Jedného dňa som sa zobudila a povedala som si, že pôjdem na Erasmus… Ale nie, tak to celkom nebolo. Avšak, trochu spontánnosti sa v tom rozhodnutí nachádzalo.
Ako to už väčšinou býva aj u nás na UKF, všetky informácie si treba zohnať. Na druhej strane sa nachádzajú pokope a teda stačí si len sadnúť na stoličku a použiť internet. Potom vyplniť pár papierov, navštíviť svojho Erasmus koordinátora a spýtať sa ho, kam všade by sa dalo vycestovať. Nakoniec stihnúť zopár deadlinov a držať svoju nedočkavosť na uzde pred zverejnením schválených študentov na výmenný pobyt Erasmus+. Aké jednoduché, však?
Mojou destináciou sa stal Olomouc. Povedali by ste si, že to nie je až tak ďaleko, avšak doprava doň má svoje čaro. V tomto o trochu väčšom meste než je Nitra je toho o čosi viac. Viac dopravy, viac ľudí, viac architektúry na pozeranie, viac kultúry, viac spoločenskej zábavy, viac cudzích jazykov… Ja viem, je to proste hriech, tieto mestá sa nedajú porovnávať!
Mojou školou sa stala Univerzita Palackého. Z historického hľadiska oproti Nitre existuje už viac ako 500 rokov, čo prináša na jej chodby ducha starovekosti. V súčasnosti obýva staršie budovy, ktoré sú roztrúsené po celom meste, rovnako ako aj naša UKF. Historicko-poetický názov Univerzitnej knižnice – Zbrojnica dopĺňa vedomosti 24 tisícom študentov na ôsmich fakultách.
Po príchode do tohto mesta bolo treba sa rýchlo zorientovať, rýchlo stratiť v zostatkovej administratíve (a nie celkom príjemnom prerábaní študijného plánu) a rýchlo nájsť v novom prostredí “studentských kolejí” s medzinárodnou účasťou, v starom meste so svojou maličkosťou a na univerzite so svojou veľkosťou.
.
.
.
.
.
.
.
.
Lucia Holienčinová,
redaktorka ON
