Okrem rôznych projektov v zahraničí sa venujú pomoci vylúčeným rómskym komunitám na Slovensku. V spolupráci s Denníkom SME nedávno vytvorili sériu podcastov, v ktorých rozoberajú rôzne problémy vylúčene žijúcich Rómov. O komunitných centrách, generačnej chudobe či predsudkoch sme sa porozprávali s Janou Ondrušovou, koordinátorkou komunikácie a sociálnych sietí organizácie Človek v ohrození.
Vedeli by ste v stručnosti opísať vznik vašej organizácie a uviesť projekty, ktorým sa momentálne venujete?
Organizáciu v roku 1999 založila skupina novinárov, ktorými ľudsky pohli drvivé dôsledky konfliktu na civilistov vo vtedajšom vojnou zmietanom Kosove. Ich spontánna humanitárna reakcia vyústila do potreby založiť organizáciu, ktorá adresne reaguje na vzniknuté krízové situácie vo svete. Naše aktivity sa odvtedy rozrástli. Okrem humanitárnej pomoci sa venujeme aj dlhodobým projektom rozvojovej spolupráce, podpory ľudských práv a globálneho vzdelávania. Najdôležitejšia je podľa nás adresná pomoc, spolupráca s miestnymi partnermi a efektívne využívanie finančných zdrojov. V polovici roku 2016 sme spojili sily s českou organizáciou Člověk v tísni a prebrali sme projekty vo vylúčených komunitách na Slovensku, ktoré dovtedy úspešne viedol Člověk v tísni Slovensko.
A čo zahraničie?
V zahraničí máme momentálne rozbehnuté viaceré projekty. Pôsobíme napríklad dlhodobo v Libanone, kde momentálne podporujeme študentov a drobných podnikateľov, zamerali sme sa však aj na pomoc zraniteľným starším ľuďom pred nástupom zimy či na zlepšenie kanalizačného systému v meste Tripolis.
Prečítajte si aj: Študentka bola dobrovoľníčkou v Afrike: Zdravili nás „Hi, Mzungu“ (Ahoj, beloch)
Na Ukrajine pomáhame zavádzať vodu do nemocníc a škôl v blízkosti bojovej línie, kde je často infraštruktúra na základe konfliktu v havarijnom stave. V rámci nášho Skutočného darčeka sme tohto roku pomáhali napríklad aj chudobným rodinám v Ugande či v Nepále. Okrem toho organizujeme medzinárodný festival dokumentárnych filmov Jeden svet. Taktiež pracujeme aj s učiteľmi a prinášame do škôl témy globálneho vzdelávania.
Je vaša pomoc závislá len od finančných príspevkov darcov?
Naša pomoc ľuďom v ohrození nie je závislá iba od príspevkov darcov. Pomáhame najmä na základe dlhodobých projektov a grantov. Avšak bez pomoci darcov by sme nemohli poskytovať pomoc v takom merítku ako teraz. Väčšina grantov totiž vyžaduje spolufinancovanie. Taktiež, ak sa v teréne ukáže potrebná pomoc vo veciach, ktoré neboli naplánované v projekte, vieme využiť zdroje od darcov. Príkladom je naša jesenná pomoc v Libanone, kde pomáhame starkým prežiť blížiacu sa zimu v teple a suchu. V Libanone máme rozbehnutý aj iný projekt a potreba pomôcť starkým vyplynula z aktuálnej situácie. Tu sme mohli vďaka darcom pomôcť približne sedemdesiatim domácnostiam.
Čo sa týka problematiky vylúčených rómskych lokalít na Slovensku, kam konkrétne vaša pomoc v tejto oblasti smeruje?
V rámci našich komunitných centier sa dlhodobo venujeme práci s deťmi aj dospelými, ktorí žijú vo vylúčených lokalitách. Organizujeme rôzne komunitné aktivity, či už sú to kurzy šitia, práca v komunitnej záhrade alebo rôzne brigády. Deťom pomáhame napríklad s doučovaním, prevádzkujeme aj predškolské kluby, kde sa deti môžu učiť základné návyky, ako napríklad základy stolovania. Dospelým zasa poskytujeme individuálne, finančné či pracovné poradenstvo. Tých aktivít je, samozrejme, viac, spoločným menovateľom je snaha podporovať ľudí z vylúčených komunít. Sú to často ľudia s veľkým potenciálom, ktorí však vzhľadom na podmienky, v ktorých dlhodobo žijú, potrebujú pomocnú ruku, aby sa dokázali posunúť.
V akých lokalitách momentálne na Slovensku pomáhate?
Dlhodobo prevádzkujeme päť komunitných centier. Štyri z nich sú na východnom Slovensku, konkrétne v Roškovciach, Petrovanoch, Sveržove, Kojaticiach a jedno je na západe v Plaveckom Štvrtku. Počas prvej a druhej vlny pandémie sme však poskytovali humanitárnu pomoc, napríklad vo forme distribúcie ochranných pomôcok alebo bandasiek na vodu aj v ďalších vylúčených lokalitách. Okrem toho máme pracovno-poradenské centrum v Spišskom Podhradí a pracovné poradenstvo prevádzkujeme aj v rámci našej dcérskej organizácie Agentúra práce BBSK v Lučenci. V súčasnej dobe kvôli opätovnému zhoršeniu pandemickej situácie zvažujeme ďalšiu vlnu humanitárnej pomoci aj mimo našich komunít.
Spomínali ste komunitné centrá. V čom okrem vyššie spomenutého vedia ešte pomôcť?
Počas pandémie sa ukázala ich dôležitosť aj v tom, že v čase dištančnej výuky to často boli naši kolegovia v centrách, ktorí vytvárali most medzi online vyučovaním a deťmi. Pomáhali im pripájať sa na internet z komunitných centier, keďže deti doma v mnohých prípadoch nemali ani len počítač. Ale aj pri zadaniach, ktoré deti dostávali vo forme fyzických pracovných listov, bola často potrebná asistencia zamestnancov komunitného centra. Deťom chýbal výklad učiteľov a rodičia im veľakrát nedokázali s úlohami pomôcť, keďže sami mali dosiahnuté iba nižšie vzdelanie.
Na vašich internetových stránkach sme sa stretli s pojmom generačná chudoba. Viete opísať, o čo ide?
Zjednodušene ide o stav, keď žije istá skupina ľudí dlhodobo v podštandardnej pozícii voči zvyšku spoločnosti. Keďže tento stav trvá aj viacero generácií, ľudia, ktorí takto žijú, možno ani nepoznajú iné vzorce správania. Na základe toho im chýba sociálny a kultúrny kapitál, ale aj vzory z okolia, vďaka ktorým by dokázali zlepšiť svoj životný štandard. Jednoducho povedané, nevedia “chodiť” v situáciách, ktoré by človeku z majority prišli samozrejmé až banálne: napríklad, odviesť sa hromadnou dopravou do väčšieho mesta, navštíviť lekára či vybaviť si veci na úradoch. Generačná chudoba je fenomén, ktorý pozorujeme po celom svete. Na Slovensku sa však spája špecificky s vylúčene žijúcimi Rómami. Pridáva sa preto k tomu aj rasizmus či diskriminácia, ktorú zažívajú veľmi často. Kombinácia daných faktorov spôsobuje, že sa títo ľudia cyklia vo vzorcoch generačnej chudoby, z ktorej si väčšinou nedokážu sami pomôcť von.
Stretávate sa aj s negatívnymi názormi ohľadom pomoci v tejto oblasti?
Samozrejme. Časté sú názory, prečo pomáhame ľuďom, ktorí sú leniví, nestoja o pomoc a nechcú ani pracovať. Vnímajú vylúčene žijúcich Rómov, a niektorí aj Rómov všeobecne, ako jednoliatu masu neprispôsobivých ľudí. Tento názor vychádza z predsudkov, neznalosti historického pozadia či kontextu, v ktorom vylúčení Rómovia žijú. Pre človeka zo strednej triedy je väčšinou ťažké predstaviť si, že “stačí len chcieť” je mindset, ktorý u človeka, ktorý žije vo veľkej chudobe, má nízke sebavedomie a on aj ľudia z jeho rodiny či komunity sa stretávajú na každodennej báze s neprijatím a odmietaním, skrátka nemôže fungovať.
Okrem iného pomáhate vzdelávať verejnosť a odstraňujete rôzne predsudky. Je podľa vás toto kľúčový bod, ktorý môže viesť k zmenám?
Je to rozhodne jedna z ciest. Ľudia majú často rôzne predsudky, ktoré pramenia z nedostatku hlbšieho poznania. Médiá v tomto celom zohrávajú tiež kľúčovú rolu, keďže často podporujú škodlivé stereotypy. Aj preto sme rozbehli spoluprácu s Denníkom SME, kde vznikla séria podcastov Odsúdení na neúspech, ktorá vysvetľuje viaceré problematiky vylúčene žijúcich Rómov. Sériu sme podporili aj vysvetľujúcimi článkami k téme, ktoré môžete nájsť v aktualitách na našom webe clovekvohrozeni.sk. Snažíme sa tiež reagovať aj na komentáre pod príspevkami na našich sociálnych sieťach. Pozorujeme, že aj keď existujú ľudia, ktorí majú svoju pravdu a nepresvedčí ich nič, nájdu sa aj takí, ktorí po vysvetlení a poskytnutí náhľadu do problematiky trochu zjemnia svoju rétoriku a zamyslia sa nad tým, že veci nie sú len čiernobiele. Naše oddelenie globálneho vzdelávania sa zasa dlhodobo venuje práci so študentami, učiteľmi, ale aj novinármi a snaží sa prinášať globálne témy, toleranciu či scitlivovať novinársky jazyk.
Viete uviesť konkrétny príbeh, v ktorom ste niekomu pomohli zmeniť život k lepšiemu?
Tých príbehov sa za posledné roky nazbieralo niekoľko. Naposledy napríklad na našich sieťach zarezonoval príbeh Jula, ktorý vyrastal v dvoch detských domovoch a na začiatku pandémie sa vrátil z Anglicka, kde pracoval. Na východe, kde potom žil u svojich vzdialených príbuzných si však nevedel nájsť prácu.
Prečítajte si aj: Predajca Nota bene: Predaj časopisu mi dodal sebaúctu
Pomohol mu kolega v našom komunitnom centre v Petrovanoch, ktorý ho pripravil na pohovor v automobilke v Bratislave, kde Julo pracuje už tretí mesiac a dokonca sa stal styčným dôstojníkom pre ďalších ľudí, ktorí tam prichádzajú za prácou. Naši kolegovia mu pomohli nájsť bývanie, vysvetlili, aké dopravné spoje po meste potrebuje, pomohli zriadiť účet v banke či vybaviť prechodný pobyt. V tomto smere je Julo ukážkovým príkladom toho, o čo sa v rámci našej pomoci snažíme: podať človeku pomocnú ruku, aby sa mohol postaviť na vlastné nohy a ďalej už fungoval samostatne.
Spomínali ste, že sa na Slovensku venujete pomoci nielen deťom, ale aj dospelým. Je vaša pomoc v tomto smere žiadaná?
Je to dosť individuálne. Pravdou je, že miera motivácie vie byť u ľudí z vylúčeného prostredia z pochopiteľných dôvodov o čosi nižšia. Dobre to pomenúva naša kolegyňa, pracovná poradkyňa Jarka Holubová, ktorá je tohto roku nominovaná na ocenenie Roma Spirit. Spomína, že my človeku pomôžeme postaviť sa na štartovaciu čiaru, ale cieľ je už jeho. Napríklad preto v rámci pracovného poradenstva najprv s človekom, ktorý sa rozhodne nájsť si zamestnanie, niekedy prvé v živote vedieme motivačné rozhovory. Keď sa takémuto človeku časom podarí zamestnať sa, vie sa stať inšpiratívnym príkladom aj pre ľudí z okolia. Nedávno sme zapojili do programu duálneho vzdelávania tri deti z komunity vo Sveržove, ktoré na základe toho po prvýkrát okúsili život mimo komunity, keď sa odsťahovali na internát v Prešove. Otcovia, ktorí boli voči tomu spočiatku skeptickí, napokon zmenili svoj názor na základe zážitkov svojich detí, ktorým sa v škole darí. Rodičia im teraz dokonca sami prízvukujú, aké je dôležité, aby školu dokončili.
Pre ľudí je často zaujímavý spôsob pomoci dobrovoľnícka činnosť. Ponúkate možnosť dobrovoľníctva aj v tejto oblasti?
Áno, ponúkame možnosť dobrovoľničiť v našich komunitných centrách, kde sa dobrovoľníci venujú deťom, napríklad dve hodiny do týždňa. Tiež je aj možnosť robiť deťom mentorov. Desiatky dobrovoľníkov každoročne pomáhajú aj na festivale Jeden svet. Okrem Slovenska pravidelne otvárame aj dobrovoľnícke pozície pre projekty v zahraničí, aktuálne máme otvorenú dobrovoľnícku pozíciu v Moldavsku, kde pôsobíme už dlhšie. Odporúčame sledovať sekciu Pridajte sa na našom webe clovekvohrozeni.sk, kde zverejňujeme aktuálne pracovné pozície.
Autorka: Kristína Danielová
Titulná fotografia: archív organizácie Človek v ohrození
