Putinova celoplošná vojna proti Ukrajine trvá už rok. Na prvý pohľad môžeme mať pocit, že sa toho veľa nezmenilo. Ak sa na posledný rok ohliadneme, zistíme, že prešla určitým vývojom. Každý z nás si spomenie na rôzne veľké udalosti. Mali vplyv na celkový vývoj bojov aj nastavenie Ukrajincov a celého sveta. Čo sa teda za 365 dní celoplošnej invázie stalo? Prinášame stručný prehľad najdôležitejších udalostí súvisiacich s vojnou na Ukrajine.
Venujme sa najprv aj kontextu. Bol síce opakovaný vo všetkých médiách pred aj po invázii ruských vojsk, no nebude na škodu si ho zopakovať. Dôležité je povedať aj to, že vojna na Ukrajine netrvá len rok. Začala sa ešte v roku 2014.
V tom čase sa náš východný sused snažil integrovať do západných štruktúr. Tieto snahy sa pokúsil zmariť vtedajší ukrajinský prezident Janukovyč. V roku 2013 nepodpísal asociačnú a obchodnú dohodu s Európskou úniou. Udalosti dali priestor masovým demonštráciám. Dnes sú známe ako Euromajdan.
Foto: Nessa Gnatoush.
Euromajdan vypukol koncom novembra, respektíve začiatkom decembra 2013. Ľudia dlhodobo odolávali ozbrojeným stretom s bezpečnostnými zložkami. Protesty v Kyjeve a v ďalších mestách trvali až do 22. februára 2014, teda asi tri mesiace. Výsledkom bolo 121 mŕtvych, tisíce zranených, ale aj odstúpenie a následný útek prezidenta Janukovyča do Ruska a vymenovanie novej vlády.
Len pár dní po Euromajdane začali na polostrov Krym prúdiť neoznačení ozbrojenci. Neskôr sa potvrdilo, že boli ruskí. Oficiálne ich tam Putinov režim vyslal až 1. marca. O dvadsať dní neskôr si Krym pričlenili. 7. apríla sa Ruskom podporované polovojenské skupiny v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny začali zmocňovať vládnych budov a vyhlásili Doneckú ľudovú republiku. 27. apríla sa stalo to isté v Luhanskej oblasti.
21. februára 2022 Putin tieto republiky uznal.
24. február 2022
Za úsvitu spustili ruské vojská celoplošnú inváziu na Ukrajinu. Zaútočili z východu, z Krymu aj z Bieloruska. Práve odtiaľ prišiel útok, ktorým mali ruské jednotky zabezpečiť Kyjev. Putinov režim potom mal inštalovať bábkovú vládu. Špeciálna vojenská operácia, ako svoju vojnu v Rusku nazvali, mala trvať len niekoľko dní. Ani poprední analytici nepredpokladali, že Ukrajina vydrží vzdorovať dlho.
1. apríl 2022
Ukrajinským obrancom sa podarilo vytlačiť ruské vojská z okolia hlavného mesta. Neskôr sa im podarilo dostať ich až na východ krajiny. Pri postupe ukrajinskej armády sa však vojakom a neskôr aj novinárom ponúkol pohľad na vojnové zločiny v okolí hlavného mesta. Telá zavraždených ľudí stále ležali na uliciach. Do nášho povedomia a histórie vstúpilo mesto Buča. New York Times spolu s ďalšími médiami z väčšiny krajín sveta priniesol zábery a svedectvá o mučení a zámerných bezdôvodných popravách civilistov. Niektorí z nich mali ruky zviazané za chrbtom.
Poznámka: Video obsahuje zábery, ktoré definitívne nie sú vhodné pre citlivé povahy.
Foto: Ukrajinská polícia.
13. apríl 2022
Ruské vojská obliehajú Mariupoľ od prvých dní plošného útoku. Oficiálne čísla v tomto dni hovorili o tisícoch zabitých civilistov v meste. Ešte v ten istý deň ruské vojská znížili počet obranných pozícií ukrajinských síl na dve. Zmocnili sa aj prístavu. Z Mariupoľa poznáme aj zábery a príbehy o obrancoch veľkej oceliarskej firmy Azovstaľ. 18. apríla bolo 95 % mesta zničených bombardovaním. 9. mája viedli mestom jednotky nelegitímnej Donetskej ľudovej republiky víťazný sprievod. Medzi 16. a 20. májom obsadili okupačné vojská aj samotný Azovstaľ – poslednú baštu odporu v Mariupole.
6. september – 2. október 2022
Ukrajina týždne zámerne vypúšťala nepravdivé a zavádzajúce správy o plánovanej protiofenzíve na juhu. 29. augusta túto ofenzívu aj oficiálne potvrdili. Rusko tak presunulo značnú časť svojich síl na juh, ku Chersonu. 6. septembra však ukrajinské jednotky spustili protiofenzívu pri Charkove. Ešte v ten istý deň sa im podarilo obranné línie nepriateľov prelomiť. Na druhý deň oslobodili už štyristo kilometrov štvorcových svojho územia. Za necelé štyri týždne sa im podarilo oslobodiť asi 12-tisíc kilometrov štvorcových.
30. september 2022
Vodca ruského režimu Putin anektoval štyri ukrajinské oblasti a pripojil ich k Rusku. Krok odsúdila väčšina krajín sveta. Od začiatku nebolo jasné, či sa anexia týka celých administratívnych území alebo len častí, ktoré Rusko okupuje.
Rok po
Kde sme dnes? Vojna stále pokračuje. Ukrajinci zahnali ruské jednotky na východ a fronty sa hýbu len veľmi pomaly. Národná rada už niekoľkokrát odsúdila ruskú agresiu a režim, ktorý ju vedie, označila za režim podporujúci terorizmus. Svetoví lídri pravidelne navštevujú Kyjev. Západ posiela rakety, tanky a v najbližších týždňoch možno pošle aj lietadlá. Napriek tomu sa solidarita za rok vojny z väčšiny populácie vytratila.
Prečítajte si aj: Pomôžme spolu Ukrajine.
Volanie po mieri sa stalo hlavnou tézou proruskej propagandy. V preklade však znamená, že by sme Ukrajine nemali pomôcť. Politika appeasementu, teda ústupu agresorovi pred strachom z eskalácie, nikdy k ničomu dobrému neviedla. My, obyvatelia štátov, ktorých sa takáto politika v roku 1938 týkala, by sme o tom mali vedieť najviac.
Na Ukrajine stále nezmyselne zomierajú ľudia. Nezabúdajme na to. Urobme všetko pre to, aby to tak 24. februára 2024 už nebolo.
Titulná fotografia: Anton Holoborodko.
