľad zmenšuje a mrože si museli nájsť alternatívne miesto na prežitie.
Nevýhodou je, že na malom území ich prebýva viac ako stotisíc. A aby sa nemuseli tlačiť jeden na druhého, vylezú na skalu vysokú aj osemdesiat metrov. Pri pociťovaní hladu sa potrebujú dostať naspäť na pobrežie k vode, preto sa stáva, že sa doplazia na okraj útesu a zhodia sa z neho. Takto zahynie niekoľko stoviek jedincov.
Podľa časopisu Proceedings of the National Academy of Sciences je na svete až 515 druhov zvierat, ktorých počet vo voľnej prírode sa odhaduje na menej ako tisíc. Sú to napríklad korytnačky obrovské alebo ropuchy harlekýnové. Čo je však znepokojivejšie, polovica z nich má ešte menší výskyt, a ten je podľa vedcov okolo 250 jedincov.
,,Historické údaje o 77 týchto druhoch ukazujú, že v minulom storočí stratili 94 % svojej populácie. Ďalej v minulom storočí vyhynulo viac ako štyristo druhov stavovcov, teda vyhynutia, ktoré by pri bežnom vývoji mohli trvať až desaťtisíc rokov, čo ilustruje hlboký vplyv ľudstva na planétu a na druhy, ktoré na nej žijú,” uvádza nezisková environmentálna organizácia Earth.Org.
Aby prežili, musia sa prispôsobiť
Langury šedé v Indii mestskí ľudia uctievajú a zabezpečujú im potravu. Dostatok jedla a výživy pomáha k väčšiemu rozmnožovaniu tohto druhu opíc. Niektoré zvieratá sa tak prispôsobili, že sa pri ľudských obydliach majú lepšie ako ich druhy vo voľnej prírode.
Prečítajte si tiež: Klimatické zmeny, odlesňovanie, lesné požiare. Ekologické katastrofy neobchádzajú ani najväčší dažďový prales sveta
V New Yorku je najväčší výskyt hniezdiacich sokolov na svete. Majú tu dostatok potravy, ako napríklad holubov, a vhodný príbytok im zabezpečujú vysoké stavby. Levharti v Bombaji prosperujú najmä z koristí, ktorými sú zvieratá chované ľuďmi, napríklad ošípanými.
Je to však iba schopnosť zvierat dokázať sa prispôsobiť meniacemu sa prostrediu. Príkladov, ktoré zastrešujú pozitivitu ľudskej činnosti na faunu a flóru, je však minimum oproti negatívnym dopadom na prírodu.
Zmenu si zvieratá ani rastliny nevybrali sami. Ak chceli prežiť a naďalej prosperovať, obrat bol nevyhnutný. Dokazuje to i zistenie, že viac ako 70 percent zemskej pôdy a dve tretiny morského prostredia boli pozmenené ľudským faktorom, informuje Earth.Org.
Na klimatickú zmenu poukázala aj slovenská iniciatíva Klíma ťa potrebuje, ktorá petíciou žiadala Národnú radu o vyhlásenie stavu klimatickej núdze a zaviazala vládu, aby v rámci neho podriadila prípravu a schvaľovanie legislatívy, štátnych politík a štátnych projektov cieľu dosiahnuť uhlíkovú neutralitu v roku 2040.
Titulná fotografia: unsplash
