Zoznam zakázaných látok športovcov sa nestále zväčšuje. O dopingu nie je dôležité hovoriť len v prípade veľkých mien v športovom priemysle. Zakázané látky sú nebezpečné pre ľudské telo a môžu mať neodvrátiteľné následky, nielen zničenie kariéry športovca. Ako sa vyvíjali antidopingové opatrenia v praxi?
Keďže dopingové opatrenia a zoznam zakázaných látok sa neustále vyvíjajú, na rok 2020 je naplánované vydanie nového kódexu.
„Odsúhlasenie nového antidopingového kódexu prebehne v novembri tohto roku v Katoviciach,“ uviedla riaditeľka Antidopingovej agentúry SR Žaneta Csaderová.
Po odsúhlasení nastane obdobie, kedy sa zmeny kódexu prevedú do praxe. „Rok 2020 bude rokom, kedy sa budú musieť zmeny v kódexe zavádzať. Keďže proces nie jednouchý, vyžaduje si dlhšie obdobie,“ dodáva.
Kuriózne prípady z histórie
Počiatky dopingu nachádzame už v období spred päťtisíc rokov. V tom čase v Číne používali výťažok z rastliny chvojník čínsky. Ten mal zvýšiť výkonnosť športovcov.
Na posilnenie mužnosti športovci v minulosti dokonca jedli semenníky zvierat. Prípady užívania posilňujúcich látok sú známe aj z obdobia rímskych olympíjskych hier. Súťažiaci konzumovali napríklad halucinogénne huby na zvýšenie výkonnosti.
Napriek tomu, že kódex, aký poznáme dnes, neexistoval, športovci dostávali sankcie prísnejšie než v súčasnosti. Nezriedka im udeľovali aj trest smrti. V porovnaní s historickou praxou sa sankcie výrazne zmiernili.
Prečítajte si aj: Bez dopingového testu sa nedá uznať rekord, vraví odborník na antidoping
Kokaín a alkohol spolu na zlepšenie výkonnosti
„Sankcia závisí od porušenia antidopingových pravidiel. Neexistuje jedna, ktorá sa vzťahuje na všetky porušenia,“ vysvetľuje Csaderová.
Udeľujú sa tresty od dvoch do štyroch rokov, v prípade opakovaných porušení hrozí športovcom až osem rokov.
Pokiaľ však previnilec porušuje pravidlá naďalej, hrozí mu až doživotný dištanc. „Športovec nemôže byť súčasťou žiadnej športovej organizácie, nemôže trénovať, ani sa združovať s aktívnymi športovcami,“ uviedla.
V 19. storočí bolo u cyklistov a iných vytrvalostných športovcov bežné užívanie kofeínu, kokaínu a alkoholu na zvýšenie výkonu.
V tomto období sa začínajú objavovať prvé dokázateľné prípady dopingu. Narastal najmä dopyt po prípravkoch s povzbudzujúcim účinkom. Okrem spomínaných látok to boli aj ópium, nitroglycerol či strychnín. Na zvýšenie účinnosti využívali aj kombinácia látok – kofeín s heroín alebo alkohol s kokaínom.
Dopingom označujeme vo všeobecnosti používanie zakázaných látok či metód v športe. Presnejšiu definíciu problematiky možno nájsť vo Svetovom antidopingovom kódexe, ktorého prvá edícia vyšla v roku 2003. Od vzniku kódexu doping definujeme ako porušenie jedného alebo viacerých antidopingových pravidiel uvedených v kódexe.
Nástup anabolík po vojne
Dnes dobre známe látky využívané na doping, anaboliká, sa do športu dostali po druhej svetovej vojne. Slúžia najmä na rast svalovej hmoty. Využívajú ich teda hlavne v športoch, ktoré si vyžadujú veľa svaloviny. V najväčšej miere ich užívajú kulturisti.
Rozšírenou formou anabolík boli tzv. AAS (androgénne anabolické steroidy). Spomínané steroidy boli obľúbenou formou dopingu v Sovietskom zväze.
„Bývalé posocialistické štáty mali spoločnú ideológiu v športe – stavať úspech politickej strany na úspechu v športe. Úspech v tejto krajine sa rovnal úspechu v hospodárstve či ekonomike. Krajiny združené v Sovietskom zväze častokrát preto siahali aj po zakázaných látkach,“ vysvetľuje Žaneta Csaderová.
Regulačné orgány antidopingu
V roku 1928 sa Medzinárodná amatérska atletická federácia rozhodla zakázať používanie látok ovplyvňujúcich výkon športovcov. O niekoľko rokov neskôr vznikla aj lekárska komisia, ktorá sa bližšie zaoberala dopingom.
Prvé testy uskutočnili na letných olympijských hrách v Mexiku a tiež zimných vo Francúzsku v roku 1968. V súčasnosti sú dôležitými dokumentmi dopingovej problematiky Medzinárodná charta proti dopingu v športe a Dohovor proti dopingu Rady Európy.
Celosvetovo sa dopingom zaoberá Svetová antidopingová agentúra (WADA), ktorá vznikla v roku 1999.
Na Slovensku existuje zvlášť aj Antidopingový výbor SR, ktorý vznikol ešte skôr, a to v roku 1992. V dôsledku Zákona o športe, pod ktorý spadá aj problematika dopingu, vznikla Antidopingová agentúra SR (SADA), ktorá je od roku 2016 nezávislou organizáciou.
Titulná fotografia: pixabay.com
