Tento text vznikol v spolupráci s projektom Večery filmových klasík.
Autorka je jednou z organizátoriek.
Bavia nás filmy. Čo takto založiť filmové stretnutia pre študentov a pedagógov UKF a dozvedieť sa viac o filmových klasikách, ktoré by sme jednoducho mali poznať? Môžeme to skúsiť…
…a tak sme to skúsili.
Spolu s mojou spolužiačkou Katkou sme dlhšie premýšľali, že by sme chceli po sebe na našej univerzite niečo zanechať. Niečo, čo by mohlo pokračovať a rásť spolu s nami a našou katedrou. Onedlho sa nám naskytla príležitosť! Na predmete Základy projektového manažmentu sme mali vymyslieť projekt, ktorý by sme viedli. Katka si naplánovala projekt, v ktorom by organizovala cyklus filmových premietaní, a tak v spolupráci s pedagogičkou Nikolou Danišovou a pod jej odborným vedením sme ako pilotný projekt založili Večery filmových klasík.
Odštartovali sme sériu stretnutí Večery filmovej klasiky
Prvé premietanie sa uskutočnilo 26. októbra 2022 v priestoroch Univerzitného tvorivého ateliéru (UTA) a nieslo sa v Halloweenskej atmosfére. Na prvom filmovom večere sme premietali kultový film Alfreda Hitchcocka Psycho (1960). Tento výber spočíval najmä v tom, že stretnutia fungujú na báze vzdelávacích účelov ako doplnok k predmetu Dejiny filmu. Vzdelávacie účely podporuje aj následná diskusia, ktorú so študentmi po premietaní vedieme. Film Psycho vnímame ako modelový príklad kultového filmu (tzv. kultovky). Taktiež sa hodil do tematiky tohto stretnutia – niečo strašidelné, ale zas nie tak veľmi. Zároveň metaforicky predstavil, aké filmy by sme chceli v budúcnosti premietať a akým smerom sa budú naše stretnutia uberať. Chceme smerovať študentsko-komunitným zameraním a súčasne sa naučiť niečo nové, možno aj o filmoch, o ktorých študenti predtým nepočuli, alebo počuli a chceli by vedieť viac.
Foto: Alexandra Hollá.
Čo bude ďalej a kam smerujeme?
Naše pilotné premietanie prebehlo nad naše očakávania a záujem študentov nás veľmi milo prekvapil, za čo by sme sa im aj touto cestou chceli poďakovať. Na základe tejto spätnej väzby veríme, že sa opäť stretneme. Ďalšie stretnutia by sme chceli prirodzene nechať plynúť v podobných tematických rovinách. Rovnako sa snažíme tento koncept posúvať a zlepšovať. Práve preto pripravujeme zaujímavejšie, otvorenejšie diskusie a hlbšie analýzy premietaných filmov, pretože aj to k našej každodennej práci na hodinách patrí.
Spolu s Katkou sme chceli predstaviť odbor estetiky a špecifiká našej tzv. Nitrianskej školy, ktoré sa dnes v určitej aktualizovanej verzii učíme a preberáme od našich pedagógov. Súčasne sme zvolili jednu z populárnych platforiem, aby tento koncept dokázal zaujať aj mladých ľudí. Platforma filmu sa nám zdala ako efektívny spôsob prezentácie. Je to vďačný formát, na ktorom môžeme svoje poznatky odovzdávať ďalej. V konečnom dôsledku sa učíme aj my. Preto verím, že sa nám (a našim nasledovníkom) bude úspešne dariť tento koncept zachovávať a že to študentov a priateľov našej univerzity zaujme a obohatí.
Z vlastnej skúsenosti viem, že umenie v akejkoľvek podobe vie postihnúť isté vnútorné aspekty našej osobnosti. Má schopnosť transformovať či rozširovať obzory v bežnom živote. Po troch rokoch štúdia vnímam aj svoj osobnostný posun. Tento posun by som, spoločne s Katkou a našimi pedagógmi, chcela zdieľať a predviesť aj tým, ktorí by mali záujem. Myslím tým pomyselne „otvoriť oči“, niečo sa naučiť o sebe a o svete, možno aj takýmto svojbytným spôsobom prostredníctvom filmov.
Foto: Katarína Chňapeková.
Samozrejme, bez našich pedagógov by to nefungovalo, a preto sme veľmi rady, že tento nápad prijali. Takisto sa pravidelne stretávame a konzultujeme ďalšie smerovania, postrehy, zmeny či nápady týchto stretnutí. Nakoniec, je to zásluha nás všetkých. Som rada, že sa naše prvotné fanúšikovské nadšenie a chuť odovzdať nadobudnuté poznatky premenili v skutočnosť. Verím, že večery filmových klasík budú zastupovať naše idey aj naďalej.
Tešíme sa na ďalšie stretnutia.
Titulná fotografia: Alexandra Hollá.
