To, že slovenské školstvo má množstvo chýb, sa vie už dávno. No ako vie zareagovať v krízovej situácii mali študenti možnosť zistiť na vlastnej koži v poslednom období. Pandémia koronavírusu zmenila zaužívané v mnohých oblastiach ľudských životov a výnimkou nebolo ani univerzitné štúdium.
O zatváraní škôl na Slovensku sa hovorilo hneď po prvých potvrdených prípadoch nákazy. Postupne sa s nimi zatvárali internáty aj knižnice a študentom neostalo nič iné, len presunúť výučbu domov. Z avizovaných pár týždňov sa nečakane stalo niekoľko mesiacov. Štúdium však pokračovalo ďalej a pandémia ukázala, ako na tom slovenské školstvo naozaj je.
Prvé opatrenia
Reakcia univerzít na Slovensku na seba nedala dlho čakať. Po zaevidovaní prvých prípadov nákazy novým koronavírusom sa akademické obce rozhodli zaviesť prvé ochranné opatrenia. „Univerzita začala promptne reagovať. Po oznámení prvého prípadu v Bratislave nám hneď od 9. marca oznámili prerušenie prezenčnej výučby, prvotne len na dva týždne,“ hovorí Barbora z Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
Podľa Dominiky zareagovala aj Univerzita Konštantína Filozofa rýchlo: „V počiatkoch rozosielala študentom maily. Upozorňovala na vážnosť situácie a varovala študentov i zamestnancov pred rizikom návštevy zahraničných krajín.“ V približne rovnakom čase vydali nariadenia o zrušení výučby aj ostatné univerzity. Jednou z posledných univerzít, z ktorej študenti opúšťali internátne zariadenia, bola Žilinská univerzita.
Prečítajte si aj: Čo treba vedieť o prenášaní predmetov? (otázky a odpovede)
Nie je učiteľ ako učiteľ
Vyrovnať sa s neznámou situáciou museli okrem študentov aj vyučujúci. „Niektorí nabehli hneď na dištančné štúdium, mali sme online semináre aj prednášky. Ďalší sa neozvali niekoľko týždňov alebo nám písali iba ohľadom prác, ktoré sme mali spraviť ako náhradu. A boli aj takí, ktorí sa prvýkrát ozvali v máji a dali nám jedine pokyny ku skúškam,“ uvádza Jaroslav, ktorý študuje na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave.
Viaceré školy začali s online výučbou okamžite. Hromadne sa využívala emailová komunikácia, neskôr sa nabehlo aj na iné platformy, ktoré ponúkali lepšie funkcie. Problém nastal najmä v zorientovaním sa v e-learningových systémoch. Kristiánovi zo Stavebnej fakulty STU sa prístup učiteľov páčil, no ako spomenul: „Našli sa aj takí, na ktorých sme museli čakať tri týždne, aby nám opravili zadanie.“
Učitelia komunikovali so študentmi cez aplikáciu Zoom, Webex, Moodle či MS Teams, iní zas komunikovali cez videokonferenčný systém. „Mnohí nám posielali zadania e-mailom a tie sme im následne posielali vypracované späť. Niektorí robili aj online prednášky,“ približuje Janka, študentka žurnalistiky na UKF. Martin z elektrotechnickej fakulty STU vyzdvihol najmä prístup vyučujúceho, ktorý prednášky aj nahrával, aby si ich mohli kedykoľvek spätne prehrať.
Viacerí z vyučujúcich zohľadnili situáciu a zmenili podmienky na ukončenie predmetov. Podľa študentov zvládli učitelia aj napriek všetkému situáciu viac než obstojne a snažili sa vyjsť im v ústrety. Prác na vyhotovenie a zaslanie však bolo viac ako inokedy.
Prečítajte si aj: Ak za štúdium musíte zaplatiť, klamať o tom univerzitu sa nevypláca. Existujú však dôvody na odpustenie poplatkov
Odkázaní na online databázy
Získať materiály ku samoštúdiu nebolo jednoduché. Zavreté knižnice a nedostatok voľných databáz skomplikovali učenie nejednému študentovi. „Musel som si kúpiť normu aj niektoré knihy,“ uviedol Miroslav.
„Potrebovala som knihy a nemala som ich kde zohnať. Nie všetko sa dá získať online,“ potvrdzuje problém s literatúrou Janka. „Našťastie, pri jednej knihe, ktorá sa ani pri najlepšej vôli nedala získať bez návštevy knižnice, pedagogička bola ústretová a odpustila nám jej nutnosť pri štúdiu.“
Andrej z Filozofickej fakulty na UK v Bratislave dopĺňa, že kvôli absencii zdrojov by niektoré predmety neukončil, keby nemá potrebné knihy v domácej knižnici. Horšie na tom boli už len praktické predmety. Tie síce nevyžadovali odbornú literatúru, no k ich absolvovaniu boli potrebné laboratóriá a zariadenia, ktoré študenti doma častokrát nemali.
Chýbali aj cvičenia, na ktorých by mali študenti viac priestoru na otázky a pochopenie danej problematiky, prípadne praktické ukážky. „Mrzelo ma tiež, že sme nemali možnosť odskúšať jedno zadanie na reálnych zariadeniach, na ktorých sme na začiatku semestra začali pracovať,“ hovorí Martin.
Niektorí pedagógovia však sťaženú situáciu zohľadnili. Sami poskytli učebnice či podklady, prípadne upravovali zadania tak, aby boli zvládnuteľné na spracovanie aj bez potrebných podkladov. Väčšina skrípt sa nachádza aj na internete a pre študentov existujú rôzne online databázy, napríklad weby ako IEEE alebo researchgate, z ktorých si poznámky môžu stiahnuť zadarmo.
Prečítajte si aj: Keď tri pokusy nestačia: Čo je dôležité vedieť o prenášaní predmetov do ďalšieho ročníka?
Posúvali sa skúšky aj semester
Koronavírus ovplyvnil aj ukončenie predmetov. Pri viacerých predmetoch sa hodnotenie zmenilo. Pre absenciu klasických prednášok pár vyučujúcich zvolilo odpustenie klasickej skúšky a nahradili ju napísaním seminárnej práce. No našli sa aj takí, ktorí žiadali výstupy, aké by zrejme pri prezenčnej výučbe nevyžadovali .
Študenti sa mohli potešiť aj posúvaniu termínov odovzdania prác. Tie sa na univerzitách posunuli o pár týždňov. „Nám posunuli termíny odovzdania prác o týždeň a končiacim dali na výber, či chcú ísť priamo v termíne, alebo si to posunúť o týždeň. Ale v tom prípade by mali menej času k príprave na štátnice,“ uvádza Kristián.
Podľa Barbory bolo posunutie termínov dobrým rozhodnutím. „Väčšina našich prác, vrátane mojej, je zameraná na podnik. To posledné, čo v apríli zaujímalo ľudí v podnikoch, boli bakalári.“
Tomášova fakulta (Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského) dala študentom takisto na výber. Študenti, ktorí nemali prístup k vybaveniu potrebnému na ukončenie, mohli požiadať o odklad: „Termín odovzdania sa posunul na 1. júla. Obhajoba záverečnej práce prebehla v náhradnom augustovom termíne, ktorý sa počíta ako prvý riadny termín.“
Prečítajte si aj: Výberové predmety sú voľbou študenta. Na niektoré veci si však dávajte pozor
Problémová komunikácia
Univerzity zvládli v konečnom dôsledku krízu dobre. Na novú situáciu zareagovali rýchlo, problémom mohli byť meniace sa pokyny. „Naša univerzita (Žilinská univerzita v Žiline) zvládla koronakrízu pomerne dobre. O organizačných veciach sme boli veľmi dobre informovaní. Na druhej strane internátne zariadenie urobilo niekoľko závažných chýb a vôbec nezvládlo situáciu. Ich komunikácia so študentami bola veľmi slabá a svojim konaním zhoršuje meno univerzity,“ zhodnotil Miroslav.
Viacerí študenti vyjadrili pochopenie pre reakcie a postupy vedení škôl. Aj Jaroslav chápe, že táto situácia bola pre nich nová a zo začiatku nevedeli ako sa s ňou vysporiadať. „Ale nemyslím si, že má trvať dva a pol mesiaca, aby sa niektorí profesori ozvali a začali mať s nami hodiny, keď z iných predmetov už máme skúšky,“ dopĺňa na záver.
Titulná fotografia: unsplash.com