Štúdium na vysokej škole býva často náročné. Prípravy na semináre či učenie sa na skúšky dokáže zabrať mnoho času a energie. O niečo ťažšie to majú študentky, ktoré sa okrem školy venujú športu na reprezentačnej úrovni. Ako vedia skĺbiť prípravu na štúdium, tréningy a voľnočasové aktivity?
Kristína sa venuje hokeju už viac než pätnásť rokov. Všetko to začalo v roku 2002, keď Slováci vyhrali zlatú medailu na Majstrovstvách sveta. „Rodičia mi kúpili DVD z tých zápasov a mne sa to zapáčilo. Potom prišiel nábor do škôlky miestneho klubu, tak som to vyskúšala,“ spomína si na prvú skúsenosť s hokejom študentka žurnalistiky.
Paula sa k hokeju dostala pomerne neskoro. Mala dvanásť rokov, keď sa tento šport rozhodla vyskúšať po prvý raz. „Problém bol v tom, že väčšina detí začína s hokejom vo veku troch až štyroch rokov, ja som mala dvanásť. Hneď pri príchode mi ten šport tak učaroval, že som začala robiť všetko pre to, aby som sa postupne zlepšovala,“ hovorí študentka fyzioterapie. Veľkú podporu získala od trénerov, ktorí sa jej ujali a dali jej možnosť dobehnúť zameškané.
Tréningy sú náročné fyzicky, ale aj časovo
Keďže je hokej fyzicky namáhavý šport, tréningy sú okrem zlepšovania kondície zamerané na silu, výbušnosť, rýchlosť a takisto na power skating (technika korčuľovania, pozn. redakcie). To všetko je časovo náročné, preto majú hokejistky počas sezóny tréning dvakrát denne. Mimo sezóny, počas letných mesiacov, trénujú zvyčajne na suchu. Vtedy pracujú hlavne na kondícii, rýchlosti, sile a obratnosti.
„Popri hokejových tréningoch cvičím trikrát týždenne v posilňovni a cez víkend mám zápasy,“ popisuje Paula svoju klasickú rutinu. Spojenie ťažkých tréningov, štúdia a bežného života nie je jednoduché, no dá sa to. Ako hovorí Kristína, všetko je o prioritách. „Treba len chcieť a hľadať spôsoby, ako by to mohlo fungovať namiesto dôvodov, prečo sa nedá. Niekedy sa síce musíme premôcť a obetovať svoj voľný čas, ale všetko sa nám to vracia vo forme spomienok a zážitkov,“ dopĺňa Paula.
Život počas vysokoškolského štúdia
Paulin nástup na vysokú školu nebol jednoduchý. Zo začiatku mala veľké problémy so skĺbením všetkých aktivít: „Zrazu som mala celý deň zaplnený prednáškami, cvičeniami a nezostával mi čas na hokej.“ Pomohol jej tolerantný prístup trénerov, ktorí jej dali možnosť naplno trénovať a zároveň študovať. Teraz môže absolvovať tréningy s dorastom alebo s mužmi podľa toho, ako jej to časovo vyhovuje. „Sú tolerantní a vždy sa mi snažia pomôcť a vyhovieť. Mám šťastie, že som natrafila na tých správnych ľudí,“ dopĺňa úspešná hokejistka.
Kristínin život sa počas štúdia na strednej škole točil v kruhu tréningov, školy, jedla a spánku. Bolo to pre ňu náročné, ako po fyzickej, tak aj po mentálnej stránke. Vďaka podpore rodiny a priateľov však všetko zvládala. „Ten pocit, keď máte na krku zlatú medailu a spievate Slovenskú hymnu, stál za tú drinu a odriekanie,“ hovorí.
Po nástupe na vysokú školu Kristínin život zmenil úraz, ktorý ju donútil spomaliť. „Môj život sa začal točiť okolo operácií, rehabilitácií a o opätovnom skúšaní vrátiť sa naspäť na ľad. V súčasnosti som na tom lepšie a vyzerá, že odídem s hokejom do zahraničia. Škola mi vyšla v ústrety, tak verím, že zvládnem štúdium na diaľku a úspešne dokončím bakalársky stupeň.“
Počas pandémie mali viac voľného času
Keďže nás pandémia „zatvorila“ doma na niekoľko mesiacov, aj hokejistky mali zrazu oveľa viac času ako zvyčajne. Voľné chvíle využili na privyrobenie a taktiež sa konečne mohli venovať aktivitám, na ktoré im počas sezóny nezostával čas. „Počas pandémie som si našla brigádu a chodila som si trošku zarobiť. Predošlé roky som nemala takúto príležitosť. Aj keď som veľmi chcela, časovo mi to nevychádzalo,“ spomína si Paula.
Prečítajte si aj: Futbalistka Šurnovská: Ženský futbal na Slovensku je amatérsky, na Cypre máte aj auto
Študentky sa zhodujú, že počas bežnej sezóny je ich život v jednom kole a nezostáva im čas takmer na nič. Ak sa im nejaká voľná chvíľa naskytne, snažia sa ju využiť naplno. „Ak nejaká možnosť príde, rada si vyjdem von s kamarátmi alebo ho trávim s rodinou. Sú však dni, keď potrebujem byť sama so sebou. Len vypnúť hlavu, existovať a naberať energiu na ďalšie zápasy,“ hovorí Kristína.
Paula využíva voľné dni aktívne. Veľmi rada chodí na turistiku do hôr, kde dokáže vypnúť a vypustiť z hlavy všetky problémy. Toto leto si vypĺňala čas hraním turnajov v hokejbale. Zároveň to pre ňu bolo príjemné spestrenie prípravy. Okrem toho sa snaží tráviť čas kamarátmi, pretože sa niekedy kvôli povinnostiam nemajú možnosť vidieť aj niekoľko mesiacov.
Hokej im dal veľa skúseností
Hokej dal študentkám mnoho zážitkov, skúseností a nových priateľstiev. Kvôli náročnosti športu museli popracovať aj na svojej osobnostnej a mentálnej stránke. Za niekoľko rokov dosiahli úspechy, na ktoré môžu byť právom hrdé.
„Ak by som mala vybrať jeden top zážitok, ktorý mi dal hokej, bol by to asi medzinárodný IIHF kemp vo Fínsku, kde som v šatni sedela vedľa Japonky, Nórky, Kanaďanky či Američanky. Našou trénerkou vtedy bola najužitočnejšia hráčka Olympiády z roku 2014, švajčiarska brankárka Florence Schelling. Bola to pre mňa skúsenosť a zážitok na celý život,“ spomína si Kristína.
Aj Paula má mnoho spomienok, za ktoré môže vďačiť hokeju. Medzi najsilnejšie zážitky, ktoré má, je prvá nominácia do reprezentácie či prvé Majstrovstvá sveta vo francúzskych Vaujanoch, kde s tímom získali medailu. „Veľkým zážitkom bola pre mňa aj dovolenka v Afrike, ktorú sme dostali ako darček od klubu. Nedávno sa mi dokonca podarilo zahrať si prípravné zápasy za našich mužov v Partizánskom, o čom som doteraz ani len nesnívala. Je toho naozaj veľa a som neskutočne vďačná za každú skúsenosť, ktorú som vďaka tomuto športu získala,“ uzatvára.
Titulná fotografia: osobný archív Kristíny Fáberovej
