Hokej je na Slovensku šport číslo jeden. K televíznym obrazovkám dokáže prilákať státisíce fanúšikov. K určitému „vzdelávaniu“ fanúšikov pomáhajú aj články či analýzy domácich, ale aj zahraničných súťaží. Jedným z najobľúbenejších portálov na Slovensku je Hokejportál, ktorého šéfredaktorom je bývalý študent žurnalistiky na UKF Pavol Rajtar.
Čo vás k žurnalistike a k médiám celkovo priviedlo?
Keďže som bol veľmi slabý študent prírodných vied, bolo toto smerovanie pre mňa jasné. Sebakriticky som vedel zhodnotiť, na čo mám a nemám vlohy. Myslím si, aj na základe mojich skúseností, že veľa pracovníkov médií odpovedá na túto otázku podobne ako ja.
Kedy ste si uvedomili, že sa hokeju chcete venovať ako novinár?
Bol som asi tretiak na gymnáziu, keď som sa rozhodoval, čo chcem robiť ďalej. Vyšlo mi to ako najlepšia možná cesta pre mňa. Vedel som, že pôjdem nielen športovým, ale špecificky hokejovým smerom. Od začiatku nebolo inej možnosti. Iným témam som sa venoval len ak to chcela škola, praxoval som čisto len v hokejovej sfére. Som rád, že môžem robiť to, čo ma baví. Nie každý má to šťastie. Veľakrát počúvam, že športový novinár časom vyhorí. Ja zatiaľ nemám ten pocit.
Čo vás priviedlo k hokeju?
Hrával som ho od piatich rokov. V puberte som s ním skončil, keď som mal 16 rokov. Ak by som mohol vrátiť čas, neurobil by som to znova a počkal by som ešte nejakú tú chvíľu a snažil sa ho hrať aspoň počas štúdia na gymnáziu. Ale nejako som sa v minulosti rozhodol, tak som si to musel znášať celú strednú školu. Láska k tomuto športu a hlavne solídny hokejový prehľad mi však zostali. K aktívnemu hokeju som sa vrátil rekreačne práve počas štúdia na VŠ. Teraz je to už iba koníček, ale určite môj najobľúbenejší.
Aký je váš najpamätnejší zážitok v súvislosti s hokejom?
Z novinárskeho pohľadu je to osobná účasť v mix-zóne po semifinálovom zápase Slovensko – Česko na MS 2012 v Helsinkách. Slováci vtedy postúpili do finále. Emócie hráčov s tým spojené mi vošli do pamäte. Veľký zážitok mám aj z Kanady, keď som ešte ako 15-ročný hráč, ktorý tam bol na turnaji, mohol navštíviť zápas NHL. A rovno najväčšie kanadské derby medzi Montrealom a Torontom v najväčšej aréne NHL v Montreale.
Ste jedným z úspešných absolventov Katedry žurnalistiky na UKF. Aké máte spomienky na štúdium?
Veľmi dobré. Od začiatku ma štúdium veľmi bavilo. Nebola to z núdze cnosť, ale skutočne pomocná barlička pre moje neskoršie smerovanie. Veľmi dôležité, obzvlášť v žurnalistike, je popri štúdiu aj naberanie praxe. V súlade vás to dobre pripraví na vašej neskoršie novinárske povolanie.
Aké boli vaše začiatky po skončení štúdia na UKF?
Dal som si mesiac úplné voľno a potom som dostal vlastnú kanceláriu už ako šéfredaktor Hokejportálu. Bolo to tak dohodnuté už počas posledného ročníka môjho štúdia na UKF.
Prečítajte si aj: Náš život sa točí v kole tréningov, školy a spánku, no všetko je o prioritách, vravia hokejistky
Ako ste sa dostali na pozíciu šéfredaktora Hokejportálu?
Pre Hokejportál som robil od prvého ročníka výšky ako externý redaktor. Po piatich rokoch som dostal ponuku, že keď dokončím školu, môžem rovno nastúpiť ako šéfredaktor.
Vedeli by ste nám povedať niečo o tomto portáli?
Mne sa to ťažko hodnotí. Externe dáva prácu siedmim redaktorom, štyrom fotografom, jednému programátorovi, a hlavne je určený fanúšikom. A nemyslím len tým, že produkujeme články. Funguje do veľkej miery ako hokejová sociálna sieť, bol to zámer, vedeli sme, že moderovanou diskusiou získame ľudí. Je robený tak, aby ho fanúšikovia radi navštevovali a trávili na ňom viac času. Nielen si ho rýchlo prečítali a potom vypli. Momentálne je na tom webe vytvorených viac ako 40 000 užívateľských kont.
Ako vznikol nápad Hokejportál podcastu?
Vznikol v hlave majiteľa webu. Je veľký fanúšik podcastov. A už som ním aj ja. Priznám sa, že predtým som tento nový žáner príliš nepoznal. Dlhšie sme chceli priniesť na náš web aj nejakú audio-vizuálnu pridanú hodnotu. Vizuálna síce nie je, ale samotný podcast je veľmi dobrá forma, ako stránku urobiť zaujímavejšou. Ja celkovo rád robím s hlasom, hokej som v minulosti aj komentoval a verím, že ešte komentovať budem. Žáner podcastu mi vyhovuje. Baví ma to viac, ako písanie, ak mám byť úprimný.
Súhlasíte s tým, že kluby na Slovensku by mali viac využívať sociálne siete na propagáciu?
Momentálne si to už nemyslím. Sociálne siete sa za predošlé roky pohli výrazne dopredu.
Venujete sa najmä Tipos extralige. Máte pocit, že liga každoročne napreduje alebo je to podľa vás naopak?
Venujeme sa jej najviac, čo je asi logické, ale mojou veľkou snahou je a verím, že to aj vidieť, aby bol obsah webu čo najviac rozmanitý. Samozrejme, v rámci ekonomických možností. Preto máme aj redaktorov rozdelených špecificky na zámorské dianie, mladých hráčov v zámorí, európske dianie, SHL a Tipos extraligu. Ale k otázke. Myslím si, že liga si už asi päť rokov drží mierne vzostupný trend. Po odchode Slovana v roku 2012 sa asi na dva-tri roky dostala do slepej uličky, ale myslím si, že postupne z nej našla cestu. Ale určite sa má kam posúvať. Po všetkých stránkach.
Kde má podľa vás naša liga nedostatky a čo podľa vás zlepšila za posledných pár sezón?
Zlepšila komunikáciu s verejnosťou, dianie na sociálnych sieťach, manažéri dokážu pritiahnuť stále zaujímavejších legionárov, ktorí potom vďaka výkonom v našej lige zamieria do lepších súťaží. A čo som veľmi rád, dokáže na kvalitnejší medzinárodný hokej pripraviť, respektíve doňho posunúť aj viacerých slovenských hráčov v dobrom hokejovom veku. Mrzí ma však číslo divákov na tribúnach. Na údajne hokejovú krajinu sú tie počty veľmi nízke a osobne neverím, že sa toto bude výrazne zlepšovať. Minimálne nie v krátkej budúcnosti.
Prečítajte si aj: Atlétka Emma Zapletalová: Úspech si vyžaduje bojovnosť a pozitívne myslenie
Pravdepodobne najrozoberanejšou témou v slovenskom hokeji je reprezentácia. Boli pre vás výkony našich hokejistov na tohtoročných MS prekvapením?
Určite neboli. Kanadský trénerský rukopis sa začína prejavovať minimálne na hre. Výkony reprezentačného tímu majú stúpajúcu tendenciu už od MS 2018 v Kodani. Veľmi dobré boli aj o rok neskôr na domácich MS v Košiciach. Bolo len vecou veľmi nepriaznivej súhry okolností a odvrátenej športovej šťasteny, že sme na týchto dvoch MS nehrali štvrťfinálový zápas. Bolo zrejmé, že sa nám to v krátkej dobe pri udržaní výkonnosti podarí. Dokonca si myslím, že napríklad v Košiciach hrala reprezentácia ešte lepšie ako v Rige, napriek tomu, že výsledok dosiahla lepší v Lotyšsku. Sklamalo ma však, že hráči sa nevyhli aj veľmi nevýrazným výkonom. Štvrťfinálový zápas musí od národného tímu aspoň výkonnostne vyzerať úplne inak.
Nezadržateľne sa blížia zimné olympijské hry v Pekingu. Aké výkony očakávate od nášho tímu, ktorý si olympiádu musel vybojovať v augustovej kvalifikácii?
Pevne verím, že budeme svetlým zjavom olympiády. Aj keď musíme športovo priznať, že pri plných zostavách ostatných tímov, keďže znova sa bude hrať aj s hráčmi NHL, nemôžeme mať vysoké nároky. Reálnym cieľom je štvrťfinále. Menej bude sklamanie, viac veľké prekvapenie.
Na akých pozíciách vidíte našu reprezentáciu o päť rokov?
Ak si na najbližších piatich MS aspoň trikrát zahráme štvrťfinále a aspoň raz ho aj vyhráme, budem spokojný. Myslím si, že je to triezvy cieľ vzhľadom na všetky okolnosti. Myslím si, že veľmi podobné konštatovanie bude o slovenskom hokeji platiť aj o päť rokov a o ďalších päť zrejme takisto.
Autor: Peter Lévai
Titulná fotografia: pixabay.com
