Riaditeľka Antidopingovej agentúry Slovenskej republiky Žaneta Csáderová v rozhovore pre Občas nečas povedala, ako sa postupuje, ak príde športovcovi zle pri odbere krvi a nedá sa vzorka odobrať. Hovorila tiež o medializovanej dopingovej kauze Mateja Tótha a mnohom ďalšom.
Antidopingová agentúra Slovenskej republiky vznikla v roku 2009. Ktorá inštitúcia alebo organizácia sa dovtedy problematikou dopingu zaoberala?
Od roku 1993 existoval Slovenský antidopingový výbor. Bolo to občianske združenie, ktoré môžeme porovnať s terajšími športovými federáciami. Členovia výboru boli zároveň členmi národných športových federácií. Organizácia pozostávala zo všetkých členov našich národných športových zväzov. Oni rozhodovali o činnosti antidopingovej agentúry.
Existoval tu však konflikt. Pretože samotní títo členovia určovali pravidlá antidopingovej politiky. Neskôr, v roku 2009, preto vznikla štátna príspevková organizácia.
Ako sa snažíte vzdelávať mladých budúcich športovcov, aby sa prípadnému dopingu vyhli?
Úlohou agentúry je prioritne aj vzdelávanie športovcov. Problémom však je, že priamo pod nás športovci nepatria. Športovec podlieha národnému športovému zväzu. Zväz má veľa klubov. A športovec je iba členom klubu. Dostať sa teda priamo k nim je náročné.
V súčasnosti oslovujeme národné športové federácie s tým, aby na ich stránkach boli zverejnené informácie. Tie by mohli športovcovi pomôcť, aby následne neporušoval antidopingové pravidlá.
Okrem národného registra športovcov existuje aj medzinárodný. Na základe čoho prechádzajú jednotliví športovci z jedného do druhého?
Vychádzame z kritérií výkonnosti, kde jedno je významné z pohľadu národného a druhé z medzinárodného. Ak má medzinárodná športová federácia zadefinované, že pod tieto umiestnenia bude mať záujem športovca v národnom registri sledovať, po dosiahnutí tohto kritéria prechádza k nej. Na národnej úrovni je to podobné.
Prečítajte si aj: Bez dopingového testu sa nedá uznať rekord, vraví odborník na antidoping
Športovci, ktorí spadajú pod vašu agentúru, musia udávať presné informácie o tom, kde sa budú nachádzať a v akom čase, aby ste u nich mohli vykonať náhodnú antidopingovú kontrolu. Na aký čas vopred vám musia túto informáciu poskytnúť?
Musia nám to dávať vopred na štvrť roka. Do systému sa zadáva jedna hodina každého dňa, kedy u nich môže testovanie prebehnúť. Ak na mieste, ktoré športovec určil v tom čase, nebude, berie sa to ako porušenie antidopingových pravidiel. Takéto porušenia môže mať tri za jeden rok. Od športovca vyžadujeme čo najviac informácií, aby sme ho mohli ľahšie nájsť a otestovať.
Z médií sa často divák dozvie len to, že športovec dopoval a nevie pozadie celého problému. Športovci sú tak často vopred odsúdení. Príkladom je aj Matej Tóth. Myslíte si, že je táto problematika dostatočne medializovaná?
Každý očakáva senzácie. Čím je prípad „horší“, tým väčší záujem u verejnosti vzbudzuje. Zároveň divák nevie, ako prípad dopadne (môže ísť len o podozrenie z dopingu). O to väčší záujem téma vzbudí, ako sa podozrenie ukáže u našich top športovcov. Je rozdiel, keď je pozitívny športovec, ktorého nikto nepozná, a niekto svetovo známy.
Pre ľudí sú takéto kauzy veľmi atraktívne, preto ich novinári radi medializujú tak, aby divákov prilákali.
V súvislosti s Tóthom sa spomínal jeho biologický pas. Čo tento termín znamená?
Biologický pas sa zaviedol povinne pre všetkých športovcov, ktorí spĺňajú určité kritériá. Ide najmä o vytrvalostné alebo silovo-rýchlostné športy, v ktorých percentuálne zneužitie určitých látok, ktoré sa ťažko odhaľujú priamo z moču, je náročnejšie.
Je to teda pomôcka, ktorá zbiera údaje o športovcovi. Existuje hematologický a steroidový pas. Prvý pozostáva z určitých krvných parametrov ako napríklad hemoglobín a podobne. Robí sa profil vnútorného prostredia športovca, ktorý nám napovie, či sa v jeho tele niečo mení umelo alebo prirodzene. Tak isto to funguje so steroidovým profilom. Ten sleduje hodnoty steroidov v tele.
Výsledky športovcov, ktorí dosiahli svetové rekordy, sa musia uchovávať, aby sa mohli v prípade potreby preveriť. Sú známe aj prípady, kedy sa svetový rekord musel anulovať. Stalo sa však niekedy aj to, že športovcovi rekord neuznali, pretože dopoval, no napokon sa ukázalo, že to tak nebolo a rekord mu vrátili?
Mám pocit, že sa to stalo v súvislosti so zakázanou látkou. Ak látka v ten rok nebola na zozname zakázaných látok, nemohla sankcia za jej vzatie platiť. Ale na druhý rok už látka na zozname zakázaných bola. Vždy si treba overiť, či sa v tom čase látka nachádza na zozname, alebo nie. Ak je proces vykonaný, ako má byť, tak by sa nemali žiadne rekordy vracať alebo anulovať.
Prečítajte si aj: Za doping sa v minulosti aj popravovalo. Ako sa vyvíjali antidopingové opatrenia?
Stáva sa, že vám športovec povie, že mu nemôžete vziať test, pretože mu príde pred športovým výkonom zle? Ako sa takáto situácia rieši?
Je to veľmi časté. Nie všetkým športovcom je príjemné byť pri odbere krvi. Je preto dôležité, aby pri odbere bol dopingový komisár špeciálne na odber krvi, ktorý dokáže reagovať na prípadnú nevoľnosť. Športovec si pri odbere môže sadnúť alebo ľahnúť.
Osobne som zažila situáciu, pri ktorej sa športovcovi nedala krv odobrať ani na tretíkrát. Platí pravidlo trikrát a dosť. Komisár má tri pokusy na odber krvi. Ak sa mu to nepodarí, plánuje sa, čo bude ďalej so športovcom. Môžu sa napríklad použiť iné prostriedky na odber krvi.
Každý športovec musí vedieť, čo ho pri dopingovej kontrole čaká. Musí byť pripravený aj po psychickej stránke. Preto je dôležité vzdelávanie, ktoré sa stále snažíme posilniť. Stres z toho, čo nás čaká, je väčší, keď na to vopred nie sme pripravení.
Dá sa povedať vo všeobecnosti, že je niektorý šport od dopingu čistý a v inom je bežné porušovanie antidopingových pravidiel?
Áno. Faktory rizikovosti sú pri určitých športoch vyššie. Rozdiel vidíme aj medzi individuálnymi a kolektívnymi športmi. V individuálnom športe ovplyvní zakázaná látka výkon oveľa viac ako v kolektívnom.
Doping má význam najmä pri využití určitého faktoru, napríklad pri vytrvalosti. Rizikové z tohto pohľadu sú športy ako cyklistika, vytrvalostné lyžovanie alebo atletika. Technické športy ako gymnastika alebo krasokorčuľovanie doping natoľko neovplyvní.
Antidopingová agentúra má viacero funkcií, medzi nimi napríklad aj vzdelávanie mladých nádejných športovcov. Vznikla v roku 2009. Pravidlá agentúry sú prispôsobené slovenskému prostrediu, ale vychádzajú z medzinárodných dokumentov a sú v súlade so Svetovým antidopingovým kódexom.
Agentúra má za úlohu definíciu toho, čo je to doping, ale aj jeho dokazovanie, testovanie, má právo športovcov aj sankcionovať a mnoho iného.
