24. februára uplynul presne rok, odkedy sa začala ruská invázia na Ukrajine. Doteraz si pamätám, ako som sa ráno zobudila a na Instagrame som videla titulok: ZAČALA SA VOJNA! Vyľakala som sa, no keď som si zapla televíziu a uvidela zábery z Ukrajiny, tisíce áut v kolóne, ktoré sa snažili ujsť do bezpečia, ako aj tisíce ľudí, bolo mi do plaču.
Nikto v tento osudný deň nevedel, čo sa bude diať ďalej. A hoci hlavní vládni predstavitelia vedeli o tom, že na Ukrajine začne vojna, niektorí politici sa snažili do poslednej chvíle z tejto informácie urobiť hoax. Bohužiaľ, zrovna táto správa hoaxom nebola. Rusko skutočne vojensky zaútočilo na Ukrajinu. Na samostatný, zvrchovaný štát. So svojím jazykom, kultúrou, územím a národom.
Putin chcel prekresliť mapu sveta, nakoniec však celý svet spojil
Až na pár krajín sveta sa všetky štáty stali ihneď podporovateľmi Ukrajiny. Členské štáty Európskej únie, vrátane Slovenska, začali okamžite pomáhať humanitárne, prijímať ľudí utekajúcich pred vojnou, Slováci ukázali svoju dobrosrdečnosť a pomáhali na hraniciach s Ukrajinou ako sa len dalo. Nie málo ľudí poskytlo domov rodinám, ktoré z minúty na minútu prišli o všetko. O svoje domovy a neraz aj o svojich blízkych. Slovensko tiež začalo Ukrajine pomáhať vojensky, čo mnohí opoziční politici považujú za krok, ktorý nás privedie do vojny. Nemali by sme tomu veriť. Je to len ich zastrašovanie ľudí a získavanie volebných hlasov.
Pomáhali sme ako sme mohli, ale Slováci sa nezapreli
Každý súdny človek hľadal spôsoby, ako pomôcť. Mne osobne naskakovali zimomriavky pri každom pohľade na zábery z Ukrajiny, kde sa doteraz vraždia nevinní ľudia. Do konca februára sa zmobilizovali viaceré organizácie na pomoc ľuďom v núdzi a dali aj nám, obyčajným ľuďom, možnosť pomôcť. Veľa z nás podporovalo ľudí z Ukrajiny hlavne finančne cez tieto organizácie, ktoré následne mohli ľuďom pomôcť tak, ako to v tom momente najviac potrebovali. Oblečením, jedlom, hračkami pre deti, zdravotnou starostlivosťou, ale aj tou veterinárnou o zvieratá, ktoré sa Ukrajincom podarilo vziať so sebou do bezpečia. Našli sa však aj takí Slováci, ktorí mali problém napríklad s tým, že ľudia, ktorí utiekli pred vojnou, mali istý čas bezplatnú autobusovú prepravu. Ja osobne som sa stretla s paňou, ktorá utiekla z Ukrajiny a cestovala autobusom z Vrábeľ do Žitaviec. Netušila, kde sa nachádza, vedela iba, že má vystúpiť pri záhradníctve. Ochotne som ju navigovala, kedy má vystúpiť a v tom momente som si uvedomila, že ľudia, ktorí závidia Ukrajincom dopravu zadarmo, asi naozaj nebudú úplne v poriadku. Vymenili by sa títo ľudia s touto paňou? Chceli by zažiť situáciu, kedy by sa ocitli v cudzom štáte, nevedeli by jazyk a nepoznali by ani len zástavku, na ktorej majú vystúpiť? Ja by som to teda zažiť nechcela.
Prečítajte si aj: 365 dní celoplošnej vojny. Čo sa za rok na Ukrajine stalo?
Politici si z vojny urobili propagandu
„Navždy s Ruskom a nikdy inak“… Pamätáte si, keď tieto pokriky zneli z mítingov strany Smer-SD? Niektorí predstavitelia tejto, ale aj ďalších politických strán sa snažia z agresora urobiť obeť a naopak. Niet akejkoľvek pochybnosti o tom, že Ukrajina je napadnutý štát, ktorému musíme pomáhať, ako vieme. Nikdy nevieme, kedy sa v podobnej situácii môže ocitnúť aj náš štát. Ostáva nám len dúfať, že sa to nestane a že aj po ďalších voľbách budeme v bezpečí. Tieto voľby budú totiž kľúčové. Slovensko stojí na pomyselnom medzníku, kedy sa môže vydať dobrým smerom alebo zlým. Aj keď si mnohí myslia, že nie je koho voliť a nakoniec sa rozhodujú emočne a na poslednú chvíľu, tentokrát by sme sa mohli všetci pred predčasnými voľbami zastaviť a pouvažovať nad tým, koho voliť tak, aby sme boli stále demokratickou a prozápadnou krajinou v Európskej únii, ktorej súčasťou snáď už čoskoro bude aj náš východný sused – Ukrajina.
Nenechajme sa zblbnúť, stojme vždy na správnej strane a naďalej pomáhajme Ukrajine
Každý vie pomôcť. Už len tým, že nebudeme šíriť hoaxy a hlúposti na sociálnych sieťach, vieme urobiť obrovskú službu tým, ktorí neustále bojujú za svoju vlasť. Je to už rok, čo sa na Ukrajine bojuje a niektorí Ukrajinci už začínajú byť apatickí napríklad na sirény. Ak ich počujú, už len hŕstka z nich uteká do nejakého úkrytu. Sú statoční a aj keď o tom mnohí nevieme, sú nám naozaj vďační za všetku pomoc, ktorú sme im do dnešného dňa doručili. Áno, aj za to tričko, ktoré obliekli malému dievčatku, pretože jej žiadne iné nezostalo a aj za ten teplý čaj, ktorý si mohli dať, keď vo februári v mrazoch utekali z krajiny. Občania Ukrajiny, ktorí našli útočisko na Slovensku sa začlenili do pracovného procesu, deti do škôl, kde im, ale aj dospelým pomáhajú zvládnuť jazyk. Sú vďační a my by sme na Ukrajinu nemali zanevrieť.
Titulná fotografia: mil.gov.ua.