Branislav Gröhling obsadil post ministra školstva práve v čase, kedy naplno začala nastupovať pandémia koronavírusu. Namiesto plánovaných zmien teda musel zrušiť maturity a reagovať tak na rýchle tempo, ktoré táto situácia priniesla. O tom, ale aj o kvalite vysokých škôl či o podpriemerných výsledkoch Slovákov v testovaní PISA povedal viac v rozhovore.
Ministrom ste sa stali v čase, keď sa pandémia naplno rozbiehala. Aké to bolo?
Bolo to veľmi náročné. My sme nastúpili v sobotu a hneď na ďalší týždeň už zasadala komisia, kde sa začalo rozprávať o tom, že sa uzavrú školy, respektíve sa preruší vyučovanie. Uvedomili sme si, že na to nie sme pripravení ani legislatívne a ani učitelia nevedeli, do akého online priestoru majú prechádzať. Snažili sme sa v priebehu niekoľkých dní napísať novú legislatívu, ktorá by nám umožnila reagovať na toto novovzniknuté prostredie rýchlejšie. Čakali nás aj rôzne testovania v regionánom školstve, pomaly sa blížila maturita. Museli sme sa teda vysporiadať so všetkými týmito vecami. A potom samozrejme štátnicovali vysoké školy. Bolo to náročné obdobie.
Bolo vôbec možné zosúladiť zmeny, ktoré ste avizovali v programovom vyhlásení s rýchlym tempom pandémie?
Nie. Priznám sa, že tie systémové veci začíname presadzovať až teraz, o šesť mesiacov. Pretože tých šesť mesiacov sme pripravovali len rôzne metodické pokyny a legislatívu. Tvorili sme prostredie, v ktorom by sa dalo fungovať. Až teraz budeme prinášať tie systémové zmeny, ktoré sme mali napísané a ktoré sme deklarovali.
Správne a spravodlivé rozhodnutie
Museli ste pristúpiť k zrušeniu maturít. Považujete to stále za správny krok?
V tom okamihu, v ktorom sme sa nachádzali, to bol dobrý krok. Uvedomil som si, že v najvyššom peaku pandémie by sa po celom Slovensku pohybovalo 55-tisíc študentov, ktorí šli maturovať. Stretávali by sa so svojimi učiteľmi a trávili by v škole niekoľko dní. Bolo to to najlepšie rozhodnutie, ktoré som urobil v rámci ochrany bezpečnosti a zdravia.
Študenti po zrušení maturít začali podpisovať petície za ich opätovné zrušenie na budúci rok, prípadne za odvolanie skúšok a štátnic. Je možné, že k tomu dôjde aj v budúcnosti?
Dúfam, že takéto prostredie už znovu nenastane a nebudeme musieť pristúpiť k tomu, že pôjdeme hodnotiť na aritmetický priemer. Či už v rámci maturít alebo iných záverečných skúšok. Ale budeme sa pozerať na každú jednu skúšku, aby bola úplne plnohodnotná.
Prečítajte si aj: Štúdium v čase pandémie: Keď sa z internistov nechcene stanú externisti
Ak sa v jeden rok maturity zrušia a na ten ďalší nie, budú to môcť študenti považovať za spravodlivé?
Je to spravodlivé. Konečná skúška vám nehovorí úplne plnohodnotne, ako ste študovali celé obdobie. Vy dostávate známky v priebehu celého štúdia. Záverečná skúška je iba konečný bod. Takže ja si nemyslím, že by to nebolo spravodlivé.
Slovenskí žiaci dosahujú v testovaní PISA dlhodobo podpriemerné výsledky v porovnaní s ostatnými krajinami OECD. Čomu to pripisujete?
Je to zapríčinené spôsobom a obsahom nášho vzdelávania. My v školách memorujeme a učíme žiakov v nejakých častiach. Ale tie časti navzájom neprepájame. A testy PISA presne takto fungujú. Musíte sa zamyslieť nad otázkou, musíte prepojiť geografiu, históriu a ostatné predmety, aby ste vedeli odpovedať. Toto sa teraz snažíme pretaviť pilotným projektom, ktorý realizujeme na 25 školách. V rámci neho si môžu jednotlivé témy prepájať naprieč predmetmi.
Foto: Tomáš Kostelník
Pomôcť má nový spôsob vzdelávania
Bývalá ministerka školstva Martina Lubyová označila za príčinu týchto výsledkov žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ako to vidíte vy?
U nás máme veľmi roztvorené „nožničky“ od tých najšikovnejších po tých najslabších. Cieľom je dávať tieto „nožničky“ k sebe stále bližšie a bližšie. Môže tomu pomôcť aj už spomínaný nový spôsob vzdelávania, ktorý zavádzame. V rámci neho prepájame niekoľko ročníkov základných škôl do cyklov. Napríklad prvý cyklus bude zahŕňať prvý, druhý a tretí ročník. To znamená, že žiaci sa budú normálne učiť, ale učivo si budú môcť posúvať v rámci jednotlivých ročníkov. Hraničný ročník bude v tomto prípade tretí, kedy už budú musieť žiaci vedieť všetko. Keď učiteľ uvidí, že žiak nejde tak rýchlo, že nestíha vnímať, môže chvíľu počkať a dovysvetľovať učivo. Takýmto spôsobom sa vedia žiaci dotiahnuť na ostatných.
Prečítajte si aj: Komentár: Čo nás koronavírus naučil o slovenskom školstve?
Priepasť medzi žiakmi zo znevýhodneného prostredia a žiakmi z bežného prostredia sa ešte viac prehĺbila počas pandémie. Zároveň je možné, že znovu dôjde k učeniu z domu. Ako im pomôžete?
Máme problémy v rámci dištančného vzdelávania s online svetom. Uvedomujeme si, že niekoľko tisíc mladých ľudí nemá doma pripojenie na internet alebo nemá doma vhodné zariadenie pre sociálnu situáciu, v ktorej sa nachádza rodina. Aktuálne sa snažíme ísť v piatich krokoch: urobiť digitalizáciu školstva, teda že by sme vyčlenili finančné prostriedky pre počítače, ktoré by dostala škola. Ak by znovu nastalo dištančné vyučovanie, žiaci by si mohli požičať počítač domov. Chceme zadefinovať správcu siete, lebo si myslíme, že ak je celá škola vybavená týmto spôsobom, potrebujeme niekoho, kto sa bude o počítače starať. Radi by sme vyriešili pripojenie, pretože v súčasnosti nie je internet postačujúci na to, aby ho využívala celá škola. Chceli by sme, aby v roku 2022 bola po prvý raz v niektorých školách online maturita. Teda aby sme konečne prechádzali do online sveta. A na záver je tam obrovský prvok debyrokratizácie. Keď začínate robiť veci online, už viac nemusíte papierovať.
Foto: Tomáš Kostelník
Rátate s tým, že toto požičiavanie počítačov bude reálne už niekedy v tomto roku?
Myslím si, že tento rok budeme schopní zabezpečiť a vybaviť okolo 80 škôl. Čo je veľmi málo z toho obrovského balíka, ale snažíme sa to riešiť postupne. Budeme mať obrovské požiadavky na eurofondy alebo plán obnovy, aby sme potom vedeli školy omnoho rýchlejšie vybaviť týmito prostriedkami.
Proces desegregácie bude dlhodobý
Segregácia žiakov zo znevýhodneného prostredia je u nás dlhodobá. Slovensko preto kritizovalo OSN, Amnesty International či eurokomisárka Jourová. No dodnes však existujú školy a triedy, ktoré sú segregované a chodia do nich čisto Rómske deti. Ako to riešiť?
U nás máme segregáciu prirodzenú. U nás sa deje to, že v zmiešaných skupinách sa nedokážeme venovať všetkým žiakom a potom jedna zo skupín poukazuje na tú druhú, že aha, tým sa venujeme viac. Naším cieľom bolo poskytnúť podporný personál a konečný cieľ sú inkluzívne tímy, ktoré by boli na jednotlivých školách. Kde by bol aj školský psychológ, logopéd, výchovný poradca, asistenti, ktorí by sa starali o žiakov a mohli by vykrývať aj jednotlivé problémy, ktoré by vznikli. Nám sa tento rok podarilo čerpať finančné prostriedky z troch zdrojov a pokryli sme niekde až 70-80 percent všetkých žiadostí. Budeme sa snažiť do ďalšieho roku, aby sa to stále zvyšovalo. Aby sme dokázali tieto inkluzívne tímy zabezpečovať na školy. Lebo to pomôže vyrovnávaniu vedomostí medzi najsilnejšími a najslabšími žiakmi.
Prečítajte si aj: Nižší počet študentov, nižšie nároky: Dostať sa na vysokú školu je dnes ľahšie
Takže veríte tomu, že takéto delené triedy u nás zaniknú?
Tomu nezabránime nikdy. Čiastočne je to aj spontánna segregácia, kedy rodič zoberie svoje dieťa preč, pretože povie, že mu to vadí. Tomu nezabránime, Budeme sa ale snažiť to nejakým spôsobom čo najviac eliminovať.
Ako?
Týmito podpornými tímami, ktoré by tam boli. Môže to byť napríklad aj otvoreným trhom s učebnicami. Momentálne sme posielali 11 miliónov eur na to, aby si školy mohli kúpiť tie učebnice, ktoré chcú. Tak nemusia posielať peniaze do škôl rodičia. Toto sú čiastkové kroky. Zodpovedne povedzme, že neuvidíme nejaké výrazné výsledky v priebehu mesiacov alebo rokov. Bude to proces, ktorý bude dlhodobý.
Foto: Tomáš Kostelník
Čo so študentami bez akreditácie?
Čo sa týka vysokých škôl, študenti si stále vo veľkom vyberajú radšej školy v zahraničí, napríklad v Česku, než tie Slovenské. Ako chcete riešiť tento problém?
Jedna vec je, že budeme rozprávať o úspešných ľuďoch, úspešných projektoch a tým pádom o naozaj dobrých vysokých školách, ktoré máme na Slovensku. Lebo ich máme. Len boli časom veľmi zdegradované mediálnym spôsobom. Druhá vec je, že my ako ministerstvo školstva sa budeme snažiť zadefinovať určité pojmy vo vysokom školstve cez metodiku financovania. Metodika financovania bude teraz prerozdeľovať na základe určitých kritérií vysoké školy, aby sa viac vyprofilovali a následne oslovovali mladých ľudí. Okrem toho budeme od budúceho roku zavádzať nový prvok do vysokoškolského prostredia, a to sú výkonnostné zmluvy. Bude to taká štátno-vysokoškolská politika, kde si budeme my s vysokou školou definovať konečné kritériá, ktoré majú dosiahnuť za dva roky. A keď tie kritériá dosiahnu, škola dostane určitý objem finančných prostriedkov. Aby sme ešte viac motivovali školu sa rozvíjať. To budeme definovať do marca budúceho roku a následne budeme oslovovať vysoké školy, či chcú vstúpiť do týchto výkonnostných zmlúv, aby už v ďalšom školskom roku reálne platili.
Prečítajte si aj: Individuálny študijný plán – funguje aj na UKF?
Hovorí sa aj o odnímaní akreditácií školám, ktoré nedosiahnu určitú kvalitu. Podľa čoho sa bude kvalita školy určovať?
Je to pod záštitou Akreditačnej agentúry, ktorá bola vytvorená na tieto účely. Vydali sme akreditačné štandardy a metodiku. V priebehu dvoch rokov sa majú nastaviť jednotlivé pochody v rámci vysokej školy a na základe toho budú potom udeľované nové akreditácie, poprípade budú odoberané. A ak odoberiete škole všetky akreditácie, tak zanikne. Mal by to byť dvojročný proces a uvidíme, čo to spôsobí spoločne s metodikou financovania a výkonnostnými zmluvami.
Ako sa majú zariadiť tí študenti, ktorých odboru alebo škole odoberú akreditácie?
Oni budú pokračovať ďalej. Na to sa myslelo. Tí študenti, ktorí nastúpia, aj doštudujú.
A po ich doštudovaní daný odbor alebo škola zanikne, áno?
Presne tak.
Foto: Tomáš Kostelník
Vyššie platy v závislosti od výkonu
V programovom vyhlásení sa hovorilo aj o zvyšovaní platov učiteľom. Vydajú na to v súčasnej situácii financie, respektíve bude vôbec čas to riešiť?
Debatujeme s ministerstvom financií. Ja dlhodobo vravím, že chcem, aby sa zvyšovali platy učiteľov, ale je to priamo úmerné od štátneho rozpočtu. A momentálne diskusie prebiehajú, takže nechcem vysloviť žiadne číslo ani iné konkrétnosti, že ako by to malo vyzerať od budúceho roku. Dlhodobo ale rozprávam, že ak aj má prísť k zvyšovaniu platu učiteľov, asi by sme mali prihliadať na nejaké merateľné ukazovatele, na základe ktorých by sme odmeňovali učiteľov podľa ich činnosti alebo ich práce.
Bude si to môcť škola dovoliť?
Bude, lebo na to bude dostávať finančné prostriedky. Budú to finančné prostriedky mimo celoplošného zvyšovania platov. Takže určitý balík peňazí, ktoré bude dostávať škola, respektíve riaditeľ alebo rektor, a ten ich bude môcť rozdeliť práve šikovným učiteľom. Niektorí to spochybňujú a hovoria, že takto to bude o kamarátstve a že riaditeľ to nebude dávať tým, ktorí pracujú, ale svojim spriazneným učiteľom. No keď toto urobí, ten šikovný učiteľ sa prestane snažiť, škola tak nedosiahne už také dobré výsledky a ten ďalší rok už finančné prostriedky nedostane. Toto bude nástroj na transparentné prerozdeľovanie finančných prostriedkov.
Branislav Gröhling (1974) je od roku 2020 ministrom školstva, vedy a výskumu vo vláde Igora Matoviča. Do parlamentu kandidoval už v roku 2016 za stranu Sloboda a Solidarita, kedy bol lídrom pre školstvo. Po vyštudovaní práva na PEVŠ sa venoval podnikaniu v oblasti vizáže. Je spoluzakladateľom združenia Podporme remeslá. To sa zameriava najmä na vzdelávanie na stredných odborných školách. Do centra pozornosti sa dostal po zverejnení článku Denníka N o jeho diplomovej práci, ktorá mala byť „kompilátom s prvkami plagiátu“.
Titulná fotografia: Tomáš Kostelník
Rozhovor bol robený 10. septembra 2020.
