Všetko čo mám
…všetko čo mám je ranná rosa
studená a jemná ako tečúca krv z nosa
po šarvátke častej so sebou samým
idúc ruka v ruke so svetlom ranným…
…všetko čo mám je myseľ plná
spomienok i tajomstiev prívalová vlna
a záplava bolesti i hrejivá pomoc
keď šťastia i radosti vzala mi polnoc…
…všetko čo mám sú dve ruky
a jazvy na nich sú krásne stuhy
ktorými maľujem dvadsať rokov
bytia, smelých i nesmelých krokov…
…všetko čo mám sú tri bodky
ktorými začínam tieto riadky
a venujem ich mojim drahým
ktorí neprekročia Styxu brehy…
…všetko čo mám je jedno besné
bijúce a nepokojné ako zvery lesné
a nepoddajné srdce, dávno roztrieštené
však i kúskom možno vznešene milované…
CELA 711
Tak hlboko klesnúť, tak ďaleko zájsť,
Čo som si myslel, odsúdený do cely sedemstojedenásť
Špinavá diera tri krát tri metre,
Pekelný domov v teplej zime i ľadovom lete.
Cela s lôžkom s páchnucou dekou,
Popísanou nenávisťou, zajatou vekom
A na stenách vyryté odkazy predkov
Krv a kal každému kvapká z nechtov…
Deň, nie, to len čas tu strávený
Je strachom natrávený a neistota
Zožiera ti v tepne život ako obed presolený
A večer sa modli, aby ráno zmysly sa prebudili
Ten hlas, už nesmie znieť
Tie výkriky a volanie keď človek chce mrieť
A na tebe odkvapká krv z jeho rúk
…list na rozlúčku, to almanach jeho múk.
A zrazu, v jeden deň kedy nevyšlo Slnko
A pasoval som sa so sebou samým,
Prestal chutiť trest trpko
A z človeka slabého sa stal vyrovnaný…
Brána sa otvára, ostnaté drôty za mnou,
Dvadsať rokov života, zapálim tu za sebou
Mnoho mesiacov, ešte viac dní,
Čas zapísaný jazvami, nikdy ho už nevrátim…
Slzy, bolesť, hlad myšlienkové pochody
Pretínajúc tradované horory
O ľuďoch schopných za hranice ľudskosti zájsť
…väzenie pre priemer, cela 711…
Z E M
Zem prastará, kde obilie zrní,
Zem chlebodarná, tak sa jej vraví,
Zem Otca i syna, zvlažená slzou,
Zem matkinho bôľu, dupaná nohou bosou,
Zem napitá krvou, železnou kostrou,
Zem zbitých vlkov s urezaným chvostom,
Zem hladných sirôt, čo krv im vrie,
Zem kniežat, kde ľud syzifozsky drie,
Zem, kde pri úsmeve slzy roním,
Zem, kde pre brata, hlavu katovi skloním,
Zem zasiatej lásky, kde rastie mor,
Zem upálenej masky, kde neprítomný Amor,
Zem posadnutých figurín, nahých, mŕtvych,
Zem červených vitrín, hyen večne sýtych,
Zem ľúbezných víl, divožienok,
Zem, kam vdovy chodia páliť vienok,
Zem, kde všetci veria v Boha,
Zem, kde v lásky chrám nevstúpi noha,
Zem, kde učiť deti pravde, hrdelný je hriech,
Zem, kde mentorom je, bol…bude?…lieh,
Zem, kde domov si každý bráni,
Zem, kde už len prastarí víta na stráni,
Zem, ktorá mi leje úsmev i žiaľ,
Zem, kde víno je trpké ako zloby kal,
Zem, ktorú milujem, kam sa vrátim,
Zem, v ktorej chotároch sa rád stratím,
Zem, kde ma nemá nik rád,
Zem, ktorá zradila ma nespočetne krát,
Zem moja, vydretá dlaňami, jazvami,
Zem prerytá hrdými bralami,
Zem ľudí, kde vrátiť sa do chalupy chcem,
Zem, kde kosím lúku, spievam a v tichosti mriem…
PÝCHA
Každý ju pozná v bdelosti svojej
V intimite, v plachte zabalenej
S kúskom radosti i žiaľu strojenej
A schodmi do neba či pekla lemovanej
Aleji zo sebectva murovanej…
V bielom plášti zo zamatu
Zahalí ťa pani z obrázku
A ovinie kôl hrdla oprátku,
…už ťa má na krátku, spáli ťa a škrtí!
Pyšný princ so šedým zákalom
Čo svet čiernobiely vidí
A veru i na púšti by daždilo
Až cítiť by bol zápach pýchy divý…
Tak teda pýcha!
S otvoreným srdcom ťa vítam
Len teba dusím v žilách, iných sa nepýtam
Si ako padajúci balvan, poranené zviera
Odporné sebectvo, hnijúca obava i strach!
Pýýýýchááááá, polámem si suché krídla!
A nabodnem tam utrhnuté slzy mám!
Si ako čierny mor, čo kŕmim ním seba sám!
Opusti ma i zostaň, čierny vlk chce žiť bez teba,
Chce žiť sám…
Sám so svojou pýchou
Obrastený bodavým kríkom
Kde počuť kriku ticho
Len dnes ako po celý rok
Slová šialenstva nesú sa tmou…
Ach, pýcha…s otvorenou náručou ťa vítam…
autorom básní je Tomáš Pavlech,
študent 1. ročníka učiteľstva histórie a výchovy k občianstvu na UKF (HIVOb)
pozn. red.: diela sú v pôvodnom znení, neprešli korektúrou
