„Už by sme mohli začať, ak nechceme zmoknúť,” ozýva sa z hlúčika dievčat, ktorý je pripravený na štarte Jarného behu Nitrou. Tejto poznámke sa ale nevenuje veľká pozornosť, lebo všetci napäto sledujú pištoľ, ktorá má odštartovať začiatok. Dievčatá budú bežať dve kolá. Je to viac ako minulý rok, že vraj si treba klásť vyššie méty. Ešte trochu vzruchu a… buch! Pištoľ urobila rachot a všetko je v pohybe.
V tejto chvíli sa už mysle bežkýň zameriavajú na jedno, dobehnúť. Bez ohľadu na to, či prišli vyhrať, alebo si len dokázať, že na to majú. Z masy sa veľmi rýchlo odtrhne skupinka dievčat, ktorá napreduje rýchlejšie ako zvyšok. Na jej začiatku, ladne beží usmiata blondína, ktorej vysoké tempo zjavne nerobí problém. Ako bolo povedané, trasa vedie cez most, most a ešte raz most, most. Aby sa to náhodou nepoplietlo. Tempo stále šialené, prvé míňajú dobrovoľníkov v oranžových vestách, ktorí dohliadajú na bezpečnosť. A skok, skok… ďalej.
Most aj otočka a už sa blíži koniec prvého okruhu. Blondína ďalej udáva krok. Chlapci, ktorí budú bežať potom stoja rozostavení po bokoch a povzbudzujú. Vedúca skupina, z ktorej sa postupne oddeľujú bežkyne, ktoré už nevládzu, napreduje ďalej…
A titul za veľkého potlesku obhájila Viktória Kotoučková, ktorá v závere šialene zrýchlila. „Pred štartom som ešte stihla stresovať, keďže som chcela vyhrať a obhájiť minuloročné víťazstvo. No dĺžka trasy nerobila problém, rozdiel bol iba v tom, že tohto roku boli silnejšie súperky,” vyjadrila sa o pretekoch.
Vzápätí, ako dobehla posledná súťažiaca, sa pozornosť presunula na mužov. Pred nimi tri kolá a v ich hlavách veľké sústredenie. Most, most, most… a stále dokola. Svaly sa napínajú, dych sa zrýchľuje. Nechýba však aj dávka humoru, a preto diváci vidia súťažiaceho, ktorý bežal s hasičskou vestou. Mužský boj je viac napätý ako ten ženský. No aj rozdiely medzi súťažiacimi. Preto keď dobieha do cieľa ako prvý Ján Piala, dychčí vedľa neho veľa súťažiacich. Tí práve dokončili druhé kolo a len úkosom pozorujú prvého bežca, ktorý má úsmev na tvári.
„Kedy budú dávať ten guláš,” je najčastejšia otázka hneď po tom, ako sa skončila hlavná časť programu. Guláš je ale tiež nemenej dôležitý dôvod, prečo sa zúčastniť bežeckej súťaže.
Všetci, ktorí tak urobia, naň majú nárok. Niektorí to majú aj naopak, idú bežať, len aby dostali guláš. No nech už sú dôvody akékoľvek. Prísť, zabaviť sa, niečo si dokázať a ešte sa aj dobre najesť, sa naozaj oplatí. Veď stačí iba odhodlanie, most, most a vidíme sa o rok.
autorka: Mojmíra Némethová
foto: Marek Čabák
