Slovenská a’cappella Close Harmony Friends tento rok oslavuje 30 rokov od svojho vzniku. Jubilejný rok prinesie okrem nových členov aj album, ktorý vychádza po troch rokoch od toho posledného. Ako sa im ako a’cappella skupine darí na slovenskej hudobnej scéne a ako ich ovplyvnila korona kríza? Občasu nečasu na otázky odpovedal vedúci kapely Mario Fančovič.
Fungujete od roku 1990, dnes máte viacerých členov, ktorí v tomto roku ešte neboli na svete. Ako hodnotíte príchod novej generácie?
Generácií sa v našej kapele vystriedalo za tých 30 rokov niekoľko. Príchod tej novej je vždy osviežením. Prídu nové hlasy, noví speváci s určitým entuziazmom, čo je potrebné na to, aby mala kapela úspech. V kapele aktuálne máme mladých a „nažhavených“ ľudí, ktorí chcú robiť dobrú muziku.
Po troch rokoch od posledného albumu plánujete vydanie nového. V čom sa bude tento album odlišovať od posledných?
Určite to bude príchodom nových spevákov do skupiny. Máme nového basa (hlboký mužský hlas, poz. red.), ktorý už v minulosti pôsobil v Close Harmony Friends a vrátil sa medzi nás, čo si veľmi vážim. Ale sú to aj ďalšie hlasy, z ktorých každý prináša so sebou vlastnú sólistickú činnosť.
Podľa čoho si vyberáte spevákov?
Speváci sú vybraní na základe toho, že každý má svoj odbor, v ktorom je dobrý. Jedna robí muzikály, druhá je na jazz, tretí miluje slovenskú hudbu, ďalší má rád Karla Duchoňa. V tom, v čom sú dobrí, sa ich snažím potlačiť vpred. Spevákov som sa snažil vyberať práve aj na základe toho, že každý má rád iný druh hudby. Bol by som rád, keby bol výsledný produkt všehochuťou.
Prečítajte si aj: Pomáhajú rozvoju tínedžerov a učiteľov: Nemáme to naučené, o čom hovoríme, to aj žijeme
V a’cappella zoskupení je potrebná práve rôznorodosť hlasov. Musí v ňom byť basista. To je človek, ktorý má od prírody väčšie hlasivky, aby dokázal vydávať hlbšie tóny. Ďalším špecialistom je vokálny perkusionista, ktorý dokáže stvárniť bicie, ale bez nástrojov, len s použitím svojho hlasu. Potom je to celá škála hlasov od baritóna, tenora po soprán – spevákov, ktorí majú buď nižšie alebo vyššie mužské a ženské hlasy.
Je ťažké uspieť ako a’cappella? Máte na Slovensku v tomto žánri veľkú konkurenciu?
Všeobecne uspieť s a’cappella hudbou je náročné, a to nielen na Slovensku. S Close Harmony Friends robím 30 rokov a boli sme prví, ktorí to začali robiť serióznejšie. Naše skladby ste mohli počuť napríklad aj v rozhlase. Dodnes sa situácia až tak nezmenila.
Za posledné roky sa však najmä na sociálnych sieťach objavujú tzv. hlavové videá, kde spievajú ľudia z celého sveta. Objavili sa tiež filmy ako Ladíme (v origináli Pitch Perfect, poz. red.), ktoré ospevujú tento štýl hudby. Žáner teda pomaly nadobúda na známosti, ale nemyslím si, že má aktuálne potenciál konkurovať rockovej alebo popovej hudbe.
Majú Slováci záujem o tento štýl hudby?
Skutočne záujem o túto hudbu viac cítiť v Amerike. Tam má každá vysoká škola skoro povinne svoju a’cappella skupinu. Existujú tam súťaže porovnateľné s našimi Československo má talent či Superstar. V USA nájdete súťaž vyslovene zameranú len na a’cappella hudbu. Tá máva veľmi dobrú sledovanosť a víťazi sa automaticky dostávajú aj do rádií. Má to jednoducho inú tradíciu, ktorú zatiaľ na Slovensku nemáme, ale budujeme ju a dúfame, že k tomu prispieva aj naša kapela.
Spolupracovali ste s viacerými umelcami. Ktorú spoluprácu považujete za najhodnotnejšiu?
Každá jedna bola pre nás prínosná. S Janou Kocianovou sme nahrali celý album, spieval s nami niekoľkokrát Peter Lipa. Za najväčšiu spoluprácu považujem tú s Bobbym McFerrinom, ktorý je pre bežného poslucháča známy pesničkou Don’t Worry Be Happy a je to veľká jazzová osobnosť. Stáť na jednom javisku s ním bolo veľmi inšpirujúce.
Nemáte vlastný repertoár piesní, k prebratým skladbám si tvoríte vlastne aranžmá. Nechceli ste niekedy skúsiť tvorbu vlastných piesní?
V Close Harmony Friends sa zatiaľ neobjavil nejaký extrémne dobrý skladateľ piesní alebo textár. Keď si však zoberieme, koľko vznikne za rok piesní len na Slovensku, z toho len malé percento to niekam dotiahne. Ak by sme si v a’cappella žánri mali tvoriť len vlastnú hudbu, tak by sme ďaleko nedošli. Z tohoto dôvodu robíme častejšie covery (prerábky známych piesní, poz. red.), ktoré vytvoríme do novej vokálnej podoby, a to je tá naša pečiatka, ktorú songu vrazíme.
Koncertovali ste v mnohých zahraničných krajinách. Kde najďalej to bolo?
V starej zostave sme zašli trikrát do Kolumbie, trikrát sme boli v Mexiku, trikrát v Austrálii, raz v Japonsku či v Egypte a vystupovali sme skoro vo všetkých štátoch Európy.
Prečítajte si aj: Bloger Jakub Goda: Nie je cenzúrou, ak niekto odmietne predávať antisemitský časopis
Ako ovplyvnila koronakríza vašu kapelu? Museli ste posunúť koncertné turné či odložiť vydanie videoklipu?
Ako kapelu nás to zasiahlo v tom najlepšom čase. Nová zostava začala vznikať len niekedy na jar tohoto roka. Koncertov by sme aj tak veľa nestihli. Tým, že sa všetko na určitý čas zavrelo, museli sme odložiť začiatok nášho stretávania. Keď sa predpisy už uvoľnili, začali sme skúšať a mali sme veľmi veľa času, keďže ľudia aj tak nemali kam ísť. Využili sme tento čas na maximum, stihli sme nahrať skoro celé nové CD, natočili sme dva videoklipy. Príjmy by sme aj tak nemali, no mali sme čas, ktorý sme potrebovali.
Sám som operný spevák, teda ma to postihlo ako hudobníka a súcitím so všetkými svojimi kolegami, ktorí zažívajú veľmi ťažké časy. Sám pracujem v divadle. Toho času by som sám za seba toľko nemal. Keby divadlo fungovalo v lete v normálnom režime, mal by som len pár hodín voľna.
Dnes však nemáme ako kapela odvahu plánovať. Na december sme mali naplánované koncertovanie, skôr to však vidím na január, február. Chcem byť optimista a dúfať, že po tomto všetkom zlom budú ľudia radšej chodiť na koncerty. Budú mať predsa len za sebou obdobie nejakej izolácie. Verím, že nielen umelci, ale aj diváci budú chcieť na koncerty o to radšej prísť. Počas pandémie, keď sa ešte dalo, sme stihli vystúpiť na jednej svadbe, a to publikum boli fantastické. Bolo cítiť, že sme boli všetci dlho zavretí a teraz sa môžeme konečne zabaviť.
Myslíte si, že štát pomáha počas pandémie umelcom dostatočne? Ako to vnímate z pozície vašej kapely? Dostali ste nejakú podporu?
Takáto situácia tu nikdy predtým nebola. Je jasné, že peniaze niektorí zatiaľ vôbec nedostali, no verím tomu, že štát sa snaží. Nechcem politizovať, no povedzme si rovno, že aj keď sa predminulý rok zvýšili dôchodky, vláda ich nebola schopná načas dostať k ľuďom. Nie je problém len v tom, že by vláda nechcela, ale aj v infraštruktúre. Aj keď už je všetko pripravené, na Slovensku nie sme schopní rozdistribuovať veľké množstvo peňazí. Problémom je nedostatočná príprava po technologickej stránke. Verím tomu, že toto sa raz napraví.
Aj my sme si podali žiadosť o štipendium z Fondu na podporu umenia a dúfam, že bude akceptovaná a naše CD bude mať skoršiu šancu na úspech.
Prečítajte si aj: Michal Sabo: Bol som varič kávy, nosič pošty i držač káblov, až potom vo vysielaní
Kam by ste to ako kapela chceli ešte posunúť?
Som veľmi rád, že po pauze v kapele sa nám podarilo vytvoriť novú zostavu. Jedným z cieľov je určite album, ktorý je už skoro nahratý, momentálne len čakáme na peniaze, aby sme ho mohli dať profesionálne zmixovať a vydať ho aj na elektronické platformy.
Pred pár dňami nám volali z Kolumbie, či by sme mohli v tejto krajine opäť vystúpiť v lete. Táto cesta je pre nás do najbližšej doby obrovskou motiváciou, prečo máme ďalej spievať a učiť sa repertoár. V Kolumbii je skutočne veľmi vášnivé publikum. Pod jedným javiskom je naraz aj 1 500 divákov.
Close Harmony Friends funguje od roku 1990. Vo svojom repertoári majú pop, rock, jazz a ďalšie iné žánre. Kapelu aktuálne tvorí deväť hudobníkov. Na svojom konte má osem albumov a vystúpenia vo viac než 20 krajinách sveta. Za sebou má spoluprácu s Desmodom, Petrom Lipom či Janou Kocianovou.
Titulná fotografia: Archív Close Harmony Friends
