Karl Ove Knausgård: Pohľad do duše nórskeho Prousta

Karl Ove Knausgård patrí medzi najznámejších spisovateľov 21. storočia. Celosvetovo sa preslávil najmä autobiografickou zbierkou noviel Môj boj. Iba v päť miliónovom Nórsku Knausgård predal viac než pol milióna výtlačkov. Mnohí kritici prirovnávajú jeho monumentálnu šesťdielnu sériu k Hľadaniu strateného času od Marcela Prousta.

Vyše tritisíc strán, desiatky obvinení a jeden nórsky spisovateľ. Už svojím odvážnym názvom Min Kamp (Môj boj) Knausgård rozvíril pokojné hladiny literatúry. Prvotný pohľad evokuje narážku na Hitlerovu knihu absolútneho zla. Karl Ove Knausgård priznal v nejednom interview, že chcel písať len o otcovi a jeho smrti, o postupnom vyrovnávaní sa s jeho stratou, i keď s otcom nemal blízky vzťah.

V protiklade pôsobí druhá kniha, ktorá je o vychovávaní detí a rodičovstve. O živote vo Švédsku a neúnavnom písaní, ktoré môže byť až katarzistické.

Prečítajte si aj: Ferriss, Kiyosaki, Tracy, Webb. Motivátori meniaci vnímanie ľudí po celom svete

Úprimnosť autora

Najlepšie slovo, ktoré charakterizuje prácu Knausgårda, je úprimnosť. Čitateľ drží v rukách text, ktorý sa nehrá na pretvárku a akúsi pózu. Je to čistý život. Taký, aký je.

Dostáva nás do pozície, kedy sledujeme vybavovanie pohrebu pre otca, mladícke excesívne správanie, prvé zamilovanie a nevynechá nás ani pri prvých sexuálnych zážitkoch. Každá veta pôsobí surovo, bez akéhokoľvek prikrášlenia.

To, s akou úprimnosťou a bezohľadnosťou sú knihy písané, zaraďujú Knausgårda k tým najlepším v remesle. Foto: Martin Marko

Frustrácia mladého človeka

Pri dopísaní prvej a druhej knihy si Knausgård pravdepodobne položil otázku, prečo neopísať svoj život od detstva? A tým pádom nahnevať ďalšie množstvo ľudí.

Tretí zväzok sa retrospektívne vrátil do základnej školy a na gymnázium. Karl Ove hráva futbal, snaží sa spoznávať neznámy svet dievčenského života, zaujíma sa o hudbu či objavuje erotické časopisy. Môžeme len polemizovať, kde a či si dopomohol takzvaným korením. Ale nad všetkým leží vynímajúca sa postava rešpektovaného otca – učiteľa a neskôr alkoholika.

Prečítajte si viac: Rozprávky, z ktorých môžeme čerpať posolstvá v dospelosti

Štvrtý diel sa číta najľahšie, za čo môže fakt, že nejeden mladý človek sa dokáže vcítiť do života dospievajúceho tínedžera. Kto nebol sklamaný z lásky? Kto nezažil odmietnutie? Kto nebol frustrovaný a nahnevaný? A taktiež, nebol by to Knausgård, keby nepísal o alkohole, množstve vyfajčených cigariet a v neposlednom rade o experimentovaní s drogami. Pridajte k tomu neschopnosť „zbaliť“ dievča a vyjde vám obraz mladého Nóra. Je to skutočný knižný punk.

Obdobie vo štvrtom zväzku sa dá považovať za prelomové. Knausgård odišiel na sever Nórska učiť na gymnázium a taktiež bol prijatý na spisovateľskú akadémiu v Bergene.

Utrpenie mladého Werthera

Piata kniha sa dostáva tam kde prvá – úmrtie otca. Knausgård sa presťahoval do Bergenu s cieľom stať sa spisovateľom. Frustrácia pokračuje, autorovi sa nedarí, začína pochybovať o svojich schopnostiach. Krátko na to mu vychádza debutová kniha. Autor až vyčerpávajúco zobrazuje dennodennosť. Niekedy táto únavná hra s detailmi môže pôsobiť nezaujímavo.

Karl Ove KnausgårdMôj boj

Škola sa nezačne pred jedenástou, no chcel som sa trochu prejsť po meste, možno si nájsť kaviareň a chvíľu si čítať. Ulicou kráčal kominár so stočeným omelom na pleci. Na trávniku sa vyvaľovala mačka.“

Z úryvku, ktorý pochádza z piateho zväzku, môžeme vidieť, s akou ľahkosťou opisuje veci. Nepotrebuje rozsiahle metafory a umelecké prirovnania. To je skutočná krása Knausgårda. V anotácii knihy sa píše, že denník Politiken prirovnal dielo k Utrpeniu mladého Werthera od Goetheho.

V šiestom diely píše o svojich deťoch, o ich vychovávaní aj o problémoch svojej manželky Lindy. Foto: Martin Marko

A čo ten Hitler?

V poslednej knihe sa stávame svedkami skutočného boja. Knausgårdov strýko protestuje proti vydaniu knihy pre klamstvá, ktoré si spisovateľ vymyslel. Dostáva sa do momentu, kedy pochybuje o vlastnej hlave. Skutočne sa to stalo? Alebo si to prikrášlil?

Celá séria zasiahla do súkromia rodiny a priateľov. Päťmiliónové Nórsko zrazu čítalo o psychických problémoch jeho manželky Lindy. Pod tlakom strýka bol prinútený pozmeniť niektoré mená v románe, aby sa vyhol súdu. Čitateľov neukrátil ani o súkromnú korešpondenciu medzi ním a rozhorčeným strýkom Gunnarom. Opäť neúnavne píše o deťoch a ich vychovávaní, Lindine problémy zaznamenal dopodrobna.

Prečítajte si aj: Bloger Jakub Goda: Nie je cenzúrou, ak niekto odmietne predávať antisemitský časopis

Veľkú časť románu tvorí rozsiahla esej o Hitlerovi a jeho knihe Môj Boj:„Hitler je absolútne slobodný v tom zmysle, že obaja jeho rodičia sú mŕtvi, neviaže ho rodina, v princípe si môže robiť, čo chce. Možností má veľa, svet sa mu otvára. No nestretne nijakého človeka, nezadíva sa na žiadnu ženu.“

Šiesty diel je skutočne vyčerpávajúce dielo. Kniha má vyše 960 strán a hlavnú zápletku tvorí surový život.

Karl Ove Knausgård napísal dielo, ktoré v modernej literatúre nemá obdobu. Kritikom evokuje jeho dielo Hľadanie strateného času od Marcela Prousta alebo spomínaného Goetheho. To, s akou úprimnosťou a bezohľadnosťou sú knihy písané, zaraďuje Knausgårda k tým najlepším v remesle.

„Srdce má jednoduchý život – bije dovtedy, kým vládze. Potom zastane. Jedného dňa, skôr či neskôr, prestane búchať samo od seba a krv začne odtekať do najnižšieho bodu v tele, tam sa sústredí do malej hrčky, ktorú zvonka vidieť ako tmavú škvrnu…“ – Môj Boj 1 (preklad Peter Kerlik).

Autor: Martin Marko

Zdieľajte článok

Komentáre: